Zahraničná politika

V aprílových parlamentných voľbách si dokázal udržať svoju kvalifikovanú väčšinu, na základe ktorej má právnu silu na prepísanie akéhokoľvek zákona, vrátane ústavy. O mesiac neskôr Fidesz s ľahkosťou vyhral aj voľby do Európskeho parlamentu. Aj októbrové komunálne voľby priniesli Orbánovej strane jasné víťazstvo. Väčšina zostala v rukách Fideszu, vrátane hlavného mesta.

Úspešná volebná šnúra sa však narušila a stalo sa niečo zlé. Posledné prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Orbánov Fidesz stratil jednu tretinu svojich podporovateľov v priebehu jediného mesiaca. Prieskumová agentúra Median konštatuje, že taká markantná strata podpory jednej strany sa naposledy udiala pred 24 rokmi. Aj Orbánova osobná popularita utrpela straty a od októbra stratil 16 percentuálnych bodov.

Za náhlymi stratami Fideszu aj Orbána je zrejme ukážková politická búrka. V poslednej dobe nerástol totiž len medzinárodný tlak na Orbánovu vládu, ale aj vytrvalé protesty proti Fideszu v uliciach Maďarska. Navyše sa kritické hlasy ozývajú dokonca aj zo samotnej strany, ktorá si doteraz udržovala veľmi disciplinovaných a lojálnych členov a podporovateľov.

Búrka vypukla len niekoľko dní potom, ako sa zatvorili volebné miestnosti po komunálnych voľbách. Začala odhalením o tom, že Spojené štáty zakázali niekoľkým maďarským predstaviteľom vycestovať do USA. Spojené štáty najprv neodhalili ani zoznam mien, ani presný dôvod svojho rozhodnutia. Uviedli však, že zákaz bol prijatý na základe podozrení z korupčnej činnosti viacerých maďarských predstaviteľov.

Neskôr sa ukázalo, že na zozname figuruje aj Ildikó Vida, riaditeľka národného daňového úradu. Tento fakt potvrdila aj samotná Vida, ale zároveň odmietla všetky obvinenia.

Ak je niečo, čo Fidesz zvláda dokonale, a tvrdia to aj jeho kritici, je to komunikácia. V tomto prípade však Fidesz pôsobil prinajmenšom rozpačito. Najprv vládni predstavitelia zdôrazňovali, že Maďarsko vníma Spojené štáty ako svojho blízkeho partnera a priateľa. Potom svoju rétoriku zmenili a obvinili americkú vládu a jej popredných predstaviteľov v Budapešti zo zasahovania do vnútorných záležitostí suverénnej krajiny. V tej dobe ešte nebolo jasné, či vláda vlastne o cestovných zákazoch vie. Najprv tvrdila, že o tom nemá žiadne informácie a netuší, ktorí predstavitelia sú na zozname.

Maďarské médiá sa predbiehali v informovaní o zákaze, ale tú najintenzívnejšiu reakciu zo strany verejnosti spôsobil celkom iný problém.

Koncom októbra vláda oznámila, že plánuje zaviesť daň za využívanie internetu. Podľa pôvodného plánu mala byť daň taká vysoká, že by sa účet bežného užívateľa internetu zdvoj až strojnásobil. A aj keď vláda neskôr pristúpila na zavedenie maximálneho stropu, ľudí v uliciach už nedokázala upokojiť. V priebehu niekoľkých dní sa konali v Budapešti dve obrovské demonštrácie a do ulíc vyšli aj obyvatelia oveľa menších a pokojnejších miest po celej krajine.

Od roku 2010, keď Fidesz ovládol parlament, sa proti jeho vláde konalo už niekoľko protestov, ale tieto demonštrácie boli iné. Neboli zorganizované slabou ľavicovou opozíciou, ani predstaviteľmi liberálnej intelektuálnej elity. Boli zorganizované prostredníctvom sociálnych médií a väčšina rečníkov nemala žiadne alebo minimálne politické pozadie.

Aj davy ľudí vyzerali ináč než na predchádzajúcich demonštráciách. Boli väčšie a mnoho zúčastnených boli mladí ľudia. Väčšina z nich sa možno nikdy predtým ani len nezaujímala o politiku, ale internetová daň ich rozhorčila a vybrali sa na protest proti vláde.

Viacero demonštrujúcich ľudí však potvrdilo, že majú s vládou Fideszu oveľa viac problémov než len daň. Niektorí sa sťažovali na obrovskú korupciu, iní nesúhlasili so spôsobom, akým vláda útočí na médiá a občiansku spoločnosť. Mnoho protestujúcich malo so sebou vlajky EÚ, čím chceli dať najavo svoj nesúhlas s vrelým maďarským postojom voči Rusku a ďalším autokratickým krajinám v Ázii.

Po približne týždni horúcej debaty Orbán po návrate zo zahraničia ohlásil, že plánovú daň ruší. „Nie sme komunisti, nevládneme proti ľuďom, ale s nimi. Ak sa to ľuďom nepáčilo, ak si myslia, že náš návrh nebol rozumný, nemôžeme ho prijať,“ vyhlásil v jednom rozhovore v rádiu.

Napriek svoju vyhláseniu si však nechal otvorené zadné dvierka, a to v podobe prijatia dane, ktorá by neskôr ovplyvnila aj internet. Zároveň otvoril „národnú konzultáciu“ o tejto regulácii a diskusiu o „finančnom aspekte“ internetu. Podľa Orbána by totiž istá časť profitu z internetu mala smerovať do štátneho rozpočtu, čím naznačil, že sa svojej predstavy o zdanenom internete ešte úplne nevzdal.

Orbánovo nejasné vyjadrovanie viacerých internetových obhajcov zneistilo, ale väčšina odporcov navrhovanej dane oslavovala stiahnutie návrhu ako víťazstvo nad vládou. Demonštrácie v uliciach napriek tomu pokračovali, aj keď s nižšou účasťou v porovnaní s najhorúcejšími dňami, keď bola internetová daň na stole.

Nasledujúce protesty sa sústredili na rôzne témy, ale ich spoločným menovateľom zostala všeobecná frustrácia vládou. Jedným z mnohých podnetov sa stali aj správy a reportáže o okázalých majetkoch niektorých straníkov Fideszu a predstaviteľov vlády. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, kariérny politik v tridsiatke, si napríklad prednedávnom kúpil obrovskú vilu za viac ako 530-tisíc eur. V konfrontácii s novinármi uviedol, že s kúpou mu pomohli jeho rodičia.

Ďalší vysokopostavený vládny predstaviteľ a bývalý politológ András Giró-Szász prekvapil dokonca aj ostrieľaných politických komentátorov, keď priznal, že jeho majetok má niekoľkomiliónovú hodnotu. Väčšina peňazí pochádza z príjmov konzultačnej firmy, v ktorej figuruje ako spoluzakladateľ. Táto firma v súčasnosti získava od vlády lukratívne zákazky, pretože Giró-Szász pôsobí v komunikačnom oddelení. Zoznam vládnych predstaviteľov, ktorí si potrpia na luxusný životný štýl, je, samozrejme, oveľa dlhší.

Pozoruhodné majetky a životný štýl týchto ľudí nenechal pokojných dokonca ani niektorých politikov Fideszu. Zoltán Pokorni, bývalý minister, v televízii vyhlásil, že žiadny zodpovedný politický predstaviteľ nemôže žiť ako aristokrat, aj keď má na to peniaze. Dodal, že predvádzanie luxusu súčasnej vláde škodí o to viac, že ich americká vláda obviňuje z korupcie. Podobne sa vyjadril aj Gergely Gulyás, poslanec Fideszu. Aj podľa neho by si politici mali uvedomiť, aký je rozdiel medzi žitím v dobrých podmienkach a žitím v luxuse.

Interné kritizovanie ukazuje, že aj niektorí ľudia vo vnútri Fideszu sú si vedomí a berú vážne náhle zmeny v politickom živote v Maďarsku.

Premiér Orbán zatiaľ nepôsobí znepokojene. V dohľadnej dobe totiž nepočíta so žiadnym vážnym politickým oponentom. Aj keď jeho strana stratila množstvo podporovateľov v priebehu niekoľkých týždňov, prieskumy zároveň ukazujú, že žiadna iná politická strana výraznejšiu podporu nezískala. Ľudí, ktorí odišli od Fideszu, nezaujala žiadna iná dostupná alternatíva. Maďarsko čakajú najbližšie voľby až o 3,5 roka. Orbán tak má dostatok času na to, aby sa pokúsil získať späť svojich odídených fanúšikov.