Informatórium 02/2012
Virtuálna knižnica a aktuálne podujatia
Virtuálna knižnica a aktuálne podujatia
Milý Nanuk,
Od môjho predošlého listu pre Teba sa všeličo udialo a bolo by o čom písať. Slovensko má inú vládu, olympijskými medailami sa hrdia stovky ďalších ľudí, v Grécku, Španielsku a kdekade inde sa prehĺbila hospodárska kríza, v Sýrii beží naplno občianska vojna, v Egypte vojenskú diktatúru nahradilo čosi iné, demokraticky zvolené… O 10 – 15 rokov budú toto všetko dávno zabudnuté správy, mená dnešných prezidentov a ministrov, medailistov, či počty obetí konfliktov roku 2012 budú dávno prekryté prachom.
Nalejme si čistého vína: neexistuje riešenie krízy v eurozóne. Aspoň v tom význame, čo väčšina ľudí myslí pod pojmom „riešenie“. Nahromadilo sa také množstvo dlhov, že sa nedajú len tak bezbolestne vymazať, aby krajiny mohli začať odznova. Otázkou je iba to, kto a ako zaplatí tieto dlhy. Existuje mnoho scenárov, ale žiaden realistický nemôže predpokladať, že je možné rýchlo sa vyrovnať s dlhmi a potom „naštartovať rast“ ekonomiky, zamestnanosti alebo miezd.
Tento rok došlo k pomerne výraznému obratu v európskej politike Slovenska. Predošlá vládna koalícia zaťažená vlastnou rétorikou z volieb v roku 2010, ktoré nečakane vyhrala, musela tvrdo bojovať s očakávaním vlastných voličov. Zaujala schizofrenický postoj,
Elysejský palác má již téměř šest měsíců nového nájemníka. Po 17 letech se jím stal socialista – Francois Hollande. Své voliče nalákal na slib změny oproti nastolené linii Nicolase Sarkozyho. Pět let vládnutí Sarkozyho přineslo mnohé, především velikou aktivitu prezidenta v zahraniční politice. Co nového do vztahů Francie s Evropou a zbytkem světa přinese Hollande?
Dánske kráľovstvo má za sebou už siedme predsedníctvo v Rade EÚ. Hoci nebolo poznamenané podobným historickým míľnikom ako v roku 2002, keď sa Dánom podarilo uzatvoriť prístupové rokovania s desiatimi kandidátskymi krajinami vrátane Slovenska, aj tohtoročné bolo úspešné. Dánski diplomati ukázali svoje profesionálne schopnosti pri vedení rokovaní.
Osem rokov po tom, ako NATO iniciovalo spoluprácu s krajinami Perzského zálivu prostredníctvom Istanbulskej iniciatívy (Istanbul cooperation initiative – ICI), sú výsledky skromné, ak nie rovno sklamaním. Iste, pár úspechov stojí za zmienku – v roku 2011 sa Spojené arabské emiráty (SAE) a Katar zapojili do operácie NATO v Líbyi a SAE vymenovali svojho prvého veľvyslanca pri NATO. Napriek tomu sa dnes partnerstvo NATO a Zálivu stretáva s tými istými problémami ako pri svojom vzniku v roku 2004.