Zahraničná politika

Už od začiatku bolo v podstate jasné, že nadchádzajúce voľby budú duelom medzi Komorowským a niekým druhým, pričom najväčšie šance sa dávali kandidátovi, ktorého postaví najväčšia opozičná strana Práva a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwość – PiS). Súčasný prezident sa aktuálne teší veľkým sympatiám medzi voličmi – podľa posledných prieskumov verejnej mienky CBOS ho má rado až 62 % Poliakov a na poste prezidenta ho uznáva až 99 %, čo je zásadne viac ako percento, ktoré podporuje jeho stranu Občianska Platforma (Platforma Obywatelska – PO). Podľa prieskumov týždenníka Newsweek Polska by v teoretických marcových voľbách PO volilo len 38 % opýtaných Poliakov a 34 % by hlasovalo za PiS. Neexistujú takmer žiadne pochybnosti o tom, že Komorowski zotrvá v úrade aj najbližších päť rokov. Otázne je, či prezidentské voľby vyhrá už v prvom kole.

Jeho rivalom v očakávanom dueli nebude líder PiS Jarosław Kaczyński, ktorý sa rozhodol v májových voľbách nekandidovať. Ako uviedol, neexistuje žiadna povinnosť uchádzať sa o prezidentský post, a ak by si mal vybrať, chcel by sa stať radšej premiérom. A i keď ide o vysvetlenie veľmi všeobecné, je zrejme pravdivé. Kaczyński si je vedomý toho, že je oveľa menej populárny politik než Komorowski – iba 31 % Poliakov mu dôveruje a 49 % mu, naopak, nedôveruje. Na druhej strane, Komorowski má dôveru 75 % obyvateľov, čo je najvyššie číslo spomedzi všetkých poľských politikov. Je teda pravdepodobné, že Kaczyński by prehral už v prvom kole. Takáto porážka by mohla nepriaznivo ovplyvniť aj šance jeho strany na výhru v parlamentných voľbách, ktoré čakajú Poľsko v druhej polovici roka. Preto je pre Kaczyńského oveľa logickejšie sústrediť sa na parlament a vybrať iného, obľúbeného kandidáta. Vedenie PiS predstavilo do volieb mladého právnika Andrzeja Dudu. Duda síce nie je známym politikom, ale zato veľmi skúseným – vo vláde PiS zastával funkciu viceministra spravodlivosti (2006-07), bol blízkym spolupracovníkom prezidenta Lecha Kaczyńského a v súčasnosti je členom Európskeho parlamentu.

S rozbiehajúcou sa kampaňou sa dokonca začala aj zmenšovať medzera medzi prezidentom a jeho vyzývateľom. Podľa posledného prieskumu CBOS sa Komorowski môže spoliehať na 48 % hlasov voličov a Duda na 20 %. Ešte pred mesiacom bol pomer až 63 : 15. Druhé kolo sa tak stáva realitou. Skutočne zaujímavým fenoménom týchto volieb nie sú narastajúce šance Dudu, ale zástup ďalších kandidátov a kandidátok.

Mlčanie nad zlato – Magdalena Ogórek

Magdalena Ogórek je kandidátkou Demokratickej ľavicovej aliancie (Sojusz Lewicy Demokratycznej – SLD), ale doteraz nebola ako politička vôbec známa. Len donedávna pracovala ako herečka a uvádzačka v televízii a získala doktorát z histórie katolíckej cirkvi. Okrem toho je to veľmi mladá a atraktívna žena. Dôvody, prečo taký skúsený politik a líder ako Leszek Miller vybral práve Ogórek, aby reprezentovala SLD v prezidentských voľbách, zostávajú záhadou. Sám Miller vyhlásil, že Ogórek je „symbolom zmeny, vrátane tej generačnej“ a zrejme dúfa, že mladá kandidátka získa pre jeho stranu pozornosť. Takáto stratégia by mohla fungovať lepšie, ak by kandidátka SLD mala aspoň aké-také politické skúsenosti, prípadne aspoň zoznam niekoľkých úspechov v životopise. Magdalena Ogórek nemá žiadnu šancu na zvolenie. Pozornosť na seba pritiahla predovšetkým svojím výzorom, neušla ani pozornosti amerického Playboya. Nanešťastie sa jej túto pozornosť nepodarilo presmerovať k jej názorom. Po niekoľkých vágnych výstupoch ako „všetky zákony by mali byť nanovo napísané“, prípadne „neváhala by som zatelefonovať Putinovi“ sa Ogórek jednoducho odmlčala. Nekomunikuje s novinármi, nemáva tlačové konferencie, ale tvrdí, že jej kampaň bude založená na osobných stretnutiach s bežnými ľuďmi. Možno Leszek Miller dúfal, že mladá kandidátka pritiahne mladých voličov. Na to, aby nejakých voličov získala, by však musela robiť viac než len existovať. Podľa posledného prieskumu CBOS by získala len 2 % potenciálnych hlasov a podľa TNS 6 %, čo je zatiaľ jej najlepší výsledok vôbec.

Zelená je nádej – Anna Grodzka

Anna Grodzka bola ďalšou kandidátkou s ambíciami stať sa prvou poľskou prezidentkou. Na rozdiel od Magdaleny Ogórek je medzi voličmi známa ako prvá poľská transgendrová politička. Do parlamentu bola zvolená v roku 2011 na kandidátke ľavicovej strany Palikotovo Hnutie (Ruch Palikota – RP), ale minulý rok zo strany vystúpila a stala sa členkou Strany zelených s vysvetlením, že chce budovať širšiu ľavicovo-demokratickú koalíciu na poľskej politickej scéne.

Vo svojom prezidentskom programe zdôrazňovala potrebu aktívneho sociálneho dialógu a ako kandidátka zelených vidí budúcnosť v obnoviteľných zdrojoch energie, ale zároveň vyjadruje podporu pre baníkov v Sliezsku, ktorí sa obávajú straty svojho zamestnania. Ako jedna z veľmi, veľmi mála politikov a političiek sa vyjadruje aj k TTIP (Transatlantickej obchodnej a investičnej dohode – zmluve, o ktorej negociuje EÚ s USA) a poukazuje na jej negatíva, vrátane možností žalôb zo strany korporačných firiem voči jednotlivým štátom za ušlé zisky.

Anna Grodzka síce nemá žiadne šance stať sa v roku 2015 poľskou prezidentkou – nepodarilo sa jej zozbierať 100-tisíc podpisov, ktoré sú potrebné na registráciu kandidátov do prezidentských volieb a podľa posledných prieskumov by získala medzi voličmi menej než 1 % hlasov – ale jej nominácia je odvážnym krokom na zviditeľnenie menšín.

Let’s rock – Paweł Kukiz

Paweł Kukiz, rokový spevák, je skutočným „antiestablišmentový“ kandidát. Nereprezentuje žiadnu politickú stranu a v jeho prípadne bolo otázne aj to, či sa mu vôbec podarí zozbierať stotisíc podpisov na podporu svojej kandidatúry. Na konci marca však prekvapivo predstavil takmer dvestotisíc podpisov ľudí, ktorí zrejme veria v jeho šance. Podľa prieskumov Millward Brown je medzi kandidátmi tretí (s 5 %), podľa prieskumov CBOS má však len dve percentá, teda približne toľko ako Magdalena Ogórek.

Paweł Kukiz sa na poľskej politickej scéne objavil minulý rok po tom, ako získal mandát v lokálnych voľbách v Dolnom Sliezsku. Ani predtým však nebol politicky neutrálny a jeho piesne pravidelne poburovali politické strany. Časom sa však jeho názory na sociálne problémy stávali čoraz konzervatívnejšími (napríklad je proti interrupciám, homosexuálnym sprievodom, registrovaným partnerstvám homosexuálnych párov). Kukiz v poslednej dobe zdôrazňuje aj svoj patriotizmus a vyhlasuje, že je ochotný umrieť pre Poľsko. Svoju kandidatúru vysvetľuje tým, že mu záleží na jeho krajine a „chce sa odplatiť jej obyvateľom“. Jedným zo spôsobov je podľa neho zmena súčasného volebného systému tak, aby v krajine existoval len jeden volebný obvod. Ďalšie zmeny by zároveň mali viesť k tomu, aby sa občania mohli intenzívnejšie podieľať na správe krajiny.

I keď Kukiz nemá žiadne reálne šance, aby voľby vyhral – čo aj sám priznáva – môže sa stať atraktívnym „antisystémovým“ kandidátom pre ľudí, ktorí sú sklamaní z „tradičných“ politických strán. Je možné, že jeho charizma rokovej hviezdy mu skutočne zaručí dobré umiestnenie vo volebných výsledkoch.

Rastúci význam strážcu prezidentského paláca – Bronisław Komorowski

Bronisław Komorowski nebol veľmi populárnym politikom, keď sa v roku 2010 stal poľským prezidentom. Jeho nominácia bola vnímaná skôr ako „náhrada“ za lídra PO Donalda Tuska. V tom

čase bol Tusk premiérom a rozhodol sa, že z vedúceho postu vlády pred ukončením svojho mandátu neodíde. Zároveň má prezidentský post v Poľsku najmä reprezentatívnu funkciu a Tusk chcel radšej zotrvať v premiérskom kresle, a ako uviedol, mať viac možností na pozitívne aktivity. Post prezidenta opísal ako „prestížny, úctivý post s palácom, obrovskými lustrami a právom veta“. Komorowski nebol v strane vnímaný ako Tuskov oponent, ale skôr ako pokojný, zodpovedný politik, a teda aj dobrý a bezpečný kandidát na prezidentský post. Zrejme málokto predpovedal, že sa stane takým úspešným, a dokonca najrešpektovanejším politikom v Poľsku.

Komorowski tiež dokázal, že aj napriek svojim limitovaným právomociam ich neváha použiť, vrátane zaslania niekoľkých legislatívnych návrhov – schválených parlamentom – ústavnému súdu. Ak si Tusk kedykoľvek myslel, že Komorowski bude pasívnym strážcom krištáľových lustrov v prezidentskom paláci, mýlil sa.

Podľa prieskumov CBOS bolo s Komorowského prácou v polovici jeho mandátu spokojných 70 % Poliakov, a zároveň ho vnímali ako neutrálneho politika, ktorý sa zaujíma o svoju krajinu. Toto číslo sa odvtedy výrazne nezmenilo a jeho imidž zodpovednej hlavy štátu je stabilný. V prezidentskom úrade ho s najväčšou pravdepodobnosťou čaká ďalších päť rokov – otázne je, čo bude robiť potom.