Zahraničná politika

Kto dopomohol ISIS k úspechu?

K nedávnemu rapídnemu postupu ISIS prispelo množstvo aktérov a faktorov. Na irackej domácej scéne bol spúšťačom obnovy kapacít mudžahídov šiítsky predseda vlády Núrí al-Málikí. Málikí porušil dohodu o proporčnom zastúpení všetkých dominantných irackých skupín: šiítov, sunnitov a Kurdov v politických štruktúrach krajiny a systematicky potláčal sunnitské obyvateľstvo. Korupcia a čistky v irackej armáde po páde režimu Saddáma Husajna a následný odchod vojsk USA z Iraku v roku 2011 vytvorili navyše aj bezpečnostno-politické vákuum, ktoré militanti z ISIS dokázali využiť. Irán podporou Málikího režimu a režimu Baššára al-Asada v Sýrii zradikalizoval sunnitov, čo neskôr využili na potláčanie opozície v rámci boja proti terorizmu. Irán pravidelne poskytoval svoje milície na boj v Iraku a neskôr zapojil do konfliktu v Sýrii aj libanonský šiítsky Hizballáh. Západ, ktorý podporoval sýrsku revolúciu, svoju počiatočnú pomoc Slobodnej sýrskej armáde (FSA) z obáv pred posilnením mudžahídov prehodnotil. Odrezanie pomoci umierneným zložkám FSA tak paradoxne urýchlilo naplnenie tohto najhoršieho scenára. Turecko na druhej strane dopomohlo postupu ISIS tým, že jeho južná hranica dlhodobo fungovala ako tranzitný bod pre mudžahídov. Krajiny Zálivu, ako Saudská Arábia a Katar, zas poskytovali počiatočnú nekontrolovanú podporu transferom zbraní a financií rebelom proti Asadovi. Väčšina z nich sa však napokon dostala práve do rúk mudžahídov.

Aký je charakter podpory ISIS?

Na rozdiel od al-Káidy stojí za súčasným úspechom ISIS aj fakt, že dokázal získať sympatizantov aj mimo tradičných radikálnych islamistických kruhov, populistickým apelovaním na obnovu poriadku, spravodlivosti a nápravu krívd, ktoré voči sunnitom napáchal iracký a sýrsky režim. Kým mudžahídov zo Západu priťahuje k ISIS jeho teatrálnosť, násilný charakter a globálny vplyv, pre väčšinu miestneho sunnitského obyvateľstva ISIS predstavuje skôr dočasného spojenca, ktorý dokáže odpovedať na ich frustrácie. K tejto situácii dopomohol aj fakt, že sekulárne a umiernené islamistické alternatívy zlyhali a bezpečnostný sektor je v troskách. Sever Sýrie si ISIS podmanil po odchode Asadových vojsk z oblasti a druhé najväčšie mesto Mosul v Iraku získal vďaka porazeniu nepripravenej irackej armády. Islamský štát si tak aj vďaka spolupráci sunnitských kmeňov a tichej podpore obyvateľstva podmanil takmer štvrtinu územia Iraku a veľkú časť severnej Sýrie. Kým brutalita namierená voči náboženským menšinám nenašla silnejšiu odozvu miestnych, eskalácia verejných popráv odporcov ISIS v radách sunnitov môže ohroziť podporu miestneho obyvateľstva voči budovaniu islamského kalifátu. Podobne vyhnali miestne kmene al-Káidu z provincie Anbar v roku 2007. Politická elita však musí ponúknuť bežným občanom sľubnejšiu alternatívu ako ISIS, čo sa zatiaľ nepodarilo.

Vojenská odozva spojeneckej koalície

Prvú protiofenzívu bombardovaním mudžahídov v Sýrii začala americká armáda s pomocou Saudskej Arábie, Jordánska, Spojených arabských emirátov, Bahrajnu a Kataru 23. septembra. V súčasnosti už koalíciu podporuje vyše 40 krajín a logika tohto ťaženia vychádza z úspešného zničenia siete al-Káidy v Iraku v rokoch 2007 – 2010. Tak ako v prípade al-Káidy, aj teraz predpokladajú, že bombardovaním narušia zásobovacie trasy ISIS a vnútornú jednotu jeho bojovníkov. Preto sa Spojené štáty a arabskí spojenci sústredia prevažne na logistické centrá ISIS, Frontu an-Nusra a skupiny Chorasán v Sýrii v mestách Rakka a Dajr az-Zaur. Európski spojenci dopĺňajú aktivity USA náletmi a podpornými operáciami v Iraku. Ich hlavným cieľom je rozdelenie „kalifátu“ na dve bojové línie.

Samotné ostreľovanie však nie je univerzálnym a okamžitým riešením. Jeho úspech je kriticky závislý od spolupráce s irackou armádou a kurdskými vojenskými jednotkami takzvaných pešmergov. Iracká armáda, rozmiestnená prevažne v Bagdade a okolo Fallúdže, sa zatiaľ neúspešne pokúša preraziť obranné línie ISIS. Naopak, kurdská vojenská sila sa ukazuje ako efektívnejšia. Vo vidieckych, otvorených oblastiach na severe Iraku sa im s podporou náletov podarilo znovu dobyť niektoré oblasti kontrolované ISIS. Zastavili aj jeho postup na kurdské hlavné mesto Arbil a opätovne získali Mosulskú priehradu. Vytlačenie ISIS z Mosulu a miest v Sýrii bude možné len pomocou pozemných jednotiek, pretože všetky tieto oblasti sú husto obývané.

Situácia Kurdov v Sýrii je o niečo komplikovanejšia, pretože tam ISIS oblieha strategické mesto Kobani, ktorého zisk by im umožnil kontrolu dlhého pásma popri tureckej hranici. Tento zvrat donútil tureckého prezidenta Erdogana prehodnotiť váhavý postoj a rozmiestniť tanky v pohraničí. Zabránenie masakru v Kobani zapojením pozemných jednotiek však momentálne nie je jeho prioritou. Turecko sa totiž obáva, že pomoc Kurdom iba posilní kurdský nacionalizmus a môže vyústiť do požiadavky nezávislého Kurdistanu zahŕňajúceho časti Turecka. Tiež sa obávajú, že otvorený boj proti ISIS iba posilní pozíciu Asada v Sýrii.

Scenáre do budúcnosti

Letecké nálety sa v súčasnosti neukazujú ako najefektívnejšie riešenie. Vzhľadom na fakt, že ISIS kombinuje taktiky konvenčnej armády a gerilového hnutia, budú musieť spojenci počítať s dlhodobými operáciami v úzkej spolupráci s kurdskými milíciami a irackou armádou, ktoré nutne potrebujú prezbrojenie. Zároveň budú musieť spojenci počítať aj s viacerými rizikami. Tým prvým sú straty na životoch civilistov, ktoré môžu zvýšiť mobilizačné schopnosti ISIS a potvrdiť už i tak negatívny imidž spojencov v regióne. Ďalším rizikom bombardovania ISIS je možnosť opätovného zjednotenia mudžahídov proti spoločnému nepriateľovi. Striktne vojenské riešenie v komplikovanej situácii v Iraku a Sýrii tak pravdepodobne nevyrieši podstatu problému všadeprítomného násilia a potreby obyvateľstva, ktorí sa dožadujú reprezentácie svojich záujmov.

Čo môže prispieť k upokojeniu tejto situácie? Nového šiítskeho irackého premiéra Hajdara al-Abádího čaká niekoľko úloh: postkonfliktná rekonštrukcia krajiny, zreformovanie armády, zmiernenie centralizmu Bagdadu a zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zdrojov. V novej vláde sa síce nezvýšil počet sunnitských ministrov, uvažuje sa však o nominácii sunnitského armádneho dôstojníka za ministra obrany, čo by mohlo prispieť k zvýšenej legitimite vlády. Abádí tiež užšie spolupracuje so sunnitskými kmeňmi, čo sa ukázalo ako kľúčové pri zisku mesta Ramádí a môže byť sľubnou stratégiou do budúcnosti. V atmosfére nedôvery a otvorenosti konfliktu je zatiaľ priskoro na hodnotenie dlhodobých politických úspechov nového režimu. Aj v prípade zničenia ISIS je teritoriálna celistvosť Iraku otázna, pretože kurdský líder Barzání volá po zorganizovaní referenda o nezávislosti Kurdistanu. Preto bude musieť vláda v Bagdade začať spolupracovať s kurdskou autonómiou ako s rovnocenným partnerom.

Pri zastavení ISIS zohrávajú dôležitú úlohu okrem vnútroštátnych aktérov aj tí zahraniční. Kým na potrebe zničiť infraštruktúru militantov v Iraku sa zhodujú všetky svetové a regionálne veľmoci, problémovým zostáva postup v Sýrii. Irán a Ruská federácia podporujú zničenie ISIS, ale odmietajú sa pripojiť k náletom koalície okrem iného aj preto, že v nej v súčasnosti vystupujú prevažne krajiny, ktoré podporujú zvrhnutie Asada. Turecko by tiež mohlo nasadením pozemnej armády zásadne zvrátiť postup ISIS, v súčasnosti však na to kvôli možnému posilneniu Kurdov neexistuje politická vôľa.

Nezhody medzi kľúčovými aktérmi prispievajú k vytvoreniu nie práve najšťastnejšej stratégie. Úplné vykorenenie mudžahídov v Sýrii je totiž možné len po zastavení občianskej vojny, ktorá im poskytuje bojové pole, prístup k zbraniam a boj proti Asadovmu brutálnemu režimu aj popularitu. Keď v sýrskej občianskej vojne napokon zvíťazí jedna alebo druhá strana, je nepravdepodobné, že bude reprezentovať väčšinu populácie, čo bude ešte viac než v Iraku limitovať politické a diplomatické riešenie. Ak súčasné letecké útoky zlyhajú v zastavení ISIS, v zahraničnopolitických kruhoch sa špekuluje o návrate k politike zadržiavania z čias studenej vojny. Odhliadnuc od reálnosti tejto stratégie, už teraz je jasné, že žiadna zo strán nemá k dispozícii reálny plán rýchleho vyriešenia sýrskeho konfliktu, iba jeho dlhodobého manažmentu. Obnovenie diplomatickej komunikácie spojencov s Ruskom a Iránom by však nateraz mohlo pomôcť pri zastavení ISIS, ale rozdiely v prioritách neumožnia dlhodobé riešenie sýrskej občianskej vojny.

EÚ a ISIS?

Jednotná stratégia postupu EÚ voči ISIS je v nedohľadne a angažovanosť krajín Únie v súčasnosti spočíva skôr v individuálnych vzdušných operáciách prevažne na pozície ISIS v Iraku. Do náletov sa okrem iných zapojilo Francúzsko, Veľká Británia, Dánsko a Belgicko.  Úloha Slovenskej republiky a ostatných členských štátov spočíva skôr v súčinnosti spravodajských informácií, polície, súdnictva a finančných inštitúcií na základe rezolúcie 2170 Bezpečnostnej rady OSN o zastavení potenciálnych európskych mudžahídov a finančnej a inej podpory teroristom. Dlhodobejšia stratégia sa bude musieť nutne zamerať aj na monitoring internetovej komunikácie mudžahídov a riešenie radikalizácie občanov EÚ.

Zastavenie aktuálneho postupu ISIS tak bude možné len pomocou dlhodobej stratégie kombinujúcej politické ústupky, dohodu zahraničných aktérov a lepšiu koordináciu vojenských aktivít v oblastiach Iraku a Sýrie. Výzvou tiež zostáva zmysluplnejšia spolupráca v protiteroristických aktivitách s moslimskými krajinami a riešenie štrukturálnych príčin vzniku teroristických skupín namiesto ad hoc zasahovania v prípade ich vzostupu.