Zahraničná politika

Peter Pindják, Daniel Šagath, Tomáš Hrozenský, Peter Vereš

Slovensko potrebuje v blízkej dobe prijať komplexnú koncepciu rozvoja kozmických aktivít, ktorá stanoví politické ciele, priority, nástroje a zdrojový rámec potrebný na ich úspešné naplnenie. Slovensko síce má bohatú históriu v oblasti kozmického výskumu a môže sa pochváliť aj viacerými významnými medzinárodnými úspechmi, no v našej krajine dosiaľ absentovala akákoľvek celospoločenská diskusia o  smerovaní kozmických aktivít, resp. o vesmírnej politike ako takej. Spolupráca s ESA neprináša Slovensku len príležitosť rozvinúť svoj kozmický priemysel, ale zároveň ponúka jedinečnú príležitosť zhodnotiť kozmické aktivity SR vo všetkých oblastiach spoločenského záujmu. Len tak bude môcť Slovensko využiť jedinečné možnosti a príležitosti, ktoré vesmír ponúka, či už ide o oblasť hospodárstva, vedy a výskumu alebo bezpečnosti. Strategické smerovanie vesmírnych aktivít SR má v gescii od júna tohto roku novovytvorená medzirezortná Komisia pre kozmické aktivity v SR pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR.[1]

Využívanie kozmických technológií je dnes už prirodzenou súčasťou našich každodenných aktivít, či už ide o finančné transakcie, satelitnú televíziu, komunikačné technológie, navigačné systémy, rôzne mobilné aplikácie či predpoveď počasia. Niektoré družice sú neodmysliteľnou súčasťou udržiavania bezpečnosti a stability vo svete, pretože dokážu včas a spoľahlivo rozpoznať vystrelenie balistickej strely či test jadrovej zbrane, podieľať sa na riešení následkov prírodných katastrof alebo humanitárnych kríz. Na obežnej dráhe Zeme je v súčasnosti viac ako tisíc aktívnych satelitov a objem kozmickej ekonomiky neustále narastá. Minulý rok dosiahol hospodársky objem vesmírneho priemyslu úroveň približne 300 miliárd eur. Je však tento trend udržateľný? Ktoré zo spomínaných oblastí využívania kozmického priestoru sú pre Slovensko prioritou?

Vesmír je spoločným priestorom pre všetkých

Medzinárodné právo upravuje využívanie kozmického priestoru len rámcovo. Podľa medzinárodného dohovoru OSN z roku 1967 je vesmír spoločnou doménou všetkých. Inými slovami, žiaden štát si nemôže nárokovať na suverenitu vo vesmíre.  Za udržateľnosť využívania kozmického priestoru sú teda zodpovedné všetky štáty, vrátane Slovenska. Vesmírnej politike sa Slovensko venuje napríklad vo výboroch a komisiách OSN, EÚ, Medzinárodnej telekomunikačnej únie či Konferencie o odzbrojovaní v Ženeve. Slovensko každý rok hlasuje v OSN aj za Rezolúciu o prevencii pretekov zbrojenia vo vesmíre.

Základným rámcovým východiskom pre kozmické aktivity SR je v súčasnosti Vesmírna stratégia EÚ prijatá v roku 2011 a Stratégia rozvoja kozmického priemyslu EÚ z roku 2013. V praktickej rovine je to účasť na európskych vesmírnych projektoch,  či už v rámci EÚ alebo v spojitosti s ESA (napr. európsky satelitný navigačný systém Galileo). Národná koncepcia by však mala stanoviť priority a ciele v podmienkach SR, zmapovať, aké výzvy a príležitosti krajinu v blízkej budúcnosti čakajú a určiť priority. Je potrebné predovšetkým zhodnotiť naše doterajšie kozmické aktivity, vrátane plnenia medzinárodných záväzkov, posúdiť vedecko-výskumný a priemyselný potenciál, identifikovať pridanú hodnotu Slovenska  a zmapovať všetkých aktérov. 

Čo nás v krátkodobom horizonte čaká

Na ďalší rozvoj akýchkoľvek kozmických aktivít SR je v prvom rade potrebné vytvoriť legislatívny rámec na národnej úrovni, pričom nemusí ísť o žiadne rozsiahle právne normy. Slovensko je už dnes zmluvnou stranou štyroch z piatich základných medzinárodných zmlúv kozmického práva OSN, ktoré  riešia praktické a bezpečnostné otázky vesmírnej činnosti, vrátane zodpovednosti za prípadnú škodu spôsobenú pri prevádzkovaní družíc.

Nevyhnutnosť skorého prijatia novej legislatívy súvisí aj s plánovaným  vypustením prvej slovenskej družice v roku 2016, ktorú vyvíja občianske združenie Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity s finančnou podporou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.  Malo by byť prioritou štátu, aby slovenská družica spĺňala všetky medzinárodne normy a regulácie, či už ide o registráciu satelitu alebo nutnosť určenia, kto bude niesť zodpovednosť za prípadnú škodu ňou spôsobenú.

V oblasti rozvoja vedy a výskumu, ako aj kozmického priemyslu čaká Slovensko v blízkej dobe zaťažujúca skúška, ale zároveň jedinečná príležitosť. Podpisom dohody s ESA vo februári tohto roku sa Slovensko posunulo do druhej etapy v rámci trojstupňového prístupového procesu do Európskej vesmírnej agentúry. V rámci nasledujúcich piatich rokov budú mať slovenské výskumné inštitúcie a súkromné spoločnosti možnosť uchádzať sa o projekty v rámci programu PECS (Plan for European Cooperating State), a získať tak nemalé finančné prostriedky na ďalší rozvoj. Po piatich rokoch ESA zhodnotí účasť slovenských subjektov na projektoch PECS a  v spolupráci so zástupcami SR rozhodne, či je Slovensko pripravené stať sa plnoprávnym členom. Členstvom v ESA sa Slovensko bude môcť plnohodnotne podieľať na všetkých kozmických programoch agentúry, ako aj pracovať v jej štruktúrach, vrátane možného obsadenia riadiacich funkcií. Ministerstvo školstva bude musieť počas tejto doby dohliadať na to, aby bola zaručená transparentnosť, a zaistiť rovnaký prístup k informáciám pre všetky relevantné subjekty v SR.

Koncepcia by mala určiť, ktoré strategické oblasti, vedecko-výskumné projekty a technologické špecializácie bude Slovensko prednostne podporovať; inak si len veľmi ťažko udrží konkurencieschopnosť na európskom, prípadne svetovom trhu. Slovensko už dokázalo, že má špičkových vedeckých pracovníkov, konštruktérov, astronómov a slovenské univerzity, výskumné ústavy a observatóriá majú kapacity na účasť na významných medzinárodných projektoch. Príkladom je úspešný projekt na určovanie dráhy meteorov AMOS, ktorý prevádzkuje Univerzita Komenského, alebo projekty Ústavu experimentálnej fyziky SAV.[2] Ak by sa Slovensko stalo členom Európskeho južného observatória (ESO), slovenským astronómom a vedeckým pracovníkom by sa rozšírili možnosti na ďalší rozvoj. Univerzita Komenského sa začala zaoberať aj štúdiom vesmírneho smetia, čo je v súčasnosti najakútnejší problém v rámci využívania kozmického priestoru, pretože ohrozuje nielen činnosť družíc, ale aj bezpečnosť medzinárodnej vesmírnej stanice či ďalších možných misií s ľudskou posádkou.

Ak sa Slovensku podarí skoncipovať zmysluplnú koncepciu rozvoja vesmírnych aktivít, mohlo by sa zapojiť aj do ďalších medzinárodných projektov, napríklad do  systému pozorovania vesmíru a sledovania kozmických objektov (SST), ktorý prevádzkuje EÚ. Za zváženie stojí aj možnosť regionálnej kozmickej spolupráce v rámci V4, ktorá dosiaľ nebola rozvinutá.

A v neposlednom rade by koncepcia mala vytvoriť aj komplexný systém vzdelávania na slovenských školách. V súčasnosti neexistuje na Slovensku žiadny vysokoškolský študijný odbor, ktorý by obsiahol také oblasti ako vesmírnu politiku, kozmické právo a manažment. Predmetná odbornosť sa v súčasnosti dá nadobudnúť len v zahraničných školách. Aktívna a udržateľná vesmírna politika by mala patriť medzi ciele Slovenska, a to nielen na medzinárodných fórach, ale aj v rámci vedeckého a akademického bádania.

Slovensko s vlastnou vesmírnou politikou

Vzhľadom na dlhoročné úsilie o členstvo SR v ESA, formalizované vo februári tohto roku podpisom zmluvy o vzájomnej spolupráci, je zrejmé, že Slovensko si uvedomuje jedinečné príležitosti, ktoré vesmír prináša.  Či už je to rozvoj priemyslu, nové príležitosti pre vedu a výskum, vzdelávanie alebo aktívna vesmírna politika na medzinárodných fórach, Slovensko má jedinečnú možnosť urobiť si „vnútorný audit“, zhodnotiť svoj potenciál a určiť správny kurz pre ďalšie smerovanie kozmických aktivít. Tak ako každá stavba potrebuje pevné základy, aj rozvoj vesmírneho sektora na Slovensku si vyžaduje koncepčný rámec. Na čo najefektívnejšie využitie personálneho a inštitucionálneho potenciálu je potrebné dobre nastaviť organizačnú štruktúru, zabezpečiť prehľadnosť kompetencií relevantných aktérov a vytvoriť priestor pre vzájomnú koordináciu a spoluprácu.

Aj keď je Slovensko malou krajinou, stihlo už preukázať, že sa dokáže podieľať na významných medzinárodných kozmických programoch. Mnohé medzinárodné vedecké publikácie v oblasti kozmického výskumu či vesmírnej politiky nesú mená slovenských vedcov a odborníkov. Slovensko má svoje talenty. Dokáže ich plnohodnotne uplatniť a presadiť svoje záujmy v zahraničí?

Autori sú spoluzakladateľmi Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku (SSPA) – www.vesmirnapolitika.sk.