Zahraničná politika

Časové hľadisko

Obdobie, v ktorom sa konal zber dát, má vplyv aj na odpovede respondentov, respektíve na výber tém, ktoré považujú v rámci V4 za dôležité. Keďže respondenti odpovedali na otázky ešte pred vypuknutím tzv. migračnej krízy, migrácia sa, prirodzene, v ich zornom poli neobjavuje. V jarnom období roka 2015 rezonovala v politickom diskurze i médiách vo významnej miere kríza na východnej Ukrajine, respektíve ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Keďže pozície jednotlivých politických predstaviteľov krajín V4 k tejto otázke – a špeciálne k uplatneniu sankcií voči Rusku – sa pomerne výrazne líšili, Vyšehradská štvorka nebola vnímaná viacerými analytikmi či  novinármi ako jednotný blok, skôr naopak, viacerí upozorňovali na kakofóniu v rámci tohto zoskupenia. Obzvlášť výrazne sa táto situácia mohla odzrkadliť na vnímaní V4 poľskou verejnosťou, pretože práve v Poľsku je podpora nezávislej Ukrajiny považovaná za mimoriadne dôležitú, najvyššia je tam aj nedôvera voči Rusku. To by mohlo sčasti vysvetliť, prečo je povedomie o V4 u nášho severného suseda na nižšej úrovni. V tomto kontexte by bolo zaujímavé sledovať výsledky výskumu verejnej mienky, ktorý by sa konal na jar 2016, teda v období, keď bola utečenecká kríza jednou z najfrekventovanejších tém politického, ale aj verejného diskurzu. Pozície vyšehradských krajín v tejto otázke skôr konvergovali, čo mohlo vo vnímaní verejnosti upevniť postavenie V4 ako spoločnej platformy, navyše vláda, ktorá vznikla v Poľsku na základe októbrových parlamentných volieb, považuje V4 za jednu z najdôležitejších foriem (nielen regionálnej) spolupráce. Vnímanie V4 v tej-ktorej krajine V4 mohol ovplyvniť aj fakt, či má konkrétna krajina predsedníctvo v skupine, respektíve aký čas uplynul od toho posledného. Na jar 2015 vykonávalo úlohu predsedníckej krajiny V4 Slovensko, ktoré začiatkom júla vystriedalo Česko. V Poľsku i Maďarsku, ktoré sa v porovnaní so Slovenskom, ale i Českou republikou vyznačujú skôr nižším povedomím o V4, mohol faktor „absencie vlastného predsedníctva“ zohrať určitú úlohu, pretože médiá v predsedníckej krajine informujú o V4 predsa len intenzívnejšie ako v krajinách, ktoré predsedníctvo aktuálne nemajú.

V4 ako platforma pre strategický dialóg

Zaujímavé zistenie je spojené s témami, ktoré považujú obyvatelia vyšehradských krajín za prioritné v rámci V4. Z pohľadu občana by mala byť azda najbližšia agenda rozvoja spolupráce v oblasti kultúry a vzdelávania, občianskej spoločnosti, teda skôr „soft“ témy. Prieskum však (možno prekvapujúco) poukázal na vnímanie V4 ako platformy pre rozhodovanie o otázkach strategického významu. Ako najvýznamnejšiu vnímajú respondenti spoluprácu v oblasti hospodárstva a rozvoja ekonomických vzťahov,  nasleduje obrana a bezpečnosť, presadzovanie spoločných záujmov na úrovni EÚ, energetika a doprava, ako aj cezhraničná spolupráca. Ďalšou z tém je spolupráca v oblasti zahraničnopolitických tém, špeciálne pri podpore krajín Východného partnerstva, a až potom nasleduje spolupráca v oblasti kultúry a vedy. Podpora konceptu V4 ako platformy pre koordináciu strategických rozhodnutí môže slúžiť aj ako jeden z indikátorov pre politických predstaviteľov krajín V4, akým smerom orientovať spoluprácu v budúcnosti. V4 je (aj) z pohľadu verejnosti etablovaná značka, ktorá navyše nie je kontroverzná. Práve jubilejný rok 2016, keď si V4 pripomína štvrťstoročie existencie, by mohol byť vhodným okamihom na zamyslenie sa nad možnosťami intenzifikácie vyšehradskej spolupráce, vrátane efektívnejšej koordinácie a adekvátneho vytyčovania priorít na ďalšie roky.

V4 a Slovensko

Tak ako v prieskume z minulého desaťročia, aj naďalej zostáva Slovensko krajinou s najvyšším povedomím o vyšehradskej spolupráci. Dôvodov je viacero, pričom nezanedbateľnú úlohu zohráva aj prítomnosť Medzinárodného vyšehradského fondu (MVF) v Bratislave – obyvatelia Slovenska majú aj vďaka tomu najjednoduchší prístup k informáciám o grantoch, respektíve iných programoch fondu. Samotná geografická poloha Slovenska –ako jediné má totiž hranicu so všetkými ostatnými členmi V4 – tiež nesporne posilňuje vyšehradské povedomie slovenskej populácie, rovnako ako množstvo rodinných väzieb (predovšetkým s Českou republikou a Maďarskom), ako aj pracovných kontaktov aj z minulosti (so všetkými tromi krajinami). Pozitívnu úlohu, ktorú zohrala vyšehradská spolupráca pri dobiehaní integračného deficitu súvisiaceho so vstupom do EÚ (i NATO), možno tiež považovať za validný argument, aj keď jeho vplyv bude zrejme časom menej významný. Povedomie, že V4 posilňuje pozíciu Slovenska v rámci EÚ, je však dlhodobo zdôrazňovaný argument, ktorý takisto môže zohrávať pozitívnu úlohu. Slovensko je vo Vyšehrade významne ukotvené aj z ekonomického hľadiska – všetky tri vyšehradské krajiny sú pre Slovensko aj významnými obchodnými partnermi. Objem obchodnej výmeny s ČR, Maďarskom a Poľskom dohromady je dokonca vyšší ako obchodná výmena s Nemeckom.

Ako ďalej?

Nezastupiteľnú úlohu pri formovaní povedomia o V4 a pri informovaní o aktivitách Vyšehradskej skupiny zohráva Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý predstavuje de facto jedinú „kamennú“ inštitúciu v rámci V4. Práve MVF sa snaží zmeniť smerovanie vyšehradskej spolupráce z pôvodného „zhora nadol“ na „zdola nahor“. V4 je od začiatku primárne politický projekt, MVF mu však prostredníctvom stoviek podporených grantov, štipendií či študijných pobytov dodáva aj výraznú občiansku dimenziu. Výzvou zostáva, ako rozšíriť povedomie o Vyšehrade mimo hlavných miest a – s výnimkou Slovenska – viac do vnútrozemia, respektíve vzdialenejších regiónov Českej republiky, Maďarska, a najmä Poľska. Napomôcť tomu by mohla aj dobre fungujúca sieť tzv. poverencov (trustees), ktorých úlohou je informovať o možnostiach ponúkaných MVF práve v menej exponovaných regiónoch.

Nezastupiteľnú úlohu pri rozvoji spolupráce v rámci V4 budú mať prirodzene i  naďalej politické elity, respektíve vlády v jednotlivých krajinách; práve ony budú totiž vytvárať priestor pre napĺňanie priorít vyšehradskej spolupráce. V tomto kontexte bude zaujímavé sledovať, do akej miery bude koncept solidarity presadzovaný v rámci V4 komplementárny k princípu solidarity, na ktorom je založená EÚ. Aktuálna utečenecká kríza poukázala na fakt, že prinajmenšom z komunikačného hľadiska sa vyšehradským lídrom tento zámer nateraz napĺňať nedarí.

Prieskumy verejnej mienky sú zaujímavým indikátorom postoja verejnosti k aktuálnym otázkam politického, ekonomického i spoločenského vývoja v danej krajine. V prípade prieskumu z dielne IVO máme pod drobnohľadom dokonca štyri krajiny, čo je nespornou pridanou hodnotou. Politickí predstavitelia sa z prieskumu môžu veľa dozvedieť, nemali by sa však ním bezvýhradne riadiť. Ich strategické rozhodnutia by mali byť založené na triezvom zhodnotení záujmov krajiny. Platí to okrem iného aj pri hľadaní partnerov mimo V4 – ak by mali slovenskí predstavitelia slepo kopírovať verejnú mienku, dôveryhodným spojencom by neboli USA, ale Rusko. A to by znamenalo problém aj v samotnom Vyšehrade.