Zahraničná politika

Po roku 2006 sa debata o stanovení termínu stala ešte abstraktnejšou, i keď premiér Ferenc Gyurcsány vehementne tvrdil, že do roku 2008 bude maďarská ekonomika pripravená. Ľahko zraniteľné Maďarsko však nedokázalo čeliť prvým vlnám globálnej ekonomickej krízy a vláda na čele s Gyurcsánym bola nútená v roku 2008 požiadať o finančnú pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF) aj EÚ. A aj napriek tomu sa vláda počas celého nasledujúceho roka snažila o vstup do eurozóny alebo aspoň do mechanizmu výmenných kurzov ERM II, ktorý je predvstupovou podmienkou pre jednotnú európsku menu.

O dva roky neskôr už nová vláda Viktora Orbána rozhodla, že žiadosť o pôžičku od MMF – EÚ neobnoví. Sľuboval si od toho, že tým sa Maďarsko vyhne detailným ekonomickým kontrolám, ktoré sa k pôžičkovému systému viažu. Rok 2011 však opäť priniesol zmenu v kurze, a v obavách, že zlá finančná klíma by sa opäť mohla obrátiť proti Maďarsku, sa vtedajší minister hospodárstva György Matolcsy obrátil na MMF s požiadavkou o poskytnutie preventívnej úverovej linky.

Medzinárodný menový fond na požiadavku neodpovedal podľa Matolcsyho predstáv, pretože podľa jeho pravidiel sa Maďarsko kvalifikuje na pohotovostný úver, ktorý opäť sprevádzajú prísnejšie pravidlá a podmienky. Mesiace rokovaní neviedli nikam a minulý rok MFF v Budapešti po Matolcsyho vyzvaní zatvoril aj svoje zastúpenie. Zaujímavú šou popri rokovaniach predviedla aj maďarská vláda, ktorá spustila PR kampaň proti MMF, kým jej delegáti rokovali o tom, ako by mohol Fond krajine pomôcť. Nakoniec v auguste 2013 Maďarsko v predstihu splatilo pôžičku vo výške 20 miliárd eur, ktoré si požičalo ešte v roku 2008, kedy len o chlp uniklo totálnemu kolapsu.

Konzervatívne ekonomické politiky Fideszu boli síce intenzívne kritizované, avšak práve jeho vláda dokázala kontinuálne stlačiť rozpočtový deficit pod tri percentá. Európska komisia následne prvýkrát od roku 2004, kedy Maďarsko vstúpilo do EÚ, vyňala krajinu z takzvaného postupu pri nadmernom deficite (Excessive deficit procedure – EDP), ktorý tiež podlieha užšej ekonomickej koordinácii a kontrole. Aj napriek tomu však ostáva kritika namieste. Napríklad ad hoc dane a clá v bankovom sektore, pri bankových transakciách, pre telekomunikačné a energetické spoločnosti neboli odstránené, a dokonca sa zvýšili. Pred tromi rokmi zároveň vláda znárodnila súkromné dôchodkové fondy a využila peniaze na zaplátanie dier v rozpočte. Kritici taktiež poukazujú na to, že verejný dlh sa síce znížil, ale aj tak zostáva na úrovni približne 80 % HDP.

Maďarsko sa rovnako trápi aj s hlbokým verejným zadlžením vo švajčiarskych frankoch. Vláda sa síce snažila tento problém riešiť, ale na úkor bánk, ktoré tak v roku 2011 stratili 1,7 miliárd dolárov. Podľa Bloomberg banky reagovali tým, že z krajiny vytiahli kapitál vo výške 23 % HDP a škrtli nové pôžičky. V súčasnosti vláda pripravila nový plán na zníženie dlhu a jeho konkrétne opatrenia majú byť predstavené v najbližších dňoch. Banky sú samozrejme už teraz nervózne. Kritici upozorňujú aj na neistotu udržateľnosti ekonomickej politiky súčasnej vlády, napríklad investície sú dnes v Maďarsku na historickom minime. Navyše, od začiatku roka 2013 sedí Matolcsy, bývalý minister hospodárstva a Orbánova pravá ruka, na čele Centrálnej banky. Preto je nereálne nájsť v krajine niekoho, kto by dal nohu na brzdu, a banka okrem iného kontinuálne zosekáva úrokové sadzby.

Euro je v súčasnosti Maďarsku na míle vzdialené. Premiér Viktor Orbán na začiatku roka 2011 vyhlásil, že prijatie spoločnej európskej meny je reálne v rokoch 2018 až 2020. Zároveň ale platí, že Orbán ani zďaleka nie je fanúšikom ekonomických dozorov v jeho krajine a už teraz investoval veľký politický kapitál do toho, aby dostal Maďarsko von z procedúry EK (aj keď vláda brala podľa všetkého Brusel vážne až po tom, ako im pohrozil, že krajine zmrazí časť kohéznych fondov). Orbán taktiež naznačil, že by rád najprv videl, ako sa Európska monetárna únia zmení v dôsledku krízy a ako bude eurozóna samotnú krízu manažovať. Na druhej strane je však Maďarsko, podobne ako Poľsko, zaviazané Zmluvou o pristúpení k EÚ skôr či neskôr prejsť na spoločnú menu.

Podľa Orbána bude Maďarsko o prijatí eura uvažovať len v tom prípade, ak úroveň HDP na obyvateľa dosiahne 90 % HDP na obyvateľa eurozóny. Podľa Pétera Ákosa Boda, bývalého riaditeľa Centrálnej banky, to znamená, že Maďarsko sa členom eurozóny nestane nikdy. Podľa denníka Világgazdaság, ktorý cituje profesora Boda, sa konvergencia v Maďarsku zastavila približne pred desiatimi rokmi a v súčasnosti je HDP na obyvateľa v tom najlepšom možnom prípade na úrovni 66 % v porovnaní so štatistikami z eurozóny. A prízrak na púšti je opäť o kus vzdialenejší.