Zahraničná politika

Krymská autonómna republika – suverénna a medzinárodne uznávaná súčasť Ukrajiny, bola počas jari 2014 anektovaná Ruskou federáciou na základe „referenda”, v ktorom sa 97 % Krymčanov vyjadrilo za pripojenie k Rusku. Referendum však bolo volebnou fraškou, ktorú charakterizovala bezprecedentne vysoká voličská účasť (83 %), prítomnosť zbraní, jednostranné monitorovanie Kremľom a „moskovský” výsledok. Neochvejná dôvera voči Rusku a Putinovi podľa „premiéra” Krymu Sergeja Aksionova pretrváva dodnes a podpora prezidenta Putina obyvateľmi je bezprecedentná.

Read more

Spoločná deklarácia zo samitu Východného partnerstva v Rige Ukrajincov sklamala. Krajina očakávala od stretnutia konkrétnejšie výsledky. Aj napriek skutočnosti, že vízia „strategického a ambiciózneho” partnerstva medzi Ukrajinou a Európskou úniou bola na samite opätovne potvrdená, v realite sa už existujúce politiky Bruselu voči Kyjevu nijakým spôsobom nezmenia. Ako uviedla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini, všetky krajiny Východného partnerstva a EÚ dosiahli „normálnu pracovnú úroveň vzťahov” bez senzačných úspechov.

Read more

V dňoch 21.– 22. mája 2015 sa v lotyšskej Rige uskutoční samit Východného partnerstva. Očakávania zo strany Európskej únie sú relatívne vysoké, pretože predstavitelia EÚ plánujú v Rige zhodnotiť implementáciu spoločnej deklarácie zo samitu Východného partnerstva z roku 2013. Okrem toho ich čaká aj oficiálne vyhodnotenie implementácie podpísaných asociačných dohôd a načrtnutie jasnej vízie partnerstva do budúcnosti. Európske spoločenstvo na samite zároveň zopakuje svoj záväzok voči svojim východným partnerom a do budúcna určí za hlavnú prioritu posilňovanie demokratických inštitúcií v krajinách východnej Európy. Ale čo očakávajú od samitu partnerské krajiny?

Read more

Na začiatku marca vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini oficiálne potvrdila určité zlepšenie situácie v ukrajinskom Donbase. Ťažkú vojenskú techniku začali sťahovať obe strany konfliktu – národná ukrajinská armáda aj proruskí separatisti. Niektoré časti dohody z Minska sa však ani naďalej nerešpektujú. Podľa prezidenta Porošenka napríklad stále nedochádza k dostatočnej výmene zajatcov zo strany proruských teroristov. Napriek tomu sa však zdá, že krehké prímerie spôsobilo na medzinárodnej politickej scéne istú eufóriu.

Read more

V januári 2015 sa na jedno voľné pracovné miesto na Ukrajine hlásilo 35 ľudí. Maximálna úroveň vládneho deficitu na aktuálny rok sa odhaduje na 4 % HDP, a to bez započítania deficitu Naftogazu. Navyše podľa prognózy Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorú podporil aj Medzinárodný menový fond a ukrajinská vláda, HDP klesne v roku 2015 o ďalších sedem až deväť percent.

Read more

Známe tváre ukrajinskej vlády

Verchovna rada Ukrajiny 3. decembra odhlasovala dekrét, na základe ktorého bola vymenovaná nová ukrajinská vláda. Poslanci okrem ministerského kabinetu opäť podporili aj premiéra Arsenija Jaceňuka, za ktorého hlasovalo 341 poslancov zo 450-členného parlamentu. Napriek relatívne hladkému priebehu hlasovania sa parlament postaral aj o niekoľko kontroverzných rozhodnutí.

Read more

Je nepochybné, že novozvolený ukrajinský parlament čelí bezprecedentným výzvam v histórii modernej Ukrajiny. Centrálna volebná komisia nestihla ešte ani vyhlásiť oficiálne výsledky, no poslanci už museli čeliť prvej výzve – separatistom v Donbase. Počas prvej novembrovej nedele si v rozpore s akýmkoľvek ukrajinským zákonom separatisti usporiadali vlastnú verziu „volieb“ aj v takzvanej Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike.

Read more