Zahraničná politika

Presne o osem rokov a jeden deň neskôr, keď Bushov nástupca oznámil smrť Usámu bin Ládina, sa pýtam, či neprežívame ďalšiu chvíľu na spôsob „Misia splnená“. Nezapíše sa do histórie ako ďalšie predčasné vyhlásenie víťazstva či pomýlené oslavy?

Súvislosť medzi oboma udalosťami je viac než náhodná. Hoci oficiálnou zámienkou na vojnu v Iraku boli zbrane hromadného ničenia, ktoré podľa Bushovej administratívy Saddám Husajn buď mal, alebo ich vyvíjal, treba si pripomenúť, že vojna v Iraku sa stala súčasťou protiteroristického balíčka. Presnejšie, Bushova vláda natoľko zdôrazňovala prepojenie medzi  11. septembrom a Irakom, že v predvečer vojny si takmer polovica Američanov myslela, že Saddám bol osobne zaangažovaný do útokov v New Yorku a Washingtone v septembri 2001.

V máji 2011, keď popravili bin Ládina, zjavne nebolo podstatné, čo si Američania mysleli alebo nemysleli v roku 2003. Dôležité bolo, že je mŕtvy. Kým sa ľudia radovali z tohto surového aktu pomsty, premýšľal som o tom, čo všetko sa stalo po 11. septembri. Vo vojnách v Afganistane a Iraku boli nasadené státisíce vojakov a tieto vojny stáli tisíce životov. To je už samo osebe dosť zlé. Ale čo hora dlhov, ktoré sa Spojeným štátom nakopili v uplynulej dekáde v dôsledku všetkých vojenských operácií a výdavkov na národnú bezpečnosť – peniaze, ktoré krajina mohla investovať do svojej zanedbanej infraštruktúry alebo vzdelávania, či do zdravotnej starostlivosti alebo do mnohých iných vecí, ktoré robia národy veľkými? Nie je to náhoda, že USA sa v tomto období čoraz väčšmi zadlžujú voči Číne, kým Čína rastie a investuje do infraštruktúry, rastu, výskumu, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.

A nezabúdajme na režim mučenia zavedený na miestach ako Abu Ghraib a Guantánamo počas šialeného honu po 11. septembri. Do dnešných čias rozleptáva americký justičný systém a robí z USA porušovateľa širokého spektra medzinárodných zmlúv a konvencií. A nemôžem obísť ani Vlastenecký zákon (Patriot Act), prijatý v októbri 2001, ktorý dal bezpečnostným agentúram bezprecedentné právomoci na monitorovanie Američanov. Mučenie, porušovanie medzinárodných dohovorov, zasahovanie do osobných práv – to sú len niektoré z metód, ktorými vláda Spojených štátov vyradila z hry princípy právneho štátu a slobody, na ktorých vznikli. Aj zabitie bin Ládina – namiesto zatknutia a súdneho procesu – bolo pravdepodobne porušením medzinárodného práva a jedného z princípov spravodlivosti, že trest prichádza po súde.

Netvrdím, že kroky prijaté za daných okolností boli správne alebo nesprávne – možno boli tie najlepšie! Myslím si však, že odpoveď na 11. september mala dramatický vplyv na USA a v mnohých prípadoch bola škodlivá. Cieľom bin Ládina bolo položiť Ameriku a hoci 11. septembra sa to nestalo v pravom zmysle slova  – nijaký útok sám osebe to zjavne nemôže dokázať – pri pohľade na to, čo prišlo po 11. septembri si uvedomujem, aký bol efektívny pri dosahovaní tohto cieľa.

A tak kým Američania oslavovali smrť bin Ládina, nepodarilo sa mi pochopiť, ako môže zabitie jedného muža situáciu nejako zlepšiť. Znamená to, že vojna proti teroru sa skončila? Môžu sa Američania prestať obávať teroristov? Bude vláda podrobne vyšetrovať a obžaluje všetky zneužitia moci a porušenia práva, ktoré sa vyskytli v uplynulých desiatich rokoch v honbe na bin Ládina? Stiahnu sa z Iraku a Afganistanu s vedomím, že tieto miesta budú rovnaké, ako keď tam vstúpili? V žiadnom prípade. Namiesto toho smutne pripomínam, ako hlboko sa Amerika v uplynulej dekáde potopila a ako a prečo sa ďalej potápa.