Západný Balkán je stále otvorenou a nezodpovedanou kapitolou európskej integrácie. Deštruktívne dôsledky vojnového konfliktu v regióne v deväťdesiatych rokoch minulého storočia naďalej zaťažujú a brzdia integračný proces, ktorému je však verejnosť očividne naklonená. Azda najviac sa to prejavuje v Bosne a Hercegovine, kde politický a verejný život prežíva na etnickom základe a spoločnosť je v stave stagnácie.
Eurozóna pravdepodobne smeruje k tretej recesii od vypuknutia finančnej krízy a existujú silné indície, že sa nachádzame v strede svojej „stratenej dekády“. Externé prostredie sa zhoršuje a negatívne dopady prehlbujúcej sa ruskej krízy nás ešte len čakajú.
Kým v strednej Európe slávime 25. výročie pádu komunistických režimov a následnú neľahkú cestu za demokraciou, v uliciach Hongkongu už druhý mesiac ľudia za svoju demokraciu ešte len bojujú. Ich zdanlivo márna snaha zoči-voči centralizovanej moci Pekingu však môže byť predzvesťou kolosálnych transformácií.
Projekt Demagog.SK už viac ako štyri roky overuje faktickú správnosť výrokov slovenských politikov vo verejnom priestore. Mnohé z overených výrokov sa týkajú priamo zahraničnopolitických tém alebo fakticky presahujú hranice Slovenskej republiky. Dobrou správou pre slovenskú zahraničnopolitickú komunitu môže byť zistenie, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vychádza dlhodobo ako najlepší slovenský politik. Na druhej strane však podstatne horšie dopadol premiér Robert Fico či iní politici, ktorí v zahraničnopolitických otázkach často chybili. Navyše v niektorých prípadoch majú ich omyly za následok výrazné oslabenie argumentu o obhajovanej alebo navrhovanej zahraničnej politike. Práve na takéto faktické chyby sa sústredí tento text.
