Ako viedenskí hradní strkajú hlavu do piesku

Dr. Karl Lueger, podľa ktorého sa doteraz časť Ringu volala, bol v rokoch 1897 až 1910 viedenským starostom. Do histórie sa zapísal ako významný modernizátor metropoly Rakúsko-Uhorska a zakladateľ kresťansko-sociálnej strany, predchodkyne dnešnej Ľudovej strany (ÖVP). Za jeho starostovania bol postavený vodovod, ktorý ešte dodnes zásobuje Viedeň alpskou vodou. Pionierskym činom bola aj stavba veľkého starobinca v areáli nemocnice Lainz. Lueger zmodernizoval verejnú dopravu mesta tým, že nechal postaviť hromadnú rýchlodráhu Stadtbahn, ktorá sa stala základom pre neskoršie postavené metro. Na jeho podnet prešlo zásobovanie elektrinou a plynom do rúk mesta.

Napriek veľkým zásluhám v komunálnej politike, ktoré mu neupierajú ani politickí protivníci, prednedávnom začali historici poukazovať aj na Luegerovu negatívnu stránku -mimoriadne talentovaného populistu, pre ktorého nebolo nič tabu. Aby upevnil vlastnú moc, začal diskriminovať určitú vrstvu obyvateľstva. Židov nazval ľudom, ktorý zavraždil Ježiša: „Veľká Viedeň sa nesmie stať veľkým Jeruzalemom“, „Všetky nešváry v Rakúsku sú rozdúchavané Židmi“, „Kto je Žid, o tom rozhodujem ja“. Takéto a podobné heslá mu pomáhali k rastu popularity.

Mladý Adolf Hitler, ktorý žil v čase Luegerovho funkčného obdobia vo Viedni, bol takýmito vyhláseniami nadšený. Má to byť práve Karl Lueger, ktorý Hitlera inšpiroval k nenávisti proti Židom.

Dlhé desaťročia sa nikto neopovážil veľkého starostu Luegera, ktorý mal mýtus svätého, verejne kritizovať. Až sto rokov po jeho smrti, v roku 2010, začali vychádzať prvé odborné články, z ktorých vyplýva,  že tento všeobecne uctievaný „otec mesta“ vlastne etabloval antisemitizmus ako politický program.

Verejná diskusia trvala roky, Viedenčania sa rozdelili do dvoch táborov, za a proti Luegerovi. Terajší starosta strkal hlavu do piesku, aby si nepobúril časť voličov. Predovšetkým pod tlakom akademickej obce Viedenskej univerzity sa mestské zastupiteľstvo napokon prednedávnom rozhodlo Dr.-Karl-Lueger-Ring premenovať na Universitätsring.

Kritika však neutíchla ani po tom, ako boli vymenené uličné tabule na Ringu. „Rakúšania sa nemôžu čestne vyrovnať s minulosťou,“ hlásia korešpondenti pre zahraničné médiá a poukazujú na pokrytectvo viedenskej radnice. Meno Karl Lueger je v meste všadeprítomné, nesie ho ešte námestie v ďalšej časti Ringu, kostol v secesnom štýle na veľkom cintoríne Zentralfriedhof, ktorý patrí medzi pamätihodnosti Viedne, ako aj jeden z mostov cez rieku Wien a fontána v siedmom okrsku. Pamiatku tohto rozporuplného komunálneho politika pripomínajú aj početné busty a pamätné tabule, ktoré visia na každej budove postavenej za Luegerovej éry. Návrh na odstránenie majestátneho pamätníka Karla Luegera na rovnomennom námestí stroskotal nedávno na vete pamiatkového úradu.

V taktike „vlk nažratý a ovca predsa celá“ má viedenská radnica tradíciu. Už pred šiestimi rokmi bolo premenované námestie v ôsmom okrsku bez toho, aby si to široká verejnosť všimla. Zo Schlesingerplatzu sa stal Schlesingerplatz. Pôvodne bolo pomenované po politikovi Josefovi Schlesingerovi, ktorý bol veľkým stúpencom Karla Luegera. Schlesingerova antisemitská rétorika v ničom nezaostávala za jeho jasným vzorom. Nové pomenovanie je po publicistke a političke židovského vyznania Therese Schlesinger, ktorá sa preslávila v boji za práva žien.

Leave a Reply