Zahraničná politika

Odpoveď závisí od toho, koho sa opýtate. Bežný človek bude možno do istej miery o kríze niečo vedieť. S tým množstvom mediálneho pokrytia, ktoré kríza vygenerovala, by bolo dosť zložité vyhnúť sa tejto téme úplne. Ale Američania sa zaujímajú o Európu takmer minimálne a podobne je to aj s ich vedomosťami o nej. Skúste sa opýtať niekoho na ulici, ktorá krajina v súčasnosti predsedá EÚ a stretnete sa s prázdnymi výrazmi. Z amatérskeho prieskumu v okruhu mojich známych som zistil, že ani vysokoškolsky vzdelaní, scestovaní ľudia, ktorí sa pohybujú vo svete biznisu či kultúry, sa veľmi nezamýšľajú nad tým, čo sa deje na druhom brehu Atlantiku. A je to do istej miery aj pochopiteľné, keďže USA má zrejme dosť svojich vlastných problémov, ako napríklad neustále vysokú nezamestnanosť. Zároveň tu máme aj volebnú sezónu – ako vlastne takmer stále – a nevhodné sexuálne správanie bývalého výkonného riaditeľa pizzérie, ktorý sa stal republikánskym prezidentstkým kandidátom. To sú očividne zaujímavejšie témy ako nepríjemná situácia, v akej sa nachádza euro.

Kým priemernému Joeovi na eure až tak nezáleží, mysleli by ste si, že politické elity budú o niečo zvedavejšie. Omyl. Jediným barometrom sú debaty pred republikánskymi primárkami, ktoré nás obklopovali posledné mesiace. Vo všetkých pätnástich nebola ani len zmienka o kríze eura. Aspoň Obamova vláda si môže pripísať jeden bod  k dobru, keďže sa témy krízy v Európe dotkla. Po nedávnych stretnutiach s lídrami EÚ prezident vyhlásil, že „ak má Európa problémy, potom je aj pre nás oveľa zložitejšie vytvárať dobré pracovné pozície tu doma.“ Ale zároveň pri tej istej príležitosti jeho tlačový hovorca povedal novinárom, že „[my] stále veríme, že toto je európsky problém a že Európa má zdroje a kapacity, aby si s ním poradila. Aby ho vyriešili, musia konať rozhodne a presvedčivo, aby vyriešili tento problém.“

Je ťažké odhadnúť, či je toto skutočne tak, ale ak je rozsah obáv Obamovej vlády obmedzený na vplyv na rast pracovných miest v USA a ak skutočne veria tomu, že je to európsky problém, ktorý si Európa vyrieši sama, tak skutočne podceňujú vážnosť situácie. Mnoho expertov a ekonómov v Spojených štátoch hodnotí zmätky okolo eura alarmujúcejším tónom, a je jasné prečo.

Pre vysvetlenie je užitočné vrátiť sa späť k porovnaniu krízy eura s jej staršou sestrou, hypotekárnou krízou v USA. Rodina, ktorá príde o svoj dom a skrachuje v dôsledku zlej hypotéky, znamená nešťastie, milióny ľudí s rovnakým príbehom sú už tragédiou. Ale kvôli prepojenému svetu globálneho bankovníctva a toku aktív mala národná tragédia veľmi reálny potenciál prerásť do globálnej depresie. V prípade eura sú dlhové problémy Grécka iba perifériou oveľa väčšieho problému, platobnej schopnosti globálneho finančného systému. Ako americká hypotekárna kríza perfektne demonštrovala, USA a EÚ sú silne prepojené. Dokonca jedným z dôvodov, prečo si vlády EÚ museli požičať peniaze, bola ich snaha zachrániť svoje finančné inštitúcie pred kolapsom potom, ako sa prevalila hypotekárna kríza v USA.

Takisto silné sú prepojenia v opačnom smere, i keď menej viditeľné: podľa štúdie Huyn Sons Shin z Princetonskej univerzity disponujú európske banky takmer rovnakým množstvom dolárov ako ich americké kolegyne. Európske banky sú teda vlastne aj bankami Američanov do rovnakej miery ako americké banky. Z toho vyplýva, že deficity kapitálu v Európe budú mať priamy a nežiaduci vplyv na objem úverov, a tým pádom aj ekonomiku USA.

Ďalšia kľúčová lekcia z americkej krízy sa objavila len nedávno. Zatiaľ o nej nebolo ani veľa správ, i keď má vážne implikácie pre súčasnú situáciu v EÚ. Predísť kolapsu finančného systému bolo exponenciálne drahšie ako sme si predtým mysleli.  700-miliardový záchranný finančný plán, ktorý Kongres schválil na jeseň 2008, bol len malou čiastkou celkového obnosu peňazí, ktorú americká národná banka vypustila do obehu počas tohto búrlivého obdobia: ohromujúcu sumu vo výške 7,7 biliónov, čo je zhruba polovica HDP Spojených štátov. I keď je zložité vykresliť priame porovnanie medzi množstvom, ktoré musela Federálna rezerva naliať do bankového systému, a možnej potrebe spraviť podobný krok v prípade krízy zapríčinenou eurom, je jasné, že v Európe neexistuje žiadny subjekt, ktorý by mal autoritu alebo prostriedky na uvoľnenie podobného kapitálu. S prihliadnutím na úroveň prepojenia a rozsahu situácie, je naozaj namieste povedať, že toto je európsky problém a problém, ktorý môže vyriešiť iba Európa?

Ako aktívny účastník na americkom finančnom trhu sledujem, čo sa deje v Európe každú hodinu. A nechce sa mi veriť, že mnohí vo vláde nerobia to isté, a to nielen kvôli nejakým obavám z 1 alebo 2 percentuálnych bodov v raste HDP na budúci rok. Riešenie pre krízu v eurozóne môže stále prísť z vnútra Únie. Ale s prihliadnutím na štruktúry vládnutia a súčasné populárne (anti-EÚ) nálady, nie je veľmi pravdepodobné, že uspejú. A i keď má Obamova vláda určite plné ruky iných problémov – napríklad ich vlastný vládny dlh – keď padne kosa na kameň, bude ťažké ignorovať, že druhá alternatíva je pomoc z krajiny, ktorá začína na písmeno Č.