Zahraničná politika

Časť mojej generácie si pamätá, ako naša nesloboda pred rokom 1989 vyzerala. Komunistický režim vnútený z Ruska nám bránil slobodne hovoriť a písať, zakazoval knihy, nesmeli sme cestovať. Veriacim bránil vo verejnom vyznávaní ich viery, ale všetkým vnucoval svoju vlastnú ideológiu a predstavy o tom, ako by sme mali žiť. Heslom doby bolo: „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!“ Ty a Tvoja generácia, našťastie, už nemáte dôvod ani vedieť, čo bol ten „večný“ Sovietsky zväz, ku ktorému nás mali navždy pútať okovy obmedzenej suverenity. Kilometer od miesta, kde dnes žijeme, bol  tisíce kilometrov dlhý plot z ostnatých drôtov, dňom a nocou strážený psami a vojakmi s nabitými zbraňami. Z kopcov nad Bratislavou sme sa mohli pozerať na slobodnú zem v Rakúsku, ale Viedeň bola pre nás nedosiahnuteľná, vzdialená rovnako ako tichomorské ostrovy.

Už štvrťstoročie je to inak: môžeme čítať, písať, počúvať a pozerať, čo považujeme za správne, môžeme slobodne cestovať po celom svete bez rizika, že nás pri prekročení Dunaja či Moravy zastrelia, máme ľudské práva, na ktoré nám nesmú siahať ani politici, ani policajti… Máme toľko práv, až zabúdame, že s právami idú aj povinnosti, vrátane povinnosti slobodu a práva chrániť. Dvadsiate piate výročie pádu komunizmu v Európe je príležitosťou pripomenúť si vzácnosť aj krehkosť slobody. Pripomenúť to sami sebe, ale ešte viac snáď Tvojej generácii a všetkým mladším ako 30 rokov, pre ktorých je rozprávanie o komunizme mýtom z dávnych dôb, tak ako bolo pre moju generáciu napríklad rozprávanie o Povstaní z roku 1944.

Ale poďme od spomienok a „moralizovania“ k dnešnému svetu a symptómom budúcnosti, ktoré dnes stále prehliadame, ale pre Tvoj život budú určujúce.  V Bratislave sme včera zjedli poslednú figu tohtoročnej úrody – bola nenápadne schovaná na jednom z tohto roku zasadených stromov. Vonku to vyzerá ako na jar, teploty cez deň sú vyše 15 stupňov, niektoré noci neklesajú pod 10. Nový normál? Pred pár dňami extrémne dažde a povodne spláchli časť Talianska. V Carrare, odkiaľ pochádza mramor, z ktorého Michelangelo kedysi vytesal Dávida aj Mojžiša, spadlo za 3 hodiny 180 mm dažďa a za 24 hodín 400 mm. Pre porovnanie, priemerne napadne na Slovensku okolo 750 mm zrážok – za rok.  Len pripomínam, že na jar zasiahli devastujúce povodne časti Bosny a Hercegoviny aj Srbska.

Zato v Sao Paole, dnes najväčšom meste Latinskej Ameriky s viac ako 20 miliónmi obyvateľov, panuje kruté sucho a zásobárne pitnej vody odhaľujú svoje popraskané bahnité dno. IPCC, Medzivládny panel pre zmeny klímy, vydal pred týždňom svoju najnovšiu správu: ešte dôraznejšie ako doteraz v nej varuje pred devastujúcimi vplyvmi, ktoré budú mať zmeny klímy na ľudstvo a ekosystémy našej planéty. Napriek tomu, že ide o najvýznamnejšiu a veľkú skupinu špičkových vedcov, nádej, že ich varovania vezmú obyvatelia Zeme a politici vážne a podnikneme účinné kroky, aby sme zachránili svet pre generáciu Vás a Vašich detí, hraničí s nulou. Museli by sme sa pre to vzdať časti svojho dnešného bohatstva a prepychu – a to nie sme ochotní urobiť… O našej dnešnej spotrebe a blahobyte vraj nevyjednávame.

Veľmi zaujímavý je aj vývoj vo svetovom obchode s ropou: od júla 2014 klesli jej ceny asi o štvrtinu, a také nízke, ako práve sú, neboli už 5 rokov. Nie, ľudstvo neobjavilo žiadne nové gigantické ložiská ropy, ani nové zázračné zdroje energie. Tak prečo cena ropy klesla?

Analytici pripisujú pokles jej ceny trom faktorom. Po prvé, so stagnujúcou ekonomikou klesá dopyt po rope v mnohých častiach sveta, vrátane Európy. Nízky dopyt tlačí ceny dole. Veľa sa hovorí o druhom faktore – ťažbe bridlicovej ropy v USA. Tá znížila objem dovozu ropy do USA, aj keď Spojené štáty sú stále jej najväčším svetovým dovozcom. Tretí faktor je politický: Saudská Arábia, krajina s najväčšou ťažbou aj s najväčšími zásobami konvenčnej tekutej ropy na svete, zámerne stlačila ceny na svetových trhoch. Zrejme tým sleduje niekoľko cieľov. Jeden môže byť ekonomicky pritlačiť na Rusko, ktoré žije skoro výlučne z vývozu ropy a zemného plynu a  podporuje režim v Sýrii, pre Saudskoarabov nepriateľský. Iný môže byť snaha ekonomicky poškodiť americkú ťažbu bridlicovej ropy. Možno chcú takýmto tlakom prinútiť vedenie Spojených štátov k vojenskému zásahu proti režimu v Sýrii.

Tak či onak, pomerne lacná ropa v týchto mesiacoch má už teraz vážne dôsledky na ekonomiku viacerých krajín, ktoré od ropy závisia. Ak sa takéto nízke ceny udržia dostatočne dlho – povedzme pol roka alebo dlhšie – budú ich dôsledky ešte vážnejšie a dlhodobé. Nízke ceny ropy sa totiž časom nevyhnutne premietnu do znižovania ťažby v málo výnosných – takzvaných marginálnych – ropných poliach a firmách. Mnoho významných ropných firiem dnes na svoje ekonomické prežitie potrebuje ceny ropy vyššie ako 100 dolárov a niektoré až 120 dolárov za barel – dnešné ceny sú okolo 80. Znižovanie ťažby v menej výnosných ložiskách časom povedie k zníženiu ponuky ropy na trhoch. Ak adekvátne neklesne aj dopyt po rope, bude musieť ísť jej cena hore. Ale ak dopyt po rope bude dlhšie klesať, bude to prakticky s istotou znamenať, že svet sa ocitol v novej fáze ekonomickej krízy.

O mesiac budeme zas o trošku múdrejší – a kým si tieto riadky prečítaš Ty sám, budeme oveľa lepšie rozumieť tomu, čo sa na jeseň 2014 vlastne stalo. Zatiaľ Ti želám krásny slobodný november,

Tvoj otec

november 2014