Zahraničná politika

Americká politika v kosovskej otázke je škodlivá pre vzťahy medzi Kosovom a Srbskom, pre budúce vzťahy medzi Kosovom a EÚ, a vôbec pre celý región, povedal v rozhovore diplomat a bývalý europoslanec Eduard Kukan. Je presvedčený, že za aktivitou USA v kosovskej otázke je snaha Donalda Trumpa získať si silné argumenty do predvolebnej kampane, ale narýchlo ukutá ekonomická dohoda nemusí byť ani prelomová, ani trvácna.

Foto: Richard Grenell, osobitný vyslanec USA pre mierové rokovania medzi Srbskom a Kosovom. Zdroj: BM für Verkehr und digitale Infrastruktur, flickr.com.

Pred týždňom prišiel na oficiálnu návštevu Slovenska ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Privítala ho prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Igor Matovič, kvôli čomu však musel vynechať rokovanie Vyšehradskej štvorky (V4) s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Bruseli. Slovensko pri rokovaní o zásadných európskych finančných otázkach zastupoval český premiér Andrej Babiš. Konal podľa vás Igor Matovič správne?

Ja by som povedal, že Igor Matovič sa rozhodol správne. Ukrajina je náš sused a dôležitý partner, a potrebuje našu pomoc. Andrej Babiš bol napriek podozreniam zo zneužívania eurofondov najlepšia voľba. Na druhej strane, to, že náš premiér nešiel na dôležité rokovanie do Bruselu ukazuje, že svoju funkciu nezvláda. Nevie si dobre zorganizovať čas a z tohto hľadiska bola politická chyba, že v Bruseli nebol. Fond obnovy je pre Slovensko obrovská príležitosť.

Európska komisia presadzuje podmieňovanie využívania európskych fondov dodržiavaním pravidiel právneho štátu. Navrhuje na to špecifický mechanizmus, ktorý Poľsko a Maďarsko vehementne odmietajú. Malo by v tejto otázke Slovensko podržať partnerov z V4, alebo si presadzovať vlastný postoj?

Slovensko by v tejto otázke nemalo stáť s Poľskom a Maďarskom politicky v jednom šíku. Skôr by sme mali zdôrazňovať, že dodržiavanie pravidiel právneho štátu je dôležité, ale na všetky členské štáty musí platiť rovnaký meter, nielen na tie novšie štáty. Nie vždy to tak je. V strednej, ale aj západnej Európe v tomto smere je čo kritizovať.

Ako sa spamätáva Západný Balkán z pandémie? V Srbsku a Severnom Macedónsku zaznamenali vysoké počty nakazených a vážnu situáciu. Európska únia schválila finančnú pomoc za viac ako tri miliardy eur, ale z hľadiska rýchlosti reakcie ju predbehli Čína, Rusko i Turecko. Zlyhala v tomto Únia?

Ja by som nepoužíval termín „zlyhala“. V krízových situáciách sa opakuje stále to isté – EÚ je pomalá, ťarbavá a dlho jej to trvá, kým zasiahne. Naozaj platí ľudové porekadlo, ešte viac pri pandémii, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Má to negatívne strategické dôsledky, ktoré ste aj vy vymenovali. Silní hráči na Balkáne nás predbehli. Naše reči o pomoci potom nie sú presvedčivo podložené činmi.

Eurokomisár pre rozširovanie Oliver Várhelyi tvrdí, že prístup EK k Západnému Balkánu po novom spočíva na 3 pilieroch: novej metodológii vyhodnocovania prístupového procesu, novom investičnom pláne a otvorení rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Prinesú tieto novinky zásadnú zmenu a zlepšia imidž EÚ v regióne oproti iným aktérom?

Uvidíme, čo prinesú nové stratégie a finančné plány, som však skeptický. Zmenu by mohlo priniesť Francúzsko, ktoré bolo dlhodobo brzdou prístupového procesu, ale Emmanuel Macron začal byť aktívny. Francúzska iniciatíva by mohla pomôcť. Musíme však byť realisti a treba si uvedomovať dôsledky pandémie, ktorá všetko sťaží a spomalí. Rozširovanie navyše momentálne nie je na zozname priorít EÚ.

Federicu Mogheriniovú vo funkcii Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku nahradil Josep Borrell. Čelí podozreniam o tom, že pri správe Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o čínskych dezinformáciách podľahol tlaku Pekingu a najkritickejšie časti odstránil. V septembri zas vyslal diplomatickú misiu do Venezuely, aby rokovala s vládou prezidenta Nicolasa Madura, hoci 25 členských štátov EÚ uznáva za prezidenta Juan Guaidóa, za čo čelil kritike v USA aj v europarlamente. Ako hodnotíte jeho pôsobenie?

Federica Mogheriniová úspešným štartom vo svojej funkcii vzbudila veľké očakávania. Jej vystúpenia v zahraničnom výbore Európskej parlamentu boli skvelé. Bola veľmi aktívna, ale stala sa obeťou vlastného prvotného úspechu. Všetko úplne pokazila, keď bola ku koncu absolútne pasívna.
Nahradil ju Josep Borrell, od ktorého neboli veľké očakávania. Ja si ho pamätám ešte ako predsedu europarlamentu (v rokoch 2004-2007, pozn. red.). Jeho kroky vyvolávajú nepochopiteľný údiv. Veci, čo ste spomínali, sa nedajú pochopiť, ani vysvetliť. Sú to hrubé chyby a do budúcnosti to neveští nič dobrého.

Ako hodnotíte polročné pôsobenie Miroslava Lajčáka vo funkcii osobitného predstaviteľa EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou? Kosovský prezident Hašim Thači hneď na začiatku jeho mandátu povedal, že sa odmieta zúčastňovať na kosovsko-srbskom dialógu pod jeho vedením.

Miroslav Lajčák prijal tú ponuku a určite nemal tušenie, do akej zložitej situácie vstupuje. Ja sa čudujem, že tú funkciu vôbec zobral. Americká politika v kosovskej otázke je škodlivá pre vzťahy medzi Kosovom a Srbskom, pre budúce vzťahy medzi Kosovom a EÚ a vôbec pre celý región. Americká zahraničná politika dnes je pomalá, ťarbavá a nesenzitívna. Hašim Thači je „americké dieťa“, ktorého si USA vychovali a vychovávajú si ho ďalej. Jeho vyhlásenia na adresu pána Lajčáka sú nedôstojné a náš exminister má veľmi náročnú úlohu. 

Niektorí kosovskí politici (napríklad Albin Kurti) vinia USA, menovite Richarda Grenella, osobitného vyslanca Donalda Trumpa pre rokovania medzi Srbskom a Kosovom, z povalenia kosovskej vlády s cieľom zabezpečiť si zahraničnopolitickú prestíž pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA. Lídri Srbska a Kosova sa stretli vo Washingtone a podpísali dohodu o ekonomickej spolupráci. Váš pohľad?

Áno, stopercentne súhlasím a presne takto to vidím. Ja som presvedčený, že za aktivitou USA v kosovskej otázke je snaha Donalda Trumpa získať si silné argumenty do predvolebnej kampane zdanlivo vyriešiť dlhodobý medzinárodný spor. Novým kosovským premiérom je Avdullah Hoti, intelektuál, ktorý sa môže stať aj úspešným politikom. V Kosove je taká situácia, že Albin Kurti, šéf čoraz silnejšieho hnutia Vetëvendosje je kategorický zástanca spolupráce Kosova s EÚ. Keby boli predčasné voľby, on by vyhral a určite by sa stal premiérom.

Je známe, že USA, a do veľkej miery aj Belehrad a Priština, podporujú výmenu území medzi dvojicou štátov, čo EÚ dlhodobo odmieta. Je to vhodné riešenie a dá sa povedať, že USA prebrali iniciatívu a oproti EÚ rýchlejšie dosiahli výsledky?

S Američanmi je veľmi ťažké sa dohodnúť, obzvlášť s Donaldom Trumpom. V niektorých otázkach na Balkáne by bolo veľmi dobré, keby USA ponechali riešenie na EÚ. Len v dvoch štátoch na západnom Balkáne majú USA väčší vplyv ako EÚ – v Albánsku a Kosove. Viete, čo hovorí srbský prezident Aleksandar Vučić doma – že nevie, čo v USA podpísal a len mu podsunuli nejaký papier. To ani nie je dohoda medzi Vučićom a Hotim, ale dohoda medzi Srbmi a Američanmi, a Kosovom a Američanmi. Je to zvláštny druh dohody. My by sme potrebovali jasnú, zrozumiteľnú a vykonateľnú dohodu, lebo ak sa niečo podpíše, len aby to pomohlo Donaldovi Trumpovi v prezidentskej kampani, tak to nebude fungovať. Treba si počkať, čo dohoda prinesie. Zdá sa mi, že aj v EÚ bude narastať tlak na riešenie srbsko-kosovskej otázky.

Prokuratúra Osobitného súdu pre Kosovo (KSC) sídliaceho v holandskom meste Haag v septembri zatkla bývalého veliteľa Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK) Saliha Mustafu obvineného z vojnových zločinov. Pre podobné podozrenia v lete súd vypočúval aj kosovského prezidenta Hašima Thačiho. Prokurátori však vinia združenie veteránov UČK z bránenia výkonu spravodlivosti a obštrukciách. Budú napokon za zločiny spáchané počas vojny v Kosove potrestaní aj niekdajšie vojenské a dnes politické špičky Kosova?

Rozsudky musia padnúť, inak v tom regióne nikdy nebude normálne politické ovzdušie. Bývalý srbský prezident Tomislav Nikolić povedal, že sa nestretne s Hašimom Thačim, kým neuvidí verdikt haagskeho tribunálu. Ukázalo sa, že dodržal slovo… (smiech)

Ja si stále myslím, že sa nájdu natoľko silné dôkazy a svedkovia, že padnú rozsudky. Až to bude hrubá čiara za konfliktom.

Teraz k Severnému Macedónsku. V júli tam boli predčasné voľby. Strana etnických Albáncov Democratic Union for Integration chcela výmenou za vstup do koalície vlastného premiéra, ale napokon sa do funkcie vrátil do funkcie sociálny demokrat Zoran Zaev. Dohodli sa však na raritnom riešení – posledných 100 dní pred voľbami sa funkcie vzdá v prospech etnického Albánca z koaličnej strany. Je to reálny scenár? Očakávate po turbulentných mesiacoch väčšiu stabilitu v tomto balkánskom štáte?

To je reálny scenár. Niečo podobné sme kedysi vymysleli my! Európska únia vtedy bola mediátorom medzi macedónskou koalíciu a opozíciou, a došlo až k podpísaniu Dohody z Pržina (v roku 2015  pozn. red.). Premiér Nikola Gruevski sa vtedy zaviazal, že 100 dní pred voľbami odovzdá moc technokratickej vláde, ktorá voľby zorganizuje. Ja si myslím, že dohoda súčasných macedónskych vládnych strán bude fungovať.

Foto: Premiér Severného Macedónska Zoran Zaev (vľavo) a Eduard Kukan.
Zdroj: archív Eduarda Kukana.

Expremiér Nikola Gruevski bol v neprítomnosti odsúdený za naplánovanie davového útoku na radnicu v Skopje pod vedením opozície z roku 2013. Gruevski čelí aj ďalším vážnym obvineniam a súdnym procesom, ale v Maďarsku dostal politický azyl. Odpyká si niekedy tresty a má stále vplyv na dianie v domovine?

Postoj Maďarska je veľmi nesprávny. Kedysi sme pravidelne chodievali s delegáciou europarlamentu do Skopje a vždy sme sa zastavili aj u generálnej prokurátorky. V kancelárii mala takú veľkú tabuľu s kauzami a pri každej boli aj politici, ktorí do nich boli zapletení. Gruevski bol skoro pri každej kauze. Na základe informácií, ktoré mám si myslím, že keby boli procesy férové, objektívne a dotiahnuté, Gruevski by skončil vo väzení. On vedel veľmi dobre, prečo ušiel. Reálne mu hrozilo väzenie. To, čo urobili Maďari, bol najhorší príklad pre celý Balkán, ako sa nemá zachovať demokratický členský štát EÚ. Viktor Orbán sa Gruevského zastával dlhé roky. Keď bol ešte pri moci, Orbán tvrdil, že bez neho nemôže existovať politicky stabilná situácia v Macedónsku.

Bulharsko nedávno pohrozilo susedovi, že zablokuje prístupové rokovania do EÚ. Napriek dohode o priateľstve spred troch rokov odmieta uznať macedónsky jazyk a tamojšie historické osobnosti považuje stále za Bulharov. Prečo Sofia ustúpila od priateľského tónu a vyhráža sa?

Neviem, čo priviedlo Bulharov k takejto zmene. Bulharskí europoslanci dlhodobo zastávali postoj, že macedónčina je bulharčina a Macedónčania im „kradnú“ historické osobnosti.

Bulharsko sa samo osebe zmieta v politickej kríze, tisíce občanov už viac ako dva mesiace demonštrujú. Žiadajú odstúpenie premiéra Bojka Borisova, generálneho prokurátora a predčasné voľby (riadny termín je marec 2021). Končí sa viac ako desaťročná éra Borisova spájaného s mafiou a korupciou? Ako vnímate názory niektorých komentátorov, že vláda môže konfrontáciou so Skopje prekrývať vnútropolitické problémy?

Zrejme sa končí éra Bojka Borisova. Očakávam, že by mohla prísť pozitívna zmena pre bulharskú spoločnosť. Jedny voľby nikdy nestačia, ale môžu byť dobrým základom na dlhšiu reformnú cestu.

Foto: Richard Grenell, osobitný vyslanec USA pre mierové rokovania medzi Srbskom a Kosovom. Zdroj: BM für Verkehr und digitale Infrastruktur, flickr.com.