Zahraničná politika

Čo znamená výsledok volieb pre Spojené kráľovstvo? Ako ovplyvnili predčasné voľby brexit? Ako bude vyzerať vzťah Británie a EÚ po prechodnom období? Hrozí Veľkej Británii rozpad? Odpovedá Juraj Hajko, šéfredaktor portálu Zahraničná politika a analytik SFPA.

Výsledok britských volieb jasne ukazuje na veľké víťazstvo konzervatívcov a naopak historicky, od 2. svetovej vojny najhorší výsledok Labouristickej strany. Znamená to veľmi veľa pre politickú mapu, kde získali konzervatívci jasnú väčšinu. To bol zámer, o ktorý premiérovi Borisovi Johnsonovi priamo išlo a s touto veľkou väčšinou teraz môže presadzovať svoj program. Najdôležitejším bodom toho programu aj kampane bol brexit.

Na druhej strane, tým, že konzervatívci Borisa Johnsona získali jasnú väčšinu sa zrejme konečne podarí schváliť brexitovú dohodu. Doteraz sa to trikrát nepodarilo, na štvrtýkrát by to mohlo vyjsť. To znamená, že sa konečne posunieme s brexitovou ságou vpred a že naozaj 31. januára Británia opustí Európsku úniu.

Hoci sa stále hovorí o 31. januári 2020 ako o dni D, keď dôjde k brexitu, je to len formálny bod programu, pretože Británia potom síce stratí členstvo, ale začne plynúť prechodné obdobie. Práve to je úplne kľúčové, keďže počas prechodného obdobia sa budú vzťahovať na Britániu pravidlá Európskej únie, ale začne sa rokovať o tom, ako by mohol nový vzťah Londýna a Bruselu vyzerať. Očakávajú sa veľmi náročné rokovania a prechodné obdobie sa skončí 31. decembra 2020. 11 mesiacov nie je veľmi dlhý čas na to, aby sa stihla vyrokovať takáto náročná a komplexná obchodná dohoda.

Teraz asi ťažko ešte hovoriť o nejakých percentách, ale už je zjavné, že pohľad Veľkej Británie a Európskej únie je veľmi rozdielny. Európska únia si chce zachovať čo najužší vzťah s Britániou, čo najmenej obchodných bariér, rôznych colných prekážok a podobne. Boris Johnson hovorí skôr o tom, že chce vyrokovať najvýhodnejšie podmienky pre Britániu, že sa chce naozaj odstrihnúť od európskeho trhu, aj za cenu nejakých bariér. Ďalšou vecou je, že v týchto rokovaniach bude mať veľmi silné slovo eurokomisár pre obchod Phil Hogan, ktorý je zhodou náhod Ír. Práve Írsko a celá severoírska poistka bola veľmi sporným bodom celého brexitu, takže ja očakávam veľmi náročné rokovania a nedá sa vylúčiť, že sa rokovania natiahnu. Pravdou ale zostáva, že už riešime druhý bod a formálne už zrejme Británia nebude po 31.januári členom Európskej únie.

Keď sa pozrieme na posledné škótske referendum o nezávislosti, bolo to v roku 2014 a 45% ľudí pri relatívne veľmi vysokej účasti hlasovalo za osamostatnenie. To bolo v časoch, keď ešte brexit nebol dôležitou témou. Ak naozaj Británia opustí Úniu, ja si trúfam povedať, že je šanca, aby sa tie čísla zmenili, že je možné, že väčšina Škótov zahlasuje za odchod zo Spojeného kráľovstva. Ak sa naozaj presadí ten čiernejší scenár, tak to môže dospieť k tomu, že vznikne aj hranica nie medzi Severným Írskom a Írskom, ale reálne medzi írskym ostrovom a Veľkou Britániou. To by vyvolalo ďalší tlak, alebo potenciál na to, aby aj Íri uvažovali o zjednotení a napokon v prospech zjednotenia hovorí aj to, že prvýkrát v týchto voľbách vyhrali írski nacionalisti. Írski nacionalisti, katolíci, majú aj oveľa vyššiu pôrodnosť, takže aj demografia hrá v prospech tých severoírskych síl, ktoré sú za zjednotenie ostrova.

Ilustračná fotka, zdroj: Pixabay.com.