Zahraničná politika

Desať kandidátov a jedna kandidátka sa stretli v knižnici nesúcej meno republikánskeho superhrdinu Ronalda Reagana. Počas debaty tak okrem osobných urážok a hŕstky skutočných návrhov na zlepšenie ekonomiky odzneli priznania kandidátov o tom, koľko mali rokov, keď bol Reagan zvolený, ako to vnímali a do akej miery to ovplyvnilo ich rozhodnutie vstúpiť do politiky. Všetkých prebil guvernér Ohia, ktorý sa ako jediný z prítomných viezol s Reaganom na palube Air Force One. Líder v prieskumoch Donald Trump sa síce s Reaganom nikdy neviezol, no po skončení debaty na otázku: „Čo ste sa dnes dozvedeli?“ odpovedal: „Dokážem bez problémov stáť tri hodiny v kuse.“ Trump sa možno nenaučil nič dôležitejšie, ale z celej debaty sa dá vyvodiť niekoľko dôležitých lekcií.

Lekcia č. 1

Trump už svojich kolegov unavuje. A človek by si povedal, že už bolo aj načase. Demokrati milujú otázky o Trumpovi. Kedykoľvek sa objaví niečo kontroverzné o jeho postave, všetci kandidáti skáču od radosti. Teda najmä tí, ktorým to ešte zdravie umožní. Zvyšuje to totiž ich popularitu a nahráva skutočnosti, že to bude práve Trump, s kým sa stretnú vo voľbách. Republikáni majú pri ňom dilemu. Ak ho budú napádať, on im to vráti aj s úrokmi. Ak budú ticho, ostanú nepovšimnutí. Ak ho budú chváliť, znižujú svoje šance vo všeobecných voľbách.

Niektorí odvážlivci sa rozhodli pre tretiu možnosť. Najhlasnejší z nich je konzervatívny senátor z Texasu Ted Cruz. Zvyšok ansámblu sa buď dištancuje úplne, alebo odmieta Trumpove excesy komentovať. Doteraz ani nemali veľa príležitostí vyjadriť sa k jeho programu, pretože žiadny nemal. Okrem prísľubu, že všetko bude najlepšie, najsilnejšie a najväčšie, nehovoril nič. A práve nedostatku obsahu sa začínajú chytať niektorí z kandidátov, ktorí vedia, že nemajú čo stratiť. Marco Rubio vybehol na Trumpa  počas debaty a moderátorom odkázal, aby sa ho viac pýtali na konkrétne kroky. Následne sa pridal aj Chris Christie a Trumpovi oznámil, že nikoho nezaujíma jeho úspech v biznise. Rand Paul mu vytkol jeho osobné invektívy. Trump stihol len zvraštiť čelo jemu vlastným spôsobom, zamrmlať niečo o tom, aký je úžasný a – byť ticho. Počas jednej celej hodiny nepovedal ani slovo. Aj to musia brať ostatní republikánski kandidáti ako úspech.

Lekcia č. 2

Obidve doterajšie republikánske debaty mali jednu víťazku. A tou je bývalá šéfka Hewlett-Packardu Carly Fiorina. Fiorina sa vezie na veľmi silnej antiestablishmentovej nálade republikánskeho elektorátu, spolu s ňou a Trumpom vedie v prieskumoch ešte lekár Ben Carson. Z tohto „nepolitického“ tria je zatiaľ Trump číslo jeden, no Fiorina začína útočiť. Pár týždňov pred ohlásením debaty sa jej podarilo presvedčiť organizátora v CNN, aby ju do nej zahrnuli. CNN súhlasila len na základe jej výsledkov z prvej debaty, odohrávajúcej sa medzi kandidátmi, ktorí na tom boli v prieskumoch najhoršie. Do debaty prišla Fiorina pripravená a dá sa povedať, že nevynechala jedinú príležitosť kopnúť si do Hillary Clinton či do iných kandidátov, ktorí boli s ňou na pódiu. Jej odpovede boli konzistentné a k veci. Aj keď občas skákala do reči – za čo bola často až ignorovaná inak slabým moderátorským tímom CNN, bolo vidno, že na brífingoch dávala pozor aj o témach zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Čo tam potom, že nebude vedieť svoje prekvapivo konkrétne návrhy zaplatiť a často splietala niekoľko nezlučiteľných vecí naraz. Jej voliči videli, že používa čísla, a teda sa vyzná. A ukázal to aj rýchly prieskum stanice NBC. Podľa respondentov sa Fiorine darilo najlepšie. Donald Trump je síce hneď druhý, „vyhráva“ však zároveň v kategórii „komu sa darilo najhoršie“. Trump už od počiatku svojej kampane dopláca na to, že je najobľúbenejším, a zároveň najneobľúbenejším kandidátom. Varovným prstom týchto prieskumov je fakt, že skupina voličov, ktorá Trumpa v jeho kandidatúre podporuje na papieri, chodí voliť len výnimočne.

Lekcia č. 3

Pole republikánskych kandidátov sa pomaly, ale isto zmenšuje. Po guvernérovi Texasu Rickovi Perrym opustil karavánu aj ďalší guvernér Scott Walker z Wisconsinu. Obaja kandidáti vo svojich rozlúčkových prejavoch priamo či nepriamo zaútočili na Donalda Trumpa. Pri podobných odstúpeniach z kampane sa pozorujú najmä dve veci – do ktorého tábora prejdú ich voliči a ich finanční donori. Dnes ešte ťažko odhadnúť, kam prejde to jedno percento, ktoré zvažovalo hlasovať za Walkera, či toho pol percenta za Perryho. Jeden z Walkerových donorov sa verejne priznal, že zo svojich peňazí určených pôvodne na Walkerove výdavky dá na kampaň Carly Fioriny, Bena Carsona, Marca Rubia a Chrisa Christieho. Takáto finančná pomoc môže byť dôležitým nakopnutím najmä pre Fiorinu, ktorá bude skôr či neskôr trpieť nedostatkom finančných prostriedkov. Líder republikánov v prieskumoch Trump tento problém, naopak, nepocíti, ani keby mala kampaň trvať ďalších niekoľko rokov.

Ignorujte ho a on zmizne

Je dnes odvážne tvrdiť, že Trumpova kampaň stagnuje, alebo by mala dokonca postupne upadať. Veľa politických komentárov si už vylámalo zuby, keď pochovávali Trumpove nádeje po tom, ako urazil Mexičanov, veteránov (najmä Johna McCaina), ženy (najmä reportérku Megyn Kelly), alebo keď sa naposledy pustil do Carly Fioriny. Je to také odvážne, ako je nevyspytateľný republikánsky elektorát a Trumpov fanklub. Všetko bude závisieť od prvých primárok, v ktorých sa voliči budú musieť zodvihnúť a ísť voliť. V niektorých okrskoch budú dokonca musieť napísať meno Donald Trump na volebný lístok a vhodiť ho do urny. Dovtedy môžu ostatní kandidáti len dúfať, že sa príliš neutopia vo svojich vyjadreniach, ktoré sa podobajú Trumpovým. Je vidno, že už s ním pomaly, ale isto začínajú strácať trpezlivosť a chcú pracovať na svojich kampaniach, čo môže viesť k ignorácii Trumpa. A pre človeka jeho typu nie je nič horšie ako strata pozornosti.