Zahraničná politika

Podľa aktuálneho septembrového prieskumu verejnej mienky od OBOP (Centrum pre výskum verejnej mienky), uverejneného v denníku Rzeczpospolita, by 49 % Poliakov chcelo, aby krajina prijala euro, a naopak, 40 % je proti. Zároveň 52 % z opýtaných uviedlo, že podľa nich je prijatie eura „niečo zlé” a 62 % si myslí, že by malo negatívny vplyv na ich domácnosti. Päťdesiatjeden percent je súčasne presvedčených o tom, že spoločná mena by mala negatívny vplyv na poľskú ekonomiku a 44 % hovorilo aj o negatívnom vplyve na národnú identitu. Iba 13 % opýtaných bolo presvedčených o pozitívnom vplyve eura. Ale je dôležité dodať, že negatívne nálady voči euru sa za posledné mesiace nezvyšujú, a dokonca sa počet euronadšencov zvýšil o dve percentá. Koniec koncov, krajina je stále serióznym kandidátom na prijatie eura.

Poľsko sa, tak ako každý nový členský štát EÚ, v Zmluve o pristúpení k EÚ zaviazalo, že „sa odo dňa pristúpenia stane účastníkom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 122 zmluvy o ES”. V praxi to znamená, že Poľsko je povinné nahradiť svoju menu – zlotý – eurom, ale presný dátum stanovený nebol. V minulosti toto rozhodnutie záviselo predovšetkým od ekonomických kritérií, dnes sa zdá, že najzložitejším kritériom je politický konsenzus.

V roku 2015, kedy by sa v Poľsku mali uskutočniť aj parlamentné voľby, by podľa niektorých expertov malo Poľsko splniť aj ekonomické kritéria na prijatie eura. Z tohto hľadiska je nevyhnutné, aby Poľsko znížilo rozpočtový deficit zo súčasných 3,5 % pod 3 % stanovené EÚ. Infláciu sa už síce znížiť podarilo, v roku 2012 klesla na 3,7 % v porovnaní so 4,3 % v roku 2011, no aj tak je stále privysoká. Naopak, verejný dlh bol už na konci minulého roku na úrovni 53 % HDP (limit v eurozóne je 60 %). Poľská ekonomika si vo všeobecnosti viedla dobre aj v časoch globálnej ekonomickej krízy, a napriek súčasnému miernemu spomaleniu v roku 2012 HDP zaznamenalo 2 % nárast. Oveľa zložitejšie ako ekonomické otázky súvisiace s ambíciou prijať euro budú tie politické. Je veľmi pravdepodobné, že euro sa stane aj jednou z hlavných tém predvolebnej kampane.

V Poľsku bude prijatie eura potrebovať hlasy aspoň dvoch tretín Dolnej snemovne parlamentu, pretože bude nevyhnutné zmeniť ústavu. Vládnuca Občianska platforma (Platforma Obywatelska, PO) síce prijatie eura podporuje, avšak nemá dostatočný počet hlasov na to, aby mohla pretlačiť aj konštitucionálne zmeny. Hlavná opozičná strana Právo a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwość, PiS) je odjakživa proti spoločnej mene a nedá sa predpokladať, že by v blízkej budúcnosti svoje stanovisko zmenila. Čo sa však môže zmeniť, je vláda. Podľa aktuálnych prieskumov má PiS čoraz väčšie šance vrátiť sa po voľbách v roku 2015 k moci.

V presvedčení, že útok je zrejme vždy lepší ako obrana, premiér Donald Tusk naznačil, že v krajine by mohlo prebehnúť referendum o prijatí eura ešte skôr, než o veci bude hlasovať parlament. Z Tuskovej strany to bol veľmi veľký obrat v rétorike, pretože dovtedy vždy prízvukoval, že Poľsko je povinné spoločnú menu prijať už len na základe Zmluvy o pristúpení k EÚ.

S prihliadnutím na relatívne euroskeptickú verejnú mienku je referendum dosť riskantným krokom, no ak by ho ovládli podporovatelia eura, Tuskovi a jeho strane by to veľmi pomohlo. Zároveň by sa jeho výsledky mohli použiť ako veľmi silný presvedčovací argument v parlamente a otvoril by cestu aj konštitucionálnym zmenám. Tuskov plán môže fungovať – Poliaci sa vedia v kľúčových momentoch zmobilizovať, tak ako to bolo aj v prípade referenda o vstupe do EÚ v roku 2003 (účasť na referende bola približne 59 % a za sa vyjadrilo 77 % zúčastnených). Podmienkou, samozrejme, ostáva, že s prijatím eura musia najprv súhlasiť, čo dnes nie je až také zrejmé.

Existuje však aj celkom reálna možnosť, že prijatie eura sa odloží možno až do roku 2020. Hlavným dôvodom je ešte stále pretrvávajúca globálna finančná kríza, ktorá podkopáva spoločnú menu a nestabilná situácia v eurozóne odrádza od unáhlených rozhodnutí. Preto možno bude lepšie počkať a sledovať, ako sa situácia vyvinie. S prihliadnutím na problematické Španielsko alebo Grécko si Poliaci zrejme myslia, že kým si môžu užívať výhody voľného pohybu tovaru a pracovnej sily v jednotnom trhu bez toho, aby boli spútaní spoločnou menou, majú to najvýhodnejšie z oboch „svetov“. Pozerať sa na túto otázku len z ekonomickej perspektívy je však chybné – mať euro znamená byť aj bližšie k „starej Európe“ a pre niektorých Poliakov je už to samo osebe hodnotou. Po storočiach problémov, ktoré sprevádzali Poľsko a pramenili z jeho geopolitickej pozície medzi Nemeckom a Ruskom, je stabilizovaná západná Európa žiadaným cieľom.

Ďalším dôležitým faktorom je čas – čas schladil entuziazmus pre euro a čas ho opäť môže v dohľadnej dobe zvýšiť. Donald Tusk v rozhovore pre The Financial Times priznal, že „súčasná atmosféra pre euro v Poľsku nie je dobrá“, ale jedným dychom dodal, že do konca tejto dekády „byť v eurozóne bude znamenať byť v Európskej únii“.