Zahraničná politika

Ako budú s odstupom času hodnotiť rok 2013 historici? Celkom presne to neviem, ale bol by som prekvapený, keby to bolo inak ako „rok stratených príležitostí“. Stratených príležitostí spomaliť alebo zastaviť trendy, ktoré nemôžu zostať bez zaplatenia veľkej ceny. Všetky vlády bohatých krajín aj naďalej pokračovali v živote na neustále narastajúci dlh: nijako inak nedokážeme udržať súčasnú úroveň spotreby spoločností, a udržanie rastúcej spotreby je to, čo drží politikov pri moci. Jej pokles je pohroma: a preto – nech žijú dlhy! Na otázku, kto ich zaplatí, je len jedna odpoveď: Tvoja generácia. Jediná nejasná premenná je, či vysokými daňami a ďalším úpadkom školstva, zdravotníctva, bezpečnosti, sociálnych služieb alebo bankrotmi štátov – čo znamená to isté, len (skoro) voľným pádom.

Všetky bohaté krajiny z presne tých istých dôvodov pokračovali v tlačení peňazí – veľa natlačených dolárov, eur či jenov znamená, že nimi možno zasypávať banky, a tie ich môžu lacno požičiavať firmám aj jednotlivcom – a udržiavať tak posvätnú spotrebu. Za posledných päť rokov stúpla zásoba dolárov štvornásobne, za jediný rok sa ich dnes vytvára viac ako predtým za 100 i viac rokov. Sú to peniaze „zo vzduchu“, ale dokonale nám podsúvajú ilúziu bohatstva, ktorej chcú ľudia aj politici veriť.

Všade na svete sa prehlbovala priepasť medzi uzučkou vrstvou najbohatších a zvyškom ľudstva. Väčšina natlačených peňazí – aj tých, ktoré štáty získavajú zadlžovaním – totiž končí vo vreckách malej skupiny vyvolených. Dole, medzi bežných ľudí, padajú len omrvinky. Čoraz viac ľudí zo stredných vrstiev, na ktorých stojí demokratický systém, sa prepadá do chudoby. Spoločnosti v mnohých krajinách smerujú do stavu s dvomi triedami: vládnucou vrstvičkou superbohatých a masou chudoby. Stredoveké spoločnosti dokázali takto fungovať dlhodobo. Ale v stredovekých spoločnostiach bolo možné násilím udržať masu chudobných „na uzde“ pomerne lacno a jednoducho. V dnešnom Iraku má represívny aparát milión policajtov a vojakov, ale ani najbrutálnejšími metódami nedokáže vynútiť pokoj a zákonnosť. To isté platí o Sýrii, Líbyi, Jemene, Somálsku, Pakistane a ďalších krajinách v stave rozpadu.

Keby sa rozpadala len sociálna štruktúra spoločnosti, boli by sme na tom ešte dobre. Ale nie sme.

Na jeseň sa vo Varšave stretli predstavitelia štátov celého sveta, aby rokovali o zmenách klímy. Prišli, podebatovali – a odišli. Bez toho, aby dosiahli čokoľvek, čo by zastavilo rast emisií, ktorými ľudstvo mení zloženie atmosféry a urýchľuje jej otepľovanie. Vedci medzitým zistili, že žiadne spomalenie otepľovania, o ktorom jasali niektoré médiá, sa v uplynulej dekáde nekonalo: ilúziu vyvolalo to, že do výpočtov neboli zarátavané údaje zo 16 % povrchu Zeme – po započítaní dát z polárnych oblastí je zrejmé, že otepľovanie pokračuje bez spomalenia. To zistili vedci v labákoch. Ľudia na Filipínach medzitým zistili na vlastnej koži, čo znamená, keď tajfún piateho stupňa intenzity (na 5-stupňovej škále) udrie na pevninu. Pre päť až desaťtisíc z nich to bolo to posledné, čo v živote zistili, kým milióny, ktoré zásah supertajfúnu prežili, zostali bez domovov. Toto mal na mysli James Hansen z NASA, keď pred tromi rokmi uverejnil knihu „Búrky mojich vnúčat“? Alebo tuší na horizonte hurikány a tajfúny intenzity šesť? Alebo sedem? Sila tropických cyklónov zavisí od tepelnej energie nahromadenej v oceánoch, z ktorých čerpajú silu.

Krajina medzi Dunajom a Tatrami, v ktorej žijeme, bola v roku 2013 znovu ušetrená devastujúcich udalostí – ale krajiny na západ od nás zažili aj počas uplynulého roka ohromné ničivé povodne. A predtým v roku 2002. A predtým v roku 1997. Dokedy bude pri nás stáť Šťastena?

To, čo ma na dnešku fascinuje, je, že všetko, čo tu spomínam, môže vedieť a analyzovať ktorýkoľvek Európan alebo Európanka – všetky potrebné údaje a štatistiky sú vďaka technológiám skoro okamžite prístupné masám ľudí tak, ako to nebolo nikdy v dejinách. Napriek tomu veľká väčšina mojej, ani mladšej generácie skoro nič netuší. Ich mentálne kapacity sú, zdá sa, plne vyťažené… niečím iným. Niečím zábavnejším. Pred týždňom boli uverejnené výsledky testovania kvality vzdelania v najbohatších krajinách sveta, medzi ktoré dnes ešte patrí aj tá naša. Výsledky ukázali, že kvalita vzdelania na Slovensku dosiahla to najhlbšie európske dno. Takže je možné aj to, že dnes väčšina Slovákov už nedokáže analyzovať ani veľmi jednoduché udalosti a dáta.

Asi je radosť vládnuť takému ľudu. Ale nemožno sa potom čudovať, keď si takto biedne vzdelaní ľudia zvolia v časoch ekonomického stresu za vodcu niekoho, koho hlavná kompetencia je, že prstom ukazuje na obetného baránka, ktorý „môže za to“, s čím sú mnohí nespokojní. V minulosti to bývali židia a potom, ako ich naši predkovia dali vyvraždiť, sú dnes „vinníkmi“ našich problémov Rómovia. Možností rozoštvávať ekonomicky a sociálne frustrovaných ľudí je však omnoho viac. Na začiatku vianočného obdobia 2013 – vraj obdobia lásky – to demonštrovala skupina 16 biskupov nemenovanej cirkvi. Hľa – pohlavári nepoškvrnení poznaním.

Na prahu roku 2014 môžeme dúfať, že je ešte dosť ľudí a demokratických politikov, ktorí dokážu prízraky stredoveku poslať tam, kam patria. Ale presne tak, ako je dnes pre väčšinu ľudí nepredstaviteľná spoločnosť, v ktorej by žlčovitá nenávisť neoinkvizítorov, skrývajúca sa za vznešene znejúce slová o láske, zvíťazila nad elementárnou ľudskosťou a civilnosťou, zrejme bolo pre našich prastarých rodičov pred krátkymi sto rokmi na prelome 1913/ 1914 nemysliteľné to, čo sa ukázalo byť neodvratné. Preto čo si pre Teba a nás všetkých prajem? Nech mier a sloboda zostávajú s naším kontinentom.

Tvoj otec,

december 2013