Zahraničná politika

Čo je z vášho pohľadu OECD, ako ju vnímate a čím je táto organizácia pre vás výnimočná?

OECD je výnimočná svojím charakterom, nie je celkom typickou medzinárodnou organizáciou. Počas svojej existencie získala už množstvo označení, ako napríklad klub bohatých krajín, think-tank so sídlom v Paríži a pod. Faktom je, že svojím záberom – pracuje na báze činnosti viac ako 200 špecializovaných výborov s rôznym sektorovým zameraním – by najbližším označením bolo poradenská organizácia pre vlády jej členských krajín. V prvom rade je to organizácia iniciujúca a stanovujúca štandardy ekonomického prostredia. Zároveň je jej činnosť založená na vypracovávaní analýz sektorových tém, komparácií a tzv. peer reviews. Tento spôsob práce umožňuje jej členským krajinám vymieňať si skúsenosti a navzájom sa inšpirovať pri príprave a realizácii štrukturálnych reforiem a potrebných systémových zmien. Za posledné roky od vypuknutia globálnej finančnej a hospodárskej krízy jej kredibilita vzrástla intenzívnou analytickou angažovanosťou v skupine G20.

Čím je OECD pre Slovensko?

V modernej histórii Slovenska má OECD špeciálne miesto. Bola prvou medzinárodnou organizáciou, do ktorej sa nám úspešne podarilo zavŕšiť prístupový proces v roku 2000. Tento vtedy pre Slovensko až existenciálne potrebný krok bol nápomocný aj v prístupovom procese do Európskej únie. Od roku 2000 tak máme silnú komparatívnu výhodu, že sedíme za stolom s vyspelými krajinami sveta a môžeme sa inšpirovať. OECD prichádza s mnohými novými pohľadmi na nazeranie ekonomickej reality, konkrétne napríklad s projektom Nové prístupy k ekonomickému mysleniu (NAEC), meraním úspešnosti a výkonnosti ekonomík idúcim za rámec merania HDP. Prišla s témou integrity verejného sektora, snahou uchopiť tzv. blockchain vo verejnom sektore, prichádza s návrhmi a postupmi v daňovej oblasti, v zodpovednom podnikaní a v mnohých iných oblastiach. Všetky témy sú relevantné pre všetky krajiny, vrátane Slovenska, s hľadaním snahy, ako ich uchopiť na národnej úrovni, prípadne ako štandardizovať prístup k nim na medzinárodnej úrovni.

Prečo sa Slovensko rozhodlo kandidovať za predsednícku krajinu OECD?

Slovenská republika je členskou krajinou OECD od roku 2000. Doposiaľ sme sa o funkciu predsedníctva zasadnutia Rady (jej najvyššieho orgánu) OECD na ministerskej úrovni (raz za rok) neuchádzali. Je možné, že k tejto ambícii prispelo i úspešné zvládnutie predsedníctva SR v EÚ v roku 2016. Tento krok však vnímam predovšetkým ako výraz angažovanosti Slovenska v OECD a výraz intenzívnej spolupráce s OECD za posledných 7 rokov. Podarilo sa nám rozvinúť spoluprácu vo viacerých oblastiach, ako je oblasť daňová, oblasť integrity verejného sektora, v oblasti životného prostredia a poľnohospodárstva, ale najmä v oblasti posilňovania analytických kapacít slovenskej administratívy. V súčasnosti môžem potvrdiť, že predstavitelia niektorých rezortných ministerstiev chodia na zasadnutia do OECD radšej ako do EÚ. Tu je čas rozmýšľať, rozprávať sa, inšpirovať sa.

Kandidovanie na predsedníctvo je aj prirodzenou ambíciou krajiny, ktorá už bude takmer 20 rokov členskou krajinou. Vieme si z OECD veľa zobrať, ale už aj my vieme ponúknuť niektoré dobré praktiky a príklady. Vhodným príkladom je založenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Boli sme jednou z prvých OECD krajín, ktorá si takúto nezávislú inštitúciu ustanovila. Je to aj naša transformačná a integračná cesta – realizácia štrukturálnych reforiem je stále aktuálnou témou vo všetkých krajinách. Prešli sme si procesom, ktorým vieme inšpirovať, máme autentickú skúsenosť. Čiže chceme a vieme byť príspevkom do diskusií.

V súčasnosti má už Slovensko viacero skúseností s predsedníctvami v rôznych organizáciách a fórach. Čím sa toto predsedníctvo odlišuje od ostatných?

Predsedníctvo Rady OECD na ministerskej úrovni (MCM) nie je založené na rotácii členských krajín tak ako je to v Európskej únii. O predsedníctvo sa krajina uchádza u členských krajín a sekretariátu OECD. O jeho schválení rozhoduje Rada OECD. Prirodzene, členská krajina musí najprv na národnej úrovni rozhodnúť, že sa bude o takúto funkciu uchádzať. V našom prípade sa tak stalo potom, ako vláda SR v apríli 2018 schválila kandidatúru Slovenska a v máji 2018 potom túto našu ambíciu schválila i Rada OECD. Nie je to samozrejmosť, stali sa i prípady, že sa členské krajiny s ambíciou tej-ktorej krajiny nestotožnili. Následne si predsednícka krajina začína organizovať prípravu zasadnutia Rady OECD na ministerskej úrovni: v komunikácii s členskými krajinami si vyberie dve krajiny, tzv. podpredsednícke, s ktorými tvorí predsednícke trio; stanovia dátum, tému MCM a celú jej agendu.

V našom prípade schválila Rada OECD dve podpredsednícke krajiny – Kanadu a Kórejskú republiku – v septembri 2018; na októbrovom zasadnutí Rada schválila tému MCM: „Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy,“ a dátum konania MCM, čo bude 22. – 23. mája 2019. Po celý čas až do termínu MCM Slovensko bude koordinovať prípravu ministerského zasadnutia. Nezastupiteľnú úlohu v tomto procese zohráva domáce zázemie, t. j. podpora relevantných rezortov. Z toho dôvodu vláda SR ustanovila zriadenie medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorú koordinuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Prečo práve téma digitálnej transformácie?

Mali sme ambíciu prísť s témou relevantnou pre všetky členské krajiny. S témou, ktorá bude dostatočne široká, v podstate ide o celospoločenskú zmenu. S témou, ktorá členské krajiny nerozdeľuje, ale spája. Vzhľadom na analytickú angažovanosť OECD v G7 a G20 sme takisto museli vziať do úvahy priority predsedníctiev v týchto zoskupeniach. Rozmýšľajúc o možných konkrétnych výstupoch MCM musíme zohľadňovať aj plán práce a výstupy OECD. Na to všetko je teda potrebný intenzívny dialóg so sekretariátom OECD a s jednotlivými členskými krajinami. Každý z nich bude chcieť akcentovať iné aspekty digitálnej transformácie. Máme úmysel viesť proces participatívny a inkluzívny. Jednoznačnou prioritou bude venovať pozornosť vplyvu digitálnej transformácie na budúcnosť pracovných miest. Pracovné miesta na západnom Slovensku sú vplyvom automatizácie v rámci krajín OECD najviac ohrozené (40 %). Z tohto dôvodu chceme presadiť v agende MCM diskusiu zameranú na budúcnosť práce, t. j. zručnosti, vzdelávací systém a pracovný trh.

Pre ľudí je v súvislosti s OECD známe skôr Fórum OECD než MCM. Čo je úlohou tohto fóra a akú úlohu v ňom zohráva predsedajúca krajina?

Súčasťou MCM je vždy aj Fórum OECD, ktoré zasadnutiu ministrov predchádza. To naše sa bude konať v dňoch 20. – 22. mája 2019. Je to platforma predstaviteľov mimovládneho sektora, privátnej sféry, akademickej komunity, diskutujúca témy blízke téme MCM. Počas Fóra OECD sa pomerne malý, inkluzívny priestor OECD zaplní cca 4000 účastníkmi. Doslova v každom rohu organizácie počas týchto dní prebiehajú interaktívne diskusie, prezentácie. Je to zároveň aj príležitosť pre nás, predsednícku krajinu, prezentovať potenciál Slovenska. Inými slovami – prizvať čo najviac predstaviteľov súkromného sektora, akademického sveta a diskutovať na témy relevantné pre vývoj vo všetkých krajinách.

Aká môže byť pridaná hodnota malého štátu ako je Slovensko na predsedníckej stoličke OECD a naopak, čo to môže priniesť pre Slovensko?

V prvom rade to vnímam ako ďalšiu skúšku, navyše dobrovoľnú, či takúto ambíciu ustojíme a pretavíme do úspešného výstupu. Chceme byť príspevkom do diskusií, do tvarovania budúcej agendy organizácie. Tým, že je to naša iniciatíva, je o to viac zaväzujúca. Predsedníckou krajinou sme v zložitom medzinárodnom kontexte, keď začínajú prevládať protekcionistické nálady a multilateralizmus sa naštrbuje. Žiaľ, krajinami, ktoré jeho pravidlá a princípy dlhé roky budovali a presadzovali. Za posledné tri roky sa MCM nepodarilo prijať záverečné spoločné vyhlásenie ministrov. Výborným signálom z OECD by bolo dosiahnutie konsenzu na budúci rok. O to viac, že jeho téma by nás mala viac zbližovať ako rozdeľovať. Budeme sa o to ako predsednícka krajina usilovať. V tomto kontexte by som považovala dosiahnutie dohody na výstupe MCM za našu pridanú hodnotu. Od nás ako predsedníckej krajiny sa očakáva najmä zhostiť sa koordinačnej úlohy, reflektujúc záujmy všetkých aktérov, t. j. členských krajín a sekretariátu OECD.

V roku 2019 budeme predsedať aj Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Vidíte možnosť prepojenia práce predsedníctiev?

Rok 2019 bude rokom viacerých predsedníctiev – pokračovanie predsedníctva V4, rokom  predsedníctva Slovenska v OBSE a OECD. V angličtine si mnohí tieto názvy ľahko mýlia. Je to veľká ambícia na takú malú krajinu, ale dá sa zvládnuť. Ambíciou Slovenska je byť konzistentným pri presadzovaní priorít vo všetkých troch zoskupeniach. Nakoniec, zloženie členských krajín má spoločné prieniky. V prípade prienikov s predsedníctvom v OBSE je ich viac: predovšetkým angažovanosť OBSE a OECD v regióne Strednej Ázie, a najmä na Ukrajine. Vieme vytvoriť synergiu. OBSE má aj ekonomický a environmentálny pilier, ktorý tiež bude venovať pozornosť procesu digitalizácie, energetike, možno však s akcentom na ich iné aspekty – viac smerom k bezpečnostným otázkam. Cieľom je však určite synergia.