Zahraničná politika

7. 8. Rusnok dovládne v demisii. Vláda Jiřího Rusnoka stroskotala na hlasovaní o dôvere na schôdzi poslaneckej snemovne. Dolná komora Parlamentu vyslovila nesúhlas novozostavenej vláde aj napriek tomu, že Rusnok získal na svoju stranu sociálnu demokraciu, komunistov a „veverky“. Parlamentné voľby si Česi zopakujú koncom októbra.

14. 8. Ulice v Egypte neutíchajú. Obyvatelia vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s odvolaním prvého demokraticky zvoleného prezidenta Muhammada Mursího. Toho začiatkom júla odvolali po intervencii egyptskej armády. Po jeho odvolaní sa rozšírili masové protesty jeho stúpencov, ktoré podporilo aj Moslimské bratstvo. Násilné potlačenie protestov 14. augusta viedlo k najkrvavejšiemu dňu od začiatku revolúcie v roku 2011.

14. 8. Eurozóna konečne zaznamenala rast. V negatívnych číslach sa krajiny eurozóny držali rekordných 18 mesiacov. V druhom štvrťroku zaznamenala eurozóna nárast HDP o 0,3 %.  Za lepšími číslami sú predovšetkým rastúce čísla nemeckej a francúzskej ekonomiky. Tie vzrástli o 0,7 % a 0,5 %. Najrýchlejší rast zaznamenalo Portugalsko s jednou z najmenších a najslabších ekonomík v eurozóne – 1,1 %.

26. 8. Lex Perković a Komisia. Chorvátsko len dva dni pred vstupom do EÚ prijalo legislatívu obmedzujúcu európsky zatykač na zločiny spáchané pred rokom 2002. Nový zákon vyvolal vlnu nevôle zo strany EÚ a Berlína, ktorí žiadajú o vydanie Josipa Perkovića už od roku 2005, a chystali sa využiť práve legislatívu EÚ. Chorvátsko sa nakoniec tlaku Európskej komisie podvolilo a prisľúbilo, že zosúladí právnu normu s normami EÚ do konca roka.

27. 8. Medzi Moldavskom a EÚ vznikne plynové prepojenie. Plynovod medzi Moldavskom a Rumunskom ukončí jednostrannú energetickú závislosť Kišiňova od Ruska. Plynovod má do krajiny dodávať až tretinu plynu. Celkové náklady výstavby sú 28 miliónov eur, pričom Európska komisia prispela čiastkou 7 miliónov prostredníctvom inštrumentu Európskej susedskej politiky. Ročná maximálna prepravná kapacita plynovodu je miliarda metrov kubických.

27. 8. Dánsko a EÚ sa majú zblížiť. Za myšlienkou stojí bývalý dánsky premiér Lars Lřkke Rasmussen. Podľa neho by Dánsko už viac nemalo mať výnimky v spolupráci v oblasti obrany a spravodlivosti. O návrhu hovoril aj so súčasnou premiérkou Helle Thorning-Smidt. Ak by k priblíženiu reálne malo dojsť, v krajine musí prebehnúť referendum. Výnimku v oblasti hospodárskej a menovej únie by si však krajina v každom prípade chcela ponechať.

1. 9. Srbsko o krok bližšie k EÚ. Vstupom Stabilizačnej a asociačnej dohody do platnosti sa krajine otvárajú nové možnosti spolupráce s EÚ. Užšia politická a ekonomická spolupráca v rámci prístupových procesov má prispieť jednak k udržaniu záujmu integrácie Srbska, a zároveň podporiť normalizáciu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Ratifikácia členmi EÚ je súčasne podmienená aj úzkou spoluprácou Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom.

8. 9. Na čele Moskvy nič nové. Líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj prehral v „boji o Moskvu“ so súčasným primátorom Sergejom Sobjaninom. Sobjanin získal 51 % už v prvom kole a vyhol sa tak druhému kolu s Navaľnyjom. Ten odmietol uznať oficiálne výsledky, ktoré považuje za „zámerne sfalšované“, avšak súd jeho žiadosť o vyhlásenie volieb za neplatné neuznal.

14. 9. Rusko-americká dohoda nad Sýriou. Ministri zahraničných vecí USA a Ruska sa dohodli na kontrole a postupnom zničení chemických zbraní v Sýrii do polovice roka 2014. Sýrska vláda musí podľa dohody poskytnúť medzinárodnému spoločenstvu všetky informácie o svojom chemickom arzenáli. V prípade neplnenia dohôd zo strany Bašára al-Asada budú krajine hroziť ďalšie sankcie zo strany OSN.

16. 9. OSN potvrdila použitie chemických zbraní v Sýrii. Pozorovatelia a experti OSN v správe potvrdili použitie chemických zbraní pri útokoch v Sýrii neďaleko mesta Aleppo z 19. marca 2013. Okrem faktu, že chemické zbrane boli použité na civilnom obyvateľstve, a to vo veľkom rozsahu, správa nehovorí o tom, ktorá z bojujúcich strán ich použila.

15. 9. Albánsko povedie proeurópsky Edi Rama. Albánsky parlament odobril novú stredoľavú koalíciu bývalého primátora Tirany Ediho Ramu. Jeho socialistická strana vyhrala júnové parlamentné voľby. V novozvolenom dvadsaťčlennom ministerskom zbore bude po prvýkrát v histórii sedieť aj šesť žien. Cieľom novej vlády je zavedenie ambicióznych reforiem, boj s rozsiahlou korupciou a priblíženie krajiny k EÚ.

16. 9. Maďarská ústava sa opäť mení. Maďarský parlament reagoval na kritiku Európskej komisie a odobril už piaty dodatok ústavy z roku 2010. Komisia vyčítala Orbánovej vláde ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad justíciou, zavádzania mimoriadnych daní, politickej kampane a centrálnej banky. Orbán spočiatku kritiku zo strany EÚ, Spojených štátov a ľudskoprávnych organizácií systematicky odmietal, zmena prišla až po upozorneniach Komisie o tom, že prijme právne kroky voči opatreniam v ústave.

21. 9.  Varovný prst pre Ukrajinu. Moskva sprísňuje Ukrajine pravidlá dovozu a zavádza obmedzenia. Kremeľ zároveň pozorne sleduje kroky Ukrajiny pred blížiacim sa summitom Východného partnerstva, na ktorom má Kyjev podpísať asociačnú dohodu s EÚ.

22. 9. Angela Merkel po tretie. Kresťansko-demokratická únia (CSU) opäť vyhrala voľby do nemeckého Bundestagu. Staronovej kancelárke však tesne ušla absolútna väčšina a bude musieť hľadať koaličného spojenca. Jej doterajšiemu koaličnému partnerovi Slobodnej demokratickej strane sa po prvýkrát od konca druhej svetovej vojny nepodarilo dostať do parlamentu. Voľby ukázali, že Merkel bude musieť počítať aj s nárastom kritiky za jej európsku politiku, ktorá sa odrazila na volebnom zisku Alternatívy pre Nemecko.