Zahraničná politika

Situácia v Sýrii je aj po porážke Islamského štátu a zabití jeho vodcu naďalej kritická. Americké vojská smerujú k sýrskym ropným poliam, Baššár al-Asad zostáva naďalej pri moci a opozícia je naďalej stále nejednotná. Situáciu v krajine pre náš portál zhodnotil Břetislav Tureček, vysokoškolský učiteľ na Metropolitnej univerzite v Prahe, bývalý novinár a korešpondent Českého rozhlasu na Blízkom východe.

Stiahnutie amerických vojsk zo severovýchodnej Sýrie a následná turecká vojenská operácia proti kurdským milíciám, zabitie vodcu ISIS Abú Bakr al-Bagdádiho. V akom stave sa podľa Vás nachádza súčasná Sýria?

Myslím si, že paradoxne sa mnoho nezmenilo. Čo sa týka ISIS, zabitie al-Bagdádiho má samozrejme veľký psychologický dopad, avšak došlo k tomu v dobe, keď táto teroristická organizácia prakticky nedrží žiadne územie a neovláda žiadnu populáciu. Nie je to ten štátny útvar, ktorý ešte pred pár rokmi existoval. Zabitie al-Bagdádiho v tomto ohľade zmenu neprinieslo.

Čo sa týka amerických jednotiek, psychologický efekt bol jednoznačný. Američania zradili Kurdov a dávajú šancu Turkom. Po zabití al-Bagdádiho začali presúvať svoje jednotky smerom k ropným poliam. Na území hranice s Tureckom v súčasnosti operujú Turci a Rusi, ktorí oblasť strážia, aby v nej nedochádzalo k excesom.

Celkovo vzaté, Američania síce zabili al-Bagdádiho, ale faktom je, že dlhodobo strácajú pôdu. Paradoxné je, že opustené americké základne na severovýchode Sýrie sú dnes obsadené Rusmi. Sýria je teda jasným príkladom straty vplyvu USA a zisku vplyvu Ruskej federácie na Blízkom východe.

Mohli by ste okomentovať aktuálny presun amerických jednotiek na severovýchod k sýrskym ropným poliam? USA tento krok odôvodnili potrebou ochrany ropy pred extrémistami a možným zaistením financií pre Sýrske demokratické sily. Ako je možné, že Sýria a Rusko tento krok tolerujú?

Sýrsky režim momentálne nie je v pozícii, aby s touto situáciou mohol niečo spraviť. Američania sú v regióne už pomerne dlhú dobu. Na severe operujú Turci, voči ktorým sa tiež nedá robiť viac ako protestovať. V regióne sa nachádzajú rovnako Kurdi, Iránci, Rusi, špeciálne jednotky Západu. Rozdiel je však v tom, že Iráncov a Rusov sýrska vláda oficiálne pozvala. Dôležitý je ešte fakt, že Rusi nepôjdu do otvoreného stretu s Američanmi ako pomoc pre Sýriu. Prečo? V prvom rade nemajú záujem o túto konfrontáciu. V druhom rade sa Rusi môžu spoľahnúť na fakt, že sa Američania raz stiahnu.

Americký presun do oblasti ropných polí môžeme zdôvodniť aj ich potrebou nájdenia istej formuly, ktorá by im pomohla si zachovať tvár. Za svoje stiahnutie zo severovýchodnej Sýrie boli totiž tvrdo kritizovaní. V túto chvíli preto v Sýrii zostávajú a bolo potrebné to nejako odôvodniť.

Pokračujúc v téme USA a Ruska v Sýrii, aké sú podľa Vás dlhodobé strategické ciele týchto aktérov v Sýrii?

Čo sa týka americkej stratégie, na túto otázku sa v súčasnosti nedá jednoznačne odpovedať. Na jednej strane tu máme prezidenta Donalda Trumpa a na strane druhej americký establišment (v rámci ktorého sa ešte líšia názory CIA, Pentagonu, či Ministerstva zahraničných vecí). Práve dnes diskutované stiahnutie amerických jednotiek z pohraničného pásma Sýrie a Turecka môžeme označiť za impulzívnu záležitosť Donalda Trumpa. Krok, ktorý prediskutoval s Tureckom a určite o ňom vedelo aj Rusko. Zdá sa však, že o tom nevedela veľká skupina predstaviteľov amerického bezpečnostného aparátu či ministerstva zahraničných vecí. Dlhodobú americkú stratégiu je teda ťažké predikovať.

Rusko má naopak „vďaka“ svojmu autoritárskemu režimu jednotnú líniu zahraničnej politiky, čo dopomáha k jeho úspechu na Blízkom východe. Drží sa svojej tézy neznámkovania vlád z hľadiska práv, pretože inak by sa ocitlo v rovnakej pozícii ako USA. Rusi sú schopní naraz diskutovať s Izraelom, Palestínou, Saudskou Arábiou, Iránom, Tureckom. To u Američanov nevidíme. Dlhodobý strategický cieľ Ruska je obnova a posilnenie vplyvu na Blízkom východe. Vo chvíli, keď USA spravia v regióne zamýšľanú alebo nezamýšľanú chybu, Rusko využíva túto príležitosť.

Mohli by ste v stručnosti charakterizovať vzťahy prezidenta Baššára al-Asada so sýrskymi Kurdmi? Ako si vysvetľujete fakt, že sýrsky prezident rešpektuje dohodu medzi Tureckom a Ruskom, ktorá navrhla vytvoriť „safe zone“ na severovýchode Sýrie?

Ako vieme, Kurdi v Sýrii majú dlhodobo zlé štátoprávne postavenie. Mnoho neprávostí voči nim sa udialo za vlády bývalého prezidenta Háfiza al-Asada. Baššár tieto neprávosti zdedil. Po jeho nástupe do úradu sa zdalo, že režim pôjde liberálnejšou cestou, čo aj bolo pravdou. Situácia sa vyhrotila vo chvíli, keď sa režim cítil pod hrozbou zvrhnutia. Baššár v tom momente od povoľovania razantne ustúpil. Osobne si nemyslím, že by Bašar al-Asad cítil ku Kurdom nevraživosť. Keď sa stal prezidentom, pri moci boli stále rovesníci jeho otca, ako napríklad minister obrany Mustafa Tlass alebo šéfovia tajných služieb. Tento vzťah nesmieme vnímať len dnešnou optikou, ale je potrebné nazrieť do minulosti. Spomeniem dva príklady. Prvým je provincia Kámišlí na hranici s Tureckom, kde Kurdi roky tolerovali sýrsku vojenskú základňu. Druhým príkladom sú boje o Aleppo, počas ktorých nachádzame jednu časť kurských milícií na strane rebelov-povstalcov a časť druhú práve na strane sýrskeho režimu.

Odpoveď na Vašu druhu otázku je jasná. Ak sa Rusko dohodne s Tureckom, Asadovi nezostáva nič iné len hovoriť to isté, čo hovoria Rusi. Boli to práve oni, kto ho udržal celé tie roky pri moci. Za zatvorenými dverami sa to sýrskemu aparátu samozrejme páčiť nemusí.

Sýrska vnútropolitická situácia

Baššár al-Asad nastúpil do úradu sýrskeho prezidenta v roku 2000. Svoj post si udržal ako jeden z mála arabských vodcov nielen počas arabskej jari, ale aj počas sýrskej občianskej vojny trvajúcej dodnes. Ako je možné, že sa udržal pri moci tak dlho? Môžeme očakávať, že kráča v šľapajach svojho otca Háfiza al-Asada, ktorý v úrade zotrval 29 rokov?

Asada je potrebné vnímať nielen očami odporcov. V Sýrii nachádzame  mnoho skupín, nad ktorými prezident držal ochrannú ruku. Či režim udrží rovnako dlho ako svoj otec je otázne. Starý Asad počas svojej moci zažil vzburu Moslimského bratstva v roku 1982 v meste Hamá. V dnešnej dobe internetu, mobilov, satelitov takáto situácia nie je možná a aj preto je oveľa ťažšie sa udržať pri moci. Ak by v Sýrii prebehli voľby a Asad by získal len 10, 20, či 30 % , stále by ho nikto nepredbehol. A to je ten problém. Za celú arabskú jar nebola opozícia schopná vygenerovať jedno meno, ktoré by sme si pamätali. Z tohto dôvodu opozícia prestala tlačiť na voľby, lebo by ich prehrali.

Vo Švajčiarsku sa pod patronátom OSN začalo vyjednávať o novej sýrskej ústave. Myslíte si, že tieto jednania dokážu byť úspešné? Je možné, že sa zopakuje situácia z minulosti, keď ústava prijatá referendom v roku 2012 nakoniec nebola akceptovaná opozíciou, ktorá považovala vyjednané kompromisy za nedostatočné?

Súčasné vyjednávania o ústave nabrali inú podobu. Po prvýkrát sa na nich zúčastňuje aj samotný sýrsky režim. Aj keď by sa k nejakej dohode dospelo, jej aplikácia závisí na reálnej situácii v krajine. Veľkú rolu v akomkoľvek povojnovom riešení bude hrať návrat utečencov, pretože nie je možné odvodzovať legitimitu akejkoľvek vlády, keď máte tretinu populácie v zahraničí.

Pán Tureček, na začiatku rozhovoru som Vám položila otázku, v akom stave sa Sýria nachádza. Na záver kladiem otázku o čosi zložitejšiu. Kam Sýria smeruje? Je možné, že sa rozpadne na viacero celkov? Aké má pred sebou najväčšie výzvy?

Nemyslím si, že by sa Sýria oficiálne rozpadla. Na medzinárodnej úrovni si to nikto neželá a nedopustí. Neoficiálne však môžu vzniknúť oblasti, ktoré Asad nechá napospas osudu. Jednou z takých oblastí je súčasný Idlib plný džihádistov bojujúcich medzi sebou.

K Vašej otázke najväčšej výzvy pre Sýriu. Myslím si, že je to práve skutočnosť, že z vojny vyšiel ako víťaz Asad. Keby prezident pred 4 rokmi padol a Rusi by ho nezachránili, vyhrala by opozícia. Následne by aktéri medzinárodného spoločenstva, ktorí podporovali rebelov, mali rovnako morálny záväzok podporiť opozíciu. Peniaze by prichádzali zo Saudskej Arábie, od MMF s podporou USA, atď. To sa však nestalo. Asadovi hlavní podporovatelia Irán a Rusko nemajú vôľu ani podmienky na to, aby zaplatili obnovu krajiny. Asadova výhra zrazu nadobudla rozmer Pyrrhovho víťazstva.

Foto: Pochod na podporu sýrskeho prezidenta Bašára Asad, rok 2010. Zdroj: Beshr Abdulhadi, flickr.com.