Zahraničná politika

Koncom októbra jedny z najväčších poľských novín, Rzeczpospolita, publikovali na prvej strane článok, ktorý tvrdil, že v troskách prezidentského lietadla, ktoré havarovalo v Smolensku v apríli 2010, sa našli stopy výbušnín. Ako to zhrnul jeden z komentátorov Seweryn Blumsztaj, autor chcel týmto článkom zrejme založiť v krajine „verejný požiar“. A bez ohľadu na to, aký bol prvotný zámer článku, podarilo sa mu to.

Teória, že havária lietadla, na palube ktorého prišlo o život viac než 90 verejných činiteľov, je  konšpirácia, má stále veľa podporovateľov, takže článok prišiel ako dlho očakávané potvrdenie tohto presvedčenia. Líder opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyński, ktorý  pri havárii prišiel o svojho brata a poľského prezidenta Lecha Kaczyńskeho, stratil nervy a žiadal okamžité rozpustenie vlády svojho odvekého rivala Donalda Tuska. Ešte v ten istý deň sa však ukázalo, že článku chýbajú dôkazy a experti, ktorí pracovali pre vojenských vyšetrovateľov a viedli celé vyšetrovanie, nenašli vlastne vôbec žiadne stopy po výbušninách. Zmes slov výbušnina a lietadlo však stačili na to, aby dvihli teplotu v krajine na maximum. Alebo to tak aspoň vyzeralo.

Emócie nestihli ani trochu ochladnúť a v kalendári svietil Deň nezávislosti. Poliaci si 11. novembra pripomínajú a oslavujú deň, kedy ich krajina opäť získala suverenitu po prvej svetovej vojne. Oslavovať ale zrejme nie je to správne slovo, keďže minulý rok boli ulice Varšavy v plameňoch a potýčky medzi extrémistami a políciou a medzi nacionalistami a antifašistami boli na každom rohu. Tento rok sa Varšava pripravila na podobný scenár.

Prezident Bronislaw Komorowski sa síce snažil zjednotiť Poliakov a presvedčiť ich, aby si tento deň užili spoločne. No ani jeho sprievod, na ktorý pozval politikov spoločne osláviť tento deň a zabudnúť na politické rozdiely, nebol centrom pozornosti ako dúfal. Celoštátny sviatok sa  stal najmä príležitosťou vyniknúť rôznym organizáciám, ktoré propagujú nacionalistické myšlienky, chcú protestovať proti súčasnej vláde a osočujú ju zo straty poľskej identity a servilnosti voči Bruselu, Moskve a Berlínu. Jeden z takýchto protestov bol dokonca najväčším v celej krajine a zišlo sa na ňom viac než 20-tisíc ľudí. Osobitný sprievod usporiadali aj antifašisti. Do ulíc nastúpili aj stovky policajtov, ktorí mali zabrániť stretu týchto dvoch sprievodov, avšak ani oni sa nevyhli útokom zo strany nacionalistov a pseudofutbalových fanúšikov. Centrum mesta bolo opäť v plameňoch.

Na fakte, že Poliaci, ktorí sa po storočia snažili a bojovali o nezávislosť, si nevedia pokojne a spoločne užiť takýto deň, je niečo hlboko znepokojujúce. Naopak, Deň nezávislosti sa stáva skôr festivalom nenávisti a predsudkov. Súčasné „oslavy“ hovoria niečo aj o nedostatku rešpektu voči štátu ako takému. Nezávislému štátu, aký bol snom mnohých poľských generácií v časoch, keď bola krajina rozdelená a zúrili vojny. Účastníci nacionalistických demonštrácií kričia, že súčasné Poľsko nie je ich krajinou a protesty sú výsledkom ich trpkého sklamania.

Na tom, že niekto nemá rád vládu, nie je nič zlé. Práve naopak, jedným zo základných princípov demokracie je, že ľudia si môžu slobodne myslieť o svojej vláde čo len chcú, a svoj názor aj vyjadriť. Ale volanie po násilí a deklarácie o vyhlásení vojny Poľsku, ktoré je potrebné získať späť, je zneužívanie slobody prejavu. Jediným spôsobom, ako je možné zmeniť vládu, by mali byť parlamentné voľby. Podľa prieskumu verejnej mienky televíznej stanice TVN by 24,16 % Poliakov  zvažovalo hlasovať za alianciu Národného radikálneho spolku (Obóz Narodowo Radykalny-ONR) a Celopoľskej mládeži (Mlodziez Wszechpolska) (obe organizácie sa zúčastnili na nacionalistických demonštráciách).  V tom istom prieskume sa však 40 % Poliakov vyjadrilo, že tieto organizácie by mali byť ilegálne.

Ďalšou zaujímavosťou tiež je, že ešte pred týmto nedávnym výbuchom emócií začala vládnuca strana Občianska platforma  strácať podporu voličov a opozičná PiS naopak získavať. Avšak posledný prieskum agentúry CBOS ukazuje, že Platforma opäť získala 6 %. V súčasnosti tak má podporu 34 % a opozičná PiS iba 18 %.  Zdá sa, že koniec koncov je pre Poliakov atraktívnejšia (nudná) stabilita než  zmena.

V súčasnej Európe je nárast popularity extrémistických organizácií s nacionalistickým podtextom skôr pravidlom ako výnimkou. Koreňmi tohto trendu sú prevažne ekonomické problémy, ale v Poľsku je to viac než len to. Ekonomika je dokonca oveľa viac v úzadí a do popredia sa derie definícia „poľskosti“ a staré historické rany, akými sú zložité vzťahy  s Ruskom – aj preto je havária v Smolensku stále v centre pozornosti poľskej politiky.

Na tejto situácii , nie sú skutočne znepokojujúce demonštrácie alebo extrémne politické a sociálne skupiny, ale čoraz viac a viac brutálny politický jazyk. Mnoho politikov a aktivistov si akoby neuvedomovalo svoju zodpovednosť za to, čo hovoria. Predpokladajú, že slogany o potrebe „znovuzískania“ Poľska, podozrievania zo zrady, atď., sú len slová, ktoré im naženú pár bodov v prieskumoch. Znamenajú však omnoho viac. Do správ sa 20. novembra dostali informácie o tom,  že jeden muž chcel hodiť bombu pred poľský parlament a zabiť tak čo najviac politikov. Išlo o učiteľa jednej z poľských univerzít, vzdelaného muža, a na tento teroristický útok sa pripravoval už niekoľko rokov. Nešťastné prirovnania k Andersovi Breivikovi sa len ťažko dali ignorovať.  Keď bol 9. novembra Brunon K. zadržaný, mal pri sebe dostatočné množstvo výbušnín na zhotovenie bomby, ktorá by bola dvojnásobne silnejšia než tá v Oklahoma City z roku 1994.

„Myslel si, že súčasná sociálna a ekonomická situácia v našej krajine sa dlhodobo hýbala zlým smerom, pretože takmer každá vláda a vládne pozície boli obsadené ľudmi, ktorých on popísal ako „zahraničných“, povedal na margo zadržania vyšetrovateľ Mariusz Krasoń. „Podľa neho to nie sú skutoční Poliaci.“

Politici alebo organizátori demonštrácii síce nezhotovujú bomby, ale využívajú slobodu prejavu. Ako povedal premiér Donald Tusk po zadržaní Brunona K.: „Je to signál pre všetkých Poliakov. Nastal čas zavrhnúť reči plné nenávisti a zla.“