Zahraničná politika

Rôzne kultúry a civilizácie odvodzujú začiatok svojho letopočtu od rozličných udalostí. O pár dní, 13. decembra roku 2012, uplynie 40 rokov, odkedy na Mesiac, satelit našej Zeme, naposledy stúpila ľudská noha. Posledný človek, ktorého noha spočinula na povrchu Mesiaca, bol Eugene Cernan z misie Apollo 17. Pre našu krajinu je zaujímavé aj to, že bol synom otca Slováka a matky Češky, ale nie je to podstatné. Keď Cernan pred návratom na Zem vstupoval do lunárneho modulu, vyjadril nádej – či presnejšie presvedčenie – celého ľudstva, že nepotrvá dlho, kým sa ľudia na Mesiac vrátia. Pamätám sa, že my všetci sme vtedy vedeli, že sa nemôže mýliť. Vedeli sme aj to, že v magickom roku 2000, vzdialenom kdesi na ďalekom horizonte čias, budú ľudia bežne lietať na Mars či Venušu a na Mesiaci budeme mať mestá.

Odkiaľ sme brali tú istotu? Všetko bolo predsa jasné a priamočiare:

V roku 1957 obletel svet prvý Sputnik. Slovami básnika „pí-pí-pí, pípalo to smelé ruské vtáča“ – a s jeho pípaním ľudstvo prelomilo škrupinku atmosféry našej Zeme a vykročilo do priestoru.

Ešte v tom istom roku letela do vesmíru prvá kozmonautka, sučka Lajka. Už nikdy sa nevrátila. Jej psie kolegyne Belka a Strelka však v roku 1960 absolvovali let do vesmíru aj s úspešným návratom na Zem. Nasledoval zázračný rok 1961. Dvanásteho apríla letel do vesmíru prvý človek – Jurij Gagarin – Jurij, po ktorom som ja dostal svoje meno. Pobudol v ňom vyše hodiny a úspešne sa vrátil domov. V auguste ho nasledoval German Titov. Vo vesmíre strávil už 24 hodín.

Rok po Titovovi nasledoval ďalší epochálny prielom: 11. augusta 1962 vyletel na obežnú dráhu Zeme Vostok 3 s Adrianom Nikolajevom, a na druhý deň Vostok 4 s Pavlom Popovičom. Vo vesmíre bola zrazu malá flotila družíc s ľudskými posádkami. Nikolajev bol na orbite 94 hodín, Popovič viac ako 70.

V júni 1963 sa situácia zopakovala: Valerij Bykovskij strávil na obežnej dráhe Zeme 119 hodín a o dva dni vyniesol Vostok 6 do vesmíru prvú ženu, Valentínu Tereškovovú. O rok leteli do vesmíru na Voschode 1 naraz hneď traja kozmonauti – Komarov, Feokistov a Jegorov. V marci 1965 Alexej Leonov ako prvý človek vystúpil z vesmírnej lode do otvoreného priestoru.

Za krátkych osem rokov od prvej družice na obežnej dráhe Zeme sa vo vesmíre súčasne v tom istom čase opakovane nachádzalo viac ľudí na rôznych lodiach a  človek sa dotkol vesmírneho vzduchoprázdna. Medzičasom sa zo šoku prebrali aj Američania. V rokoch 1965 a 1966 dostali v rámci programu Gemini na orbitu 10 letov a 16 mužov, uskutočnili svoj prvý výstup do otvoreného priestoru, aj spojenie dvoch lodí. Ich zlatá chvíľa prišla 21. júla 1969 s prvým krokom človeka na Mesiaci a s legendárnym výrokom Neila Amstronga: „Toto je malý krok pre človeka, ale obrovský pre ľudstvo.“ Do pamätného 13. decembra 1972 pristálo v rámci programu Apollo na Mesiaci dvanásť ľudí. V roku 1978 letel do kozmu aj prvý občan dnešnej EÚ, československý kozmonaut Vladimír Remek.

Ako by sme si len mohli po tomto raketovom vykročení ľudstva do blízkeho vesmíru pred 40 rokmi myslieť, že svet pôjde inak ako lineárne vpred? Keby sa v tom čase našiel niekto, kto by verejne vyhlásil: „Tak – a teraz 40 rokov na Mesiac človek nevstúpi,“ bol by nepochybne vyhlásený za dezorientovaného blázna. Isteže, dá sa namietať, že vysielať do vesmíru ľudí je drahé a nebezpečné a omnoho výhodnejšie je posielať za hranice Zeme namiesto ľudí prístroje. Lenže nech už si to osladzujeme akokoľvek, skutočnosť je taká, že pred 40 rokmi sme na Mesiaci boli, a potom už nie. Stalo sa niečo viac než racionalizácia plánov: ľudstvo nebadane rezignovalo na expanziu do vesmíru v čase, keď sme na to mali technické a energetické predpoklady.

Keď zanikali ríše egyptských faraónov, rímskych cisárov či mayských kráľov, v ich dejinách nenápadne prebehol moment, keď dostavali poslednú pyramídu, posledný majestátny aquadukt, posledný chrám bohom predkov. Otázka, či bol Cernan posledný človek na Mesiaci alebo len ostatný, je vážna, ale v roku 2012 snáď stále ešte otvorená.

Tvoj otec