Zahraničná politika

Poľské komunálne voľby, ktoré sa uskutočnili v novembri 2014, sa do pamäte zapísali z viacerých dôvodov, ale najmä pre zlyhávajúci počítačový systém počítajúci hlasy. Poliaci sa nedostali k výsledkom včas a rozhnevaná skupina občanov a politikov začala s obvineniami z volebných podvodov, čo donútilo členov ústrednej volebnej komisie odstúpiť a miestne volebné komisie museli prerátavať hlasy manuálne. V čase moderných technológií išlo, samozrejme, o trápny incident, no dôležitejšie boli samotné výsledky volieb, ktoré priniesli niekoľko prekvapení a predzvestí o zmenách v poľskej spoločnosti.

Králi a vyzývatelia

Dĺžka volebného obdobia niektorých starostov je obdivuhodná. Napríklad Zygmunt Frankiewicz je starostom Gliwíc od roku 1993. Najdlhšie slúžiaci politik je však Leon Fortak, v súčasnosti hlava administratívnej jednotky obvodu Czarnocin pri meste Lodž. V miestnych funkciách začal pôsobiť ešte v roku 1974. Obaja spomínaní politici sú uznávaní u obyvateľov aj u odborníkov, ale niektorí komentátori mimovládnych organizácií upozorňujú na „dlho žijúcich kráľov“. Tento trend nemusí byť vždy dôkazom stability moci a skúsenosťami starostov. Naopak, môže vytvoriť závislosť od siete rodinných a kamarátskych vzťahov, keď posty a zmluvy veľkého počtu ľudí závisia od znovuzvolenia daného starostu. Tieto obavy majú aj Poliaci – podľa prieskumu verejnej mienky by 59 % občanov rado znížilo počet volebných období na dva, teda osem rokov.

Ako však ukazujú výsledky posledných volieb, Poliaci nečakali na nové volebné zákony a rozhodli sa voliť nováčikov. V Krakove, Vroclave alebo Gdansku si síce všetci starostovia obhájili svoje posty, a vo Varšave bola kandidátka vládnucej Občianskej platformy Hanna Gronkiewicz-Waltz zvolená po tretí raz. V niektorých mestách však došlo k dôležitým zmenám. V Poznani Jacek Jaśkowiak porazil Ryszarda Grobelného, ktorý bol starostom šestnásť rokov. Hlavným dôvodom neboli ich politické názory, ale postoj občanov. Grobelného vízia bola založená na veľkých investíciách, dôraze na ekonomiku a viera v silnú moc. Bežných občanov však nevypočul. Nový starosta sľúbil, že bude dbať o občanov, napríklad strojnásobením participatívneho rozpočtu, a  bude starostom len dve obdobia.

Mesto je naše

Posledné komunálne voľby boli prvé so silnou účasťou rôznych mestských hnutí. V niektorých mestách začali pôsobiť už pred desiatimi rokmi, no len teraz dospeli na úroveň vplyvnej sily aj na politickej scéne.

Kandidát mestského hnutia V Gdansku získal 12 %, v Krakove 6 % a v Gorzówe Wielkopolskom zvíťazil kandidát Jacek Wójcicki s podporou až 61 % obyvateľov. Wójcicki reprezentoval mestské hnutia Ľudia pre mesto a nemohol sa spoliehať na pomoc od politických štruktúr alebo lobistov. Mal len niekoľko tuctov aktivistov na Facebooku a  skúsenosť z riadenia malého mesta Deszczno. Dnes je Gorzów Wielkopolski príkladom a povzbudením pre ďalšie mestské hnutia. Ďalší vývoj ukáže, ako sa dokážu občianske programy pretaviť do skutočnosti.

Už teraz sa objavujú kritické hlasy, ktoré hovoria o rôznorodých záujmoch mestských skupín, a tie ich tak robia neefektívnymi. Rovnako sa im vyčíta, že nie je možné byť naraz občianskym aktivistom aj členom inštitúcie. Mestské hnutia však ukázali, že voliči majú záujem o alternatívy k bežnej ponuke politických strán a  chcú získať skutočný vplyv na spravovanie mesta, čomu sa budú musieť v ďalších voľbách „prispôsobiť“ aj „klasickí politici“. S tým zároveň vzniká riziko, že sa mestské hnutia v ďalších rokoch môžu stať len prezentačným nástrojom tých, ktorí budú chcieť voľby za každú cenu vyhrať.

Najtolerantnejšie mesto

Napriek tomu, že komunálne voľby priniesli so sebou veľa zaujímavých výsledkov, najviac senzácie si získali výsledky v meste Słupsk. Nový starosta Robert Biedroń tam totiž získal vyše 57 % percent a nahradil tak Macieja Kobylińského, ktorý bol starostom dvanásť rokov. „Znovu sme získali toto mesto pre občanov. Získali sme nádej, že sny môžu byť nezávislé od politických a straníckych hier. To všetko vďaka vám. Urobím všetko preto, aby bol Słupsk lepším mestom,“ sľúbil Biedroń po ohlásení výsledkov.

V hodnotení poslancov poľského parlamentu bol Biedroń jedným z desiatich najlepších. Počas svojej kampane sa sústredil predovšetkým na problémy mesta a ponúkal riešenia. Słupsk by sa malo stať mestom s dôrazom na ekológiu a existujú plány na otvorenie Inštitútu pre zelenú energiu. Biedroń takisto sľúbil šetrenia v mestskom rozpočte, nie však na úkor ľudí a ich potrieb. Šetriť začal aj u seba – vzdal sa limuzíny a šoféra a prvý deň v úrade prišiel do radnice na bicykli. Začiatok jeho volebného obdobia teda vyzerá sľubne.

Jeho úspech však nevysvetľuje náhly záujem poľských médií o Słupsk. Dôvodom je fakt, že Biedroń je prvým homosexuálnym politikom, vďaka čomu mu komentátori a iní politici dávali nulovú šancu na úspech. Medzi novinármi, ktorí ho bombardovali ideologickými otázkami, a ustráchanými občanmi, ktorí mali obavu, že sa kultúrna vojna prenesie z Varšavy do tichého Słupska, sám Biedroń zdôraznil, že on sa bude zaujímať len o mesto.

Úspech mestských hnutí, ako aj zvolenie Roberta Biedrońa sú dôležitými indikátormi aj pre ďalšie voľby. Dokonca existujú hlasy, podľa ktorých by sa Biedroń mohol stať poľským prezidentom. A i keď je to ešte priskoré hodnotenie, Słupsk a jeho nový starosta sú nateraz určite zaujímavým objektom pozorovania pre ľudí z rôznych zelených hnutí, občianskych skupín, politikov a miestnych aktivistov.