Zahraničná politika

Vedľajšie účinky

Celá aféra začala vyšetrovaním kauzy Bengázi z 11. septembra 2012, keď prišlo k ozbrojenému útoku na americký konzulát, pri ktorom zahynuli štyria ľudia diplomatickej a ochrannej služby, vrátane vedúceho misie Chrisa Stevensa. Hlavnou osobou v celej kauze bola vtedajšia ministerka zahraničných vecí a terajšia kandidátka na prezidentku Hillary Clintonová. Minulý rok na jeseň Clintonovú predvolali pred senátny výbor. Jedenásť hodín výsluchu trvalo republikánskym senátorom, kým si uvedomili jednu vec: bývalá ministerka je ťažký oriešok na rozlúsknutie. Clintonová vyšla z vypočúvania ako víťazka, no stále s nepríjemnou pachuťou v ústach. Sedem miliónov dolárov, dva roky tvrdej driny stoviek asistentov a analytikov zvláštneho senátneho výboru nedokázalo Hillary Clintonovej žiadnu hmatateľnú zodpovednosť za udalosti v Bengázi. Počas vyšetrovania sa však ukázalo, že Clintonová používala na pracovnú komunikáciu súkromný e-mailový server, ktorý nespadal pod jurisdikciu ministerstva zahraničných vecí.

Clintonová sa počas svojej kampane za svoje činy niekoľkokrát ospravedlnila a jej oponent z primárok Bernie Sanders zhodil kauzu zo stola už počas ich prvej spoločnej debaty. Vyšetrovanie však pokračovalo aj tento rok. Kauza bola vzhľadom na kandidatúru Clintonovej pod silným mediálnym drobnohľadom. Vodu na mlyn republikánskym oponentom prilial manžel kandidátky Bill, ktorý sa pred pár týždňami sám pozval na palubu lietadla ministerky spravodlivosti Lorretty Lynch (pod ktorú patrí vyšetrujúci úrad FBI), keď čakala na svoj odlet. Údajne polhodinový rozhovor o golfe a vnúčatách je druhým škandálom, ktorý mal súvis s Clintonom a lietadlami po tom, ako v roku 1993 v Los Angeles zablokoval odletovú rampu, lebo ho na palube Air Force One strihali.

Pochybila, ale nie je vinná

Hillary Clintonová v kauze svojich e-mailov klamala. Hovorila, že súkromný server používala pre jeho jednoduchosť a svoju vlastnú pohodlnosť. To nie je pravda. Podľa riaditeľa FBI išlo o systém, ktorý obsahoval niekoľko zariadení. Ďalej tvrdila, že nikdy neposlala niečo s označením stupňa utajenia. Zasa lož. Ona alebo ľudia z jej kampane posielali desiatky dokumentov, ktoré v čase odosielania mali stupeň utajenia. Rovnako sa snažila presvedčiť, že poskytla všetku súčinnosť s vyšetrovaním FBI, vrátane čítania e-mailov na údajnom serveri. Podľa riaditeľa FBI Jamesa Comeyho však išlo o puzzle, z ktorých bol okraj odtrhnutý a rozhádzaný po zemi. Vyšetrovatelia FBI tak museli pomocou kľúčových slov nachádzať e-maily, ktoré boli naviazané na prácu ministerky zahraničných vecí.

Po tom, ako ju bez prísahy vypočul FBI, a po zbere všetkých informácií šéf FBI republikán Comey rozhodol, že nevidí dôvod na obžalobu. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by počas tej istej tlačovky nepredostrel desiatky dôkazov o nedbanlivosti Clintonovej a jej tímu. Dokonca upozornil, že Clintonová používala e-mail v krajinách, ktoré sú vyspelé v kybernetických útokoch. Na obžalobu však podľa Comeyho nebol jasne preukázaný úmysel zo strany Clintonovej či pracovníkov ministerstva. Problém je v tom, že príslušný zákon viažuci sa ku kauze nehovorí o úmysle zneužiť nezabezpečený súkromný e-mail na vykonanie trestnej činnosti. Podľa litery stačí na obžalobu celkom bežná nedbanlivosť. Taká, akej sa Clintonová dopustila. Rovnako by na obvinenie stačili klamstvá, ktoré Hillary Clintonová verejne hovorí počas svojej kampane už viac ako rok. Pripomeňme si, že jej manžel bol takmer obžalovaný Senátom, no nie za manželskú neveru, ale za krivú prísahu a bránenie spravodlivosti.

Dnes sa treba pýtať, prečo to robila a či sa jej dá v budúcnosti veriť. Na tú prvú otázku existuje jednoduchá odpoveď – Clintonovci majú radi svoje súkromie a poctivo si ho strážia. Po desiatkach rokov vo verejnom živote sú si vedomí dopadov uniknutých informácií. Na druhú otázku si budú musieť odpovedať demokratickí voliči. Odpovedal si na ňu aj republikán Paul Ryan, predseda Snemovne republikánov, ktorý oficiálne vyzval riaditeľa národnej spravodajskej služby, aby Clintonovej zabránil v prístupe k utajovaným skutočnostiam. Tá má totiž rovnako ako jej oponent Donald Trump prístup k takýmto informáciám hneď, ako sa stanú oficiálnymi kandidátmi svojich strán.

Hillary Clintonová má šťastie, že tento rok kandiduje proti Donaldovi Trumpovi, ktorý je prvým kandidátom tzv. postfaktovej doby. Dokáže klamať o svojich predchádzajúcich klamstvách bez mihnutia oka. Fakty a usvedčujúce dôkazy nehrajú úlohu. Znamená to, že keď Hillary klamala, bude Trump napriek svojim mínusom lepším prezidentom? V žiadnom prípade. Voľby sú výberom z dvoch či viacerých kandidátov. Navyše dnes už je politická scéna taká polarizovaná, že netreba očakávať výrazný presun voličov z jedného tábora do druhého. Clintonovej kampaň ukázala, že si váži svoje súkromie viac ako čokoľvek iné. Ukázala, že zlyhala, bola nedbanlivá, a  dokáže sa poučiť. Trump sa nedokáže poučiť, nedokáže sa transformovať na štátnika a jeho prípadné vedenie úradu stále ostáva mimo mantinelov akéhokoľvek normálna.