Zahraničná politika

Brexit opanoval európsku politiku

Tri pokusy, tri neúspechy. Tak by sa dala zhrnúť dlho očakávaná koncovka rokovaní o brexite. Kým 27 členských štátov za vyrokovanou dohodou stojí, britský parlament ju trikrát odmietol a nedokázal sa zhodnúť ani na žiadnej alternatíve. Tento týždeň bude v Bruseli krízový brexitový summit. Zatiaľ najreálnejšie pôsobí možnosť, že bude Británia žiadať zachovanie colnej Únie a odklad dátumu brexitu do konca júna. Tento kompromis by zároveň zmiernil ekonomické dôsledky odchodu zo spoločenstva a predišiel vzniku tvrdej hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou.

Európskej komisii aj členským štátom vrátane Slovenska nezostalo nič iné, ako sa pripraviť na brexit bez dohody. Schválili opatrenia, ktoré by mali zmierniť dôsledky takzvaného tvrdého brexitu, ktorý by zo dňa na deň bez prechodného obdobia zmenil vzťahy medzi Bruselom a Londýnom. Lídri členských štátov preto dali Británii  na marcovom summite čas, aby mal ešte šancu vyhnúť sa tomu scenáru.

Odhliadnuc od konečného termínu je zjavné, že historický prvý odchod členského štátu z Únie výrazne určoval obsah európskej agendy v Bruseli aj v jednotlivých štátoch. Zložité rokovania zamestnávali Európsku komisiu a mnohí politici, ale aj voliči si až počas nich uvedomili, ako úzko sú previazané európska a národné legislatívy.

Od zjavných väzieb, ako je voľný pohyb osôb a tovaru, až po prepojenie bezpečnostných databáz, leteckej dopravy, či citlivú hranicu medzi Írskom a Severým Írskom. Napokon, nástojčivému brexitu nasvedčujú aj summity Európskej rady. Ten marcový mal byť pôvodne zameraný na Čínu, ale prím si napokon uzurpoval brexit.

Všeobecné obavy z tvrdého brexitu sú opodstatnené, obzvlášť pri Slovensku. Podľa Eurostatu je Slovensko najviac proexportne zameranou ekonomikou v Únii a Británia je preň piatym najdôležitejším obchodným partnerom. Primárne by v tomto prípade Slovensko pocítilo obchodné bariéry a kontroly na hranici s britskými ostrovmi, sekundárne pokles vývozu komponentov do tretích štátov, odkiaľ hotové výrobky smerujú do Británie.

Brexit by uškodil najmä vývozu automobilov a elektroniky. Pripomeňme, že v súčasnosti polovicu exportu do Británie tvoria práve automobily a pomer bude zrejme po vlaňajšom otvorení fabriky spoločnosť Jaguar Land Rover pri Nitre stúpať.

Do istej miery pozitívny dosah mal brexit na obrannú spoluprácu v Únii. Británia obrannú integráciu dlhodobo nepodporovala. Všetko sa zmenilo aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy. Zelenú dostala štruktúrovaná obranná spolupráca známa pod skratkou PESCO a Európsky obranný fond so sedemročným rozpočtom vo výške 13 miliárd eur. Výroky amerického prezidenta a brexit viedli aj k užšej obrannej bilaterálnej spolupráci spoluzakladateľov Únie Nemecka a Francúzska. Dohodli sa na spoločnom vývoji novej stíhačky a tanku.

Brexit má okrem toho priamy súvis s voľbami do Európskeho parlamentu. Je potrebné brat do úvahy, že voľby buď priamo cez systém tzv. Spitzenkandidátov (vedúcich kandidátov) alebo nepriamo výsledkom ovplyvnia zostavenie Európskej komisie. Nový šéf eurokomisie bude kľúčovou postavou pri nastavovaní vzťahov s odchádzajúcou Britániou. Otvorene o funkciu prejavilo záujem Nemecko, ktoré má pri rokovaniach s Londýnom omnoho zmierlivejší tón ako Francúzsko, a ochotu ku kompromisom.

Europarlament v centre pozornosti pre brexit aj preferencie euroskeptikov

Obvykle sú voľby zaujímavé tým, kto je favorit a samotným výsledkom. Tohtoročné voľby do europarlamentu pútajú pozornosť aj kuriozitou – stále nie je jasné, či si budú Briti voliť europoslancov, alebo nie. Líšia sa názory politických špičiek i expertov. Väčšina sa zhoduje v tom, že ak Spojené kráľovstvo neopustí Úniu do májových volieb, malo by sa na nich zúčastniť. Právne oddelenie europarlamentu však namieta, že je možné a legálne, aby si Briti nevolili poslancov aj keby v čase volieb ešte boli členom Únie.

Oči verejnosti a politikov pútajú aj predpokladané výsledky eurovolieb. Po dlhoročnej stabilnej početnej nadvláde najväčších skupín ľudovcov (EPP) a socialistov (S&D) svitá na zmenu pomeru síl. Podľa aktuálnych prieskumov zrejme prídu približne o štvrtinu mandátov. Tretia najsilnejšia frakcia liberálov a demokratov (ALDE) by si mala udržať podobný počet poslancov (berúc do úvahy prepočty po znížení počtu europoslancov zo 751 na 701 pre brexit).

Vo Francúzsku sú v prieskumoch bok po boku hnutia prezidenta Emmanuela Macrona a Marine Le Penovej. V Taliansku a Poľsku zas naberajú na sile Liga a Právo a spravodlivosť, ktoré sa netaja tvrdou kritikou na adresu Únie. Euroskeptická skupina Európa národov a slobody (ENF) chce v europarlamente spojiť sily s podobne ladenými politikmi z frakcie Europa slobody a priamej demokracie (EFDD) a umiernenejšou frakciou Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorá je momentálne štvrtá najsilnejšia.

Európskym ľudovcom škodia aktuálne politické trendy v Európe a ich voliči odchádzajú k vymedzenejšej pravici, prípadne k centristickým zoskupeniam, akým je francúzska hnutie Republika v pohybe (LREM). Ľudovci sa navyše pred voľbami ocitli v chúlostivej situácii. Po dlhodobých sporoch s maďarskou vládnou stranou Fidesz jej pozastavili členstvo. To však nič nemení na tom, že poslanci za Fidesz stále sú v skupine EPP v europarlamente. Kritici namietajú, že sa ľudovci voči Fideszu vymedzili len formálne, aby nestratili početnú prevahu v snemovni.

Otázkou, do akej miery môže tento krok spolu s odmietavým postojom k migrácii prispieť k mobilizácií voličov v štátoch Vyšehradskej skupiny. Návrh eurokomisie na obmedzovanie európskych dotácii štátom, ktoré nedodržiavajú pravidlá právneho štátu, má tiež potenciál na oslovenie euroskeptikov nielen v Maďarsku a Poľsku. Ktovie, či to tentoraz pomôže zmeniť spravidla veľmi nízku volebnú časť na Slovensku.

Zmeny čakajú aj slovenských zástupcov v europarlamente. V prípade britskej neúčasti na voľbách počet poslaneckých mandátov počet stúpne z 13 na 14. Podľa najnovšej projekcie klesne počet europoslancov za ľudovcov a socialistov o polovicu z 10 na 5. Pribudnú zrejme tri mandáty pre strany, ktoré sa zatiaľ nehlásia k nijakej parlamentnej nijakej frakcii. V najnovšom prieskume agentúry Focus sú na prvých troch priečkach SMER-SD, ĽSNS, SAS. Celkovo by prah zvoliteľnosti prekonalo osem strán.

Situácia po eurovoľbách vzbudzuje otázniky i obavy

S odchodom Veľkej Británie z EÚ bude potrebné nájsť dohodu na nastavení európskeho rozpočtu. Čistí príjemcovia európskych fondov, teda aj Slovensko, sa zrejme dostanú pod tlak, aby buď odvádzali viac do rozpočtu, alebo aby aspoň do dôsledkov dodržiavali európske pravidlá. To znamená, že návrhy na naviazanie dotácií na solidaritu pri migračnej kríze, či dodržiavanie pravidiel právneho štátu a európskych hodnôt sa môžu stať realitou. Nie je náhodou, že podobné návrhy zaznievajú najmä zo západnej Európy smerom na východ k Vyšehradskej skupine.

A čo prinesú samotné eurovoľby? Dlhoroční europoslanci varovali, že doterajšia široká koalícia ľudovcov a socialistov umožňovala nájdenie kompromisov a relatívne plynulé schvaľovanie legislatívy. Volebný úspech euroskeptikov to môže zmeniť. Pesimisti dokonca varujú pred paralýzou europarlamentu, ktorý bude pri vážnych európskych otázkach roztrieštený, bez šance nájsť konštruktívny kompromis. Práve v čase, keď si bude Únia po brexite nanovo nastavovať vzťahy s Britániou a čeliť hmatateľným dôsledkom príkladu, ako ďaleko môže vybičovaný euroskepticizmus zájsť.

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku uverejňuje tento článok pri príležitosti 19. ročníka Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky za rok 2018. Konferenciu zorganizovalo Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Článok je súčasťou špeciálu portálu Zahraničná politika.