Macronovi ubúda času, ale pribúda starostí
Tohtoročný francúzsky sviatok dobytia Bastily bol zlomový. Pre pandémiu prvý raz od roku 1979 chýbala tradičná vojenská prehliadka na Champs-Elysées. Prezidentovi Emmanuelovi Macronovi zas chýba čas. Do ďalších prezidentských volieb mu zostáva približne 600 dní, ale veľa práce a starostí ekonomického rázu.
Najväčší ekonomický šok od druhej svetovej vojny, silné dôsledky pandémie a jej druhá vlna, naplánované nepríjemné reformy pri už teraz pošramotenej povesti a klesajúcej popularite.
HDP sa zrejme prepadne do konca roka o 11% a dlh narastie zo 100 na 120% HDP. Do konca roka zrejme pribudne takmer milión nových nezamestnaných. Stovky miliárd pôjdu na udržanie pracovných miest, dotácie na posty pre absolventov, ale zároveň Macron avizuje prestavbu ekonomiky v zelenom šate, modernizáciu a digitalizáciu. Lenže kroky k modernizácii (rozumej presunu ľudí z tradičných odvetvií do iných) takmer isto prinesú masívne protesty, ktoré sa vláde doteraz veľmi nedarilo zvládať.
Emmanuela Macrona čakajú dva ťažké roky, čo sám 14. júla pri sviatku dobytia Bastily priznal. Problémom však nie je len pandémia. Polícia čelí početným obvineniam a vyšetrovaniu z neprimeraného používania násilia počas doterajších demonštrácií. Vládni predstavitelia zas obžalobám za nezvládnutie koronakrízy, ohrozenie obyvateľstva a viacnásobné neúmyselné zabitie.
Pokusom o zmenu bola prestavba vlády, v ktorej sa premiér Édouard Philippe tešil vyššej popularite ako prezident a ako jeden z mála z vládnej strany Republika v pohybe s prehľadom zvíťazil v komunálnych voľbách. Viacero francúzskych komentátorov sa zhodlo, že nový premiér Jean Castex je skôr nevýrazným nástupcom úradníckeho strihu bez predošlej skúsenosti s politickou funkciou. Macron si ho nevyhral náhodou – aby mu neuberal pozornosť a popularitu počas predvolebnej kampane.
A niekde za tým všetkým je sen Macrona na jar 2022 získať druhý prezidentský mandát. Potenciálni súperi, menovite Marine Le Penová, si slastne užívajú možnosť nečinne sa prizerať trápeniu prezidenta, ktorý prichádzal o stúpencov už pred pandémiou, a ľahšie časy ho rozhodne nečakajú.
Ak sledujete debatu o európskom korona fonde a rozpočte, za tlakom Francúzska na väčší objem financií, ohýbanie ekonomických pravidiel a uvoľnenie protimonopolných pravidiel (návrhy na európskych priemyselných šampiónov, spojenie Alstomu a Siemensu) viďte Macronovu snahu o znovuzvolenie.
Buďme teda pozorní a buďme si vedomí mechanizmu niečo za niečo. Sledujme, čo stredná Európa získa a kde zas bude musieť ustúpiť, alebo sa zmieriť s novinkami. Sledujme nielen výšku viacročného európskeho rozpočtu, či prerozdelenie pôžičiek a grantov na zvládnutie dôsledkov pandémie. Pozrime sa aj na zlomový spôsob splácania spoločných dlhov v EÚ, potenciálne zmeny v spôsobe hlasovania, či mechanizmus na sledovanie dodržiavania pravidiel právneho štátu.
Keďže Veľká Británia už nie je za rokovacím stolom a odchádzajúca nemecká kancelárka Angela Merkelová pookriala, zdá sa, že francúzska dlhodobá snaha presadzovať si vlastné politické ciele cez európsku politiku má nádej na úspech. Možno to však na úspech doma stačiť nebude.
Foto: Plagát spred druhého kola francúzskych prezidentských volieb v roku 2017. Zdroj: Lorie Shaull, flickr.com.
