Všichni demokratičtí a jen trochu politici ve střední Evropě si přáli, aby americké prezidentské volby dopadly opačně než dopadly. Ne proto, že by Hillary Clintonová byla tak skvělá, ale prostě proto, že byla v tom dobrém slova smyslu předvídatelná.
Tohtoročné parlamentné voľby v Čiernej Hore boli na Západe vnímané ako zápas medzi proeurópskym blokom okolo dlhoročného lídra krajiny Mila Djukanoviča, presadzujúceho integráciu krajiny do NATO a EÚ, a opozičnou alianciou zoskupujúcou desať rôznych strán pod spoločným názvom Demokratický front. Ten je, naopak, vnímaný ako protieurópsky, protizápadný a obracia sa na Východ a Rusko. Jeho imidžu nepomáha ani (údajný) pokus o štátny prevrat, ktorý mal organizovať bývalý šéf srbskej špeciálnej polície žandarmerije Bratislav Dikič.
V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúrenie päťnásobne a cena plynu dosiahla 70-percentný nárast.
Tomáš Valášek tvrdí, že debata s Ruskom je ťažká, pretože doteraz nedošlo k zmene politiky Kremľa. Dialóg však má podľa neho zmysel. Aké sú hrozby pre NATO a dajú sa pomenovať? Je NATO pripravené na ďalšie rozširovanie? Ako vníma antiNATO postoje na Slovenku? Tomáš Valášek je veľvyslancom Slovenskej republiky pri NATO. Pred nástupom do funkcie pôsobil ako analytik v oblasti obrany a bezpečnosti. S veľvyslancom Valáškom sa zhováral Dušan Fischer.
Milý Nanuk,
tak nám aj rok 2016 vstúpil do jesene… Skôr ako vykročíme do toho ďalšieho, využijem príležitosť na to, aby som nám pripomenul výročie kedysi zásadnej a dnes už väčšinou ľudí dávno zabudnutej udalosti. Tá príležitosť je dvojsté výročie „roku bez leta“. Lebo tak vošiel do pamäti rok 1816.
Konflikt na Ukrajine zmenil za posledné roky vnímanie situácie vo východnej Európe. Bielorusko nie je v tomto výnimkou. V očiach Západu Bielorusko dlho ľutovali ako „poslednú diktatúru Európy“. V súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine stratili Bielorusi časť svetovej pozornosti ako obete autoritárskeho režimu. Predstavitelia Európskej únie si dokonca môžu myslieť, že bieloruský režim je po otvorenej vojne u susedov v poradí druhým menším zlom. Konflikt rovnako ponúkol dodatočné diplomatické možnosti pre vládu v Minsku.
S pokračujúcou utečeneckou krízou v Európe a predvolebnými turbulenciami v Spojených štátoch vojna na Ukrajine zrejme stráca svoju dôležitosť. Samozvané republiky Donecka a Luhanska sa zakorenili v mediálnom žargóne, polostrov Krym sa výnimočne označuje ako „okupovaný“ a niektoré z európskych krajín preukazujú prílišnú toleranciu voči prezidentovi Putinovi. Tento prístup „zíde z očí, zíde z mysle“ je pre Ukrajincov veľmi nebezpečný. V pozícii medzi nekompetentnou vládou a organizovanou agresiou zo strany Moskvy je podpora zo Západu jediným svetlom na konci tunela, a aj to pomaly zhasína.
