Milý Nanuk,
horúce leto 2013 je takmer s istotou za nami a Ty si nastúpil do prvej triedy. V čase, keď čítaš tieto riadky, už možno starší ľudia spomínajú na letá zo začiatku 21. storočia ako na príjemne vlažné, ale dnes ich prežívame ako niečo extrémne. V júni zasiahli strednú Európu, najmä Nemecko, Česko a Rakúsko rozsiahle povodne. V júli až do polovice augusta ich okolo stredného Dunaja vystriedali úporné suchá a vlny horúčav.
Milý Nanuk,
od môjho prvého listu pre Teba práve uplynuli dva roky – nepatrný okamih z perspektívy Zeme, kratučký čas z pohľadu dejín človeka, ale celá tretina Tvojho doterajšieho života. V kalendári práve začal rok 2013.
Milý Nanuk, [nanuk]
je koniec novembra, onedlho začne rok s číslom 2013. Pre moslimov to bude rok 1434, pre Židov 5773, pre thajských budhistov 2555, pre tibetských 2139.
Milý Nanuk,
Od môjho predošlého listu pre Teba sa všeličo udialo a bolo by o čom písať. Slovensko má inú vládu, olympijskými medailami sa hrdia stovky ďalších ľudí, v Grécku, Španielsku a kdekade inde sa prehĺbila hospodárska kríza, v Sýrii beží naplno občianska vojna, v Egypte vojenskú diktatúru nahradilo čosi iné, demokraticky zvolené… O 10 – 15 rokov budú toto všetko dávno zabudnuté správy, mená dnešných prezidentov a ministrov, medailistov, či počty obetí konfliktov roku 2012 budú dávno prekryté prachom.
Rozvojová pomoc nie je v slovenskej ani vyšehradskej politike témou, ktorá by bola prioritou pre politikov či diplomatov. Omnoho viac nás zaujímajú peniaze a pomoc, ktorú dostávame, než tá, ktorú sami dávame. Veď aj ide o rádovo odlišné čísla: berieme neporovnateľne viac ako dávame. A to málo, čo dávame, dávame zväčša preto, lebo musíme, nie preto, že by sme chceli.
Milý Nanuk, Od môjho posledného listu sa preklopil kalendár. Začiatok roka je vždy dobrou príležitosťou na premýšľanie o minulosti, a tak aj ja využijem tento list, aby som pripomenul dve historické udalosti. Obe hovoria k súčasnosti jasným jazykom, obe sú ako vystrihnuté z dneška. Hoci od nich uplynulo dvesto a sto rokov, stále hovoria veľa aj o povahe ľudstva v roku 2012. Aj dnes sa na dejinách podpisujú rovnaké ľudské vlastnosti ako v roku 1812 a 1912. Veci sa totiž vtedy i dnes mohli veci vyvíjať aj inak, keby ich protagonistov neovládala neschopnosť predvídať predvídateľné, iracionálny optimizmus a podcenenie nepredvídateľnosti ľudských reakcií.
