Zahraničná politika

Pôsobenie predsedajúcej krajiny dnes ovplyvňuje súbor aspoň troch podstatných faktorov. Tým prvým sú mocenské straty dané Lisabonskou zmluvou, ktoré súvisia s dynamikou rozhodovacích a vyjednávacích procesov v značne rozšírenej EÚ po prijatí dvanástich nových členských krajín od roku 2004.

Lisabonská zmluva zbavila rotujúce predsedníctvo výkonných i ceremoniálnych funkcií v Európskej rade, kde rozhodujú šéfovia vlád a hlavy štátov o strategickom smerovaní EÚ. Novým stálym predsedom Európskej rady sa stal Herman van Rompuy, pod vedením ktorého sa dnes na summitoch EÚ stretávajú lídri členských krajín. Zástupca predsedajúcej krajiny už nenastoľuje agendu a primárne nehľadá dohodu o spoločnom európskom záujme. Európska rada je po Lisabone nielen užším klubom národných exekutív, keďže jej zasadnutí sa po novom nezúčastňujú ministri zahraničných vecí. Je aj výraznejšie medzivládnou inštitúciou, kde sa otvorene artikulujú a tvrdo presadzujú národné záujmy jednotlivých krajín.

Okrem Európskej rady predsedníctvo stratilo vplyv aj na oblasť zahraničnej politiky. Rade pre vonkajšie záležitosti predsedá nová vysoká predstaviteľka pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Catherine Ashton. V praxi to znamená, že tak ako malo poľské predsedníctvo v roku 2011 obmedzený dosah na politiku Východného partnerstva, cyperské nemusí hrať podstatnú úlohu pri riešení aktuálnych problémov na Blízkom východe.

Predsedníctvo má stále vplyv

V radách EÚ, kde sa prijímajú rozhodnutia o sektorových politikách EÚ, je postavenie predsedajúceho štátu pre dohodu o nových pravidlách EÚ stále kľúčové. Rada i rotujúce predsedníctvo však podľa Lisabonskej zmluvy čelia silnému vplyvu Európskeho parlamentu, ktorý má po novom rovnocenné postavenie pri prijímaní spoločnej legislatívy. Dánske predsedníctvo v prvom polroku 2012 si vyslúžilo ostrú kritiku poslancov EP za snahu posilniť postavenie členských krajín pri rozhodovaní o schengenskom režime.

Cyperské predsedníctvo má nálepku bruselského predsedníctva. Koncentruje svojich ľudí takmer výlučne do hlavného mesta únie. Pre predsedníctvo je dnes náročnejšie manažovať spoluprácu s členskými krajinami, komunikovať so zástupcami Európskej komisie a vyjednávať s Európskym parlamentom, ktorý je po Lisabone silnejšou inštitúciou. Lisabonská inštitucionálna deľba moci predsedníctvo skôr oslabila.  

Nízky profil v konfliktoch

Dlhová a menová kríza predstavuje druhé podstatné obmedzenie pre výkon predsedníctva. V roku 2011 a v prvej polovici roku 2012 predsedali Európskej únii krajiny, ktoré sú mimo eurozóny. Maďarsko malo navyše vlastné existenčné problémy s domácimi verejnými financiami. Poľsko síce vystupovalo sebavedome, ale vplývať na dianie okolo záchrany eura mohlo nanajvýš nepriamo, keď minister zahraničných vecí Radek Sikorski vo svojom prejave v Berlíne podčiarkol nebezpečenstvo nemeckej nečinnosti. Dánsko sa v roku 1992 rozhodlo, že euro neprijme. Kodaň tak napriek solídnej hospodárskej sile a svojej fiškálnej zodpovednosti nemala bezprostredné páky viesť debatu o prežití eura.

Cyprus spoločnú menu síce má, ale predsedníctvo prebral v čase vlastných rokovaní o záchrane svojej ekonomiky. Riešenia pre menovú a dlhovú krízu sa hľadajú v prvom rade mimo inštitútu rotujúceho predsedníctva, ktoré má zjavne menší vplyv na súdržnosť Únie a krízový manažment EÚ. Hlavným poslaním predsedníctva je udržať chod Únie a produkovať trebárs aj zdanlivo menej dôležité výstupy či dohody v nie príliš kontroverzných politických oblastiach. Tam, kde pretrváva otvorený konflikt členských krajín, má predsedníctvo obmedzené možnosti. Cyperské predsedníctvo tak asi môže zaznamenať posun v prístupových rokovaniach s Čiernou Horou, ale nádej, že dosiahne dohodu o finančnom rámci EÚ do roku 2020, nie je veľká.

Témy, ktoré nevzbudzujú vášne

Tretie obmedzenie súvisí s vnútornou silou a charakterom predsedajúcich štátov. Väčšina z dnešnej dvadsaťsedmičky sú politicky a hospodársky menšie alebo stredne veľké krajiny. Cyprus je vskutku malý štát, navyše vnútorne rozdelený. Kapacity väčšiny členských krajín sa koncentrujú na koordináciu a efektívne využitie ľudských zdrojov na operatívne úlohy predsedníctva.

Predsedníctva majú obmedzený politický i intelektuálny priestor prinášať vlastné témy do agendy Únie. EÚ má dlhodobý plán priorít, ktorý spoločne pripravujú tímy z troch po sebe nasledujúcich predsedníctiev. Hlavné priority cyperského predsedníctva pochádzajú zo spoločnej agendy tímového predsedníctva, ktoré Nikózia zdieľa s Varšavou a Kodaňou. Vlastný vklad predsedníctva je vymedzený na témy, ktoré nevzbudzujú vášne ostatných členov, prípadne v ktorých ťažko očakávať podstatný pokrok v priebehu šiestich mesiacov. Cyprus si tak napríklad kladie za cieľ ašpiráciu zdynamizovať integrovanú námornú politiku EÚ. Írske predsedníctvo v prvom polroku 2013 chce zase bojovať s nezamestnanosťou mladých.

Lisabonská zmluva, kríza eurozóny a nárast počtu malých krajín v EÚ koncentrujú priority predsedníctva na komunikačné, manažérske a diplomatické zručnosti. Navyše vyžadujú silné expertné zázemie v politických a sektorových témach, v ktorých má predsedníctvo reálnu šancu dohodnúť nové pravidlá či záväzky.

Úspešná prezentácia predsedajúcej krajiny tak v prvom rade závisí od kvality jej verejnej správy a profesionálne zorganizovanej prítomnosti v Bruseli. Politická elita predsedníckej krajiny zohráva menej významnú úlohu než pred rokom 2009. Pád českej vlády v roku 2009 síce poškodil imidž predsedníctva ČR, ale radikálne neovplyvnil jeho každodenný výkon.

Prepíše Slovensko Lisabon?

Slovenská republika má necelé štyri roky na prípravu svojho predsedníctva v druhom polroku 2016. Vzhľadom na letné dovolenky v mesiacoch júl a august a vianočné sviatky v decembri sa výkon predsedníctva ešte zhustí na obdobie kratšie než päť mesiacov. Agenda predsedníctva bude vecou tímovej prípravy Holandska, Slovenska a Malty. Témy výrazne ovplyvní stav a perspektívy dlhovej krízy. Podľa septembrového prejavu predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa o stave EÚ Bratislavu možno čaká predsednícka stolička v čase medzivládnej konferencie, ktorá by mala prepísať Lisabonskú zmluvu. Istejšie je, že predsedníctva sa ujme nová vláda SR, ktorá príde po plánovaných parlamentných voľbách na jar 2016. Úlohou tej súčasnej slovenskej vlády, ale i iných aktérov vrátane parlamentu je pripraviť verejnú správu, inštitúcie a občanov SR na rutinu predsedníckej funkcie. Tá prinesie asi len malú pridanú hodnotu pre fungovanie EÚ. Významne však môže rozvinúť domáce spôsobilosti pripravovať, koordinovať a viesť európsku politiku. To sú zručnosti, ktoré sa malej krajine zídu za každých okolností. Napokon to, aké – a či vôbec- bude predsedníctvo SR, závisí od toho, ako a či EÚ svoju dnešnú krízu ustojí.