Zahraničná politika

Kto ste, Volodymyr Borysovyč?

Doteraz najmladší premiér sa narodil v meste Vinnycia na stredozápade Ukrajiny, kde pôsobil ako starosta medzi rokmi 2006 a 2014. Hrojsmanova kariéra naberala na obrátkach od jesene 2014. Po tom, ako dostal štvrté miesto na kandidátnej listine strany Blok Petra Porošenka, bol Hrojsman vymenovaný do dvoch navzájom konkurenčných pozícií: podpredseda vlády pre regionálnu politiku a minister regionálneho rozvoja. Neskôr sa stal predsedom parlamentu a v apríli 2016 bol menovaný premiérom. Prihliadnuc na to, že sa mu všetko z toho podarilo dosiahnuť vo veku 38 rokov, núti ľudí uveriť, že je vzduch vo Vinnycii niečím výnimočný. Navyše, keď má Hrojsman za sebou len tri roky univerzitného štúdia. Podľa jeho životopisu začal v roku 2000 navštevovať Medzioblastnú akadémiu personálneho manažmentu. Napriek takej krátkej dobe dostal titul z právnej vedy. Mimochodom, akadémia je medzi ukrajinskou elitou veľmi populárna, najmä medzi jej členmi, ktorí potrebujú rýchlo získať vzdelanie a titul. A pán Hrojsman bol na riadne štúdium príliš zaneprázdnený.

V štrnástich rokoch začal pracovať v spoločnosti svojho otca ako učeň a v šestnástich sa stal obchodným riaditeľom súkromnej firmy OKO a Junosť (mladosť). Biografia nadaného Hrojsmana nezahŕňa roky 1995 až 2002. V roku 2002 ho spolu s otcom zvolili do zastúpenia mestskej rady Vinnycie. Podľa dostupných informácií Hrojsman ešte vtedy nemal vyššie vzdelanie. V roku 2006 zanechal kariéru obchodníka a vo veku 28 rokov sa stal starostom mesta Vinnycia. Napriek nepretržitým škandálom ho v roku 2010 zvolili s podporou 77,8 % voličov. Podľa prieskumov verejnej mienky podporovali mladého primátora pre jeho schopnosť pritiahnuť investície a zveľadiť tak mesto. Napríklad nechal prerobiť miestne lampy na energeticky úspornejšie.

Vzťah s prezidentom Porošenkom 

Keď sa Hrojsman stal predsedom parlamentu, zrejme pocítil nedostatok vzdelania či praxe – experti tvrdia, že v 80 % prípadov prekročil alebo porušil rokovací poriadok. Ale čo tam po tom, keď za vami stojí prezident. Petro Porošenko a Hrojsman sa stretli niekedy v rokoch 2003 a 2004 vo Vinnycii, ktorá je zároveň sídlom Porošenkovej firmy Roshen. Neoficiálne záznamy však potvrdzujú, že sa poznajú oveľa dlhšie. Hrojsman je údajne Porošenkov bratranec, s ktorým má spoločné židovské korene. Hrojsman bol aktívnym podporovateľom Viktora Juščenka, keď sa po Oranžovej revolúcii v roku 2004 pridal do strany Naša Ukrajina. Na základe podobných hodnôt sa medzi Porošenkom a Hrojsmanom vytvorilo veľmi blízke priateľstvo. Inak sa totiž nedá vysvetliť dosadenie 38-ročného neskúseného človeka s pochybným vzdelaním do funkcie premiéra v čase, keď je krajina vo vojne.

Veľakrát zmenená ukrajinská ústava definuje štát ako parlamentnú demokraciu, čím naznačuje, že predseda vlády má väčšiu moc ako prezident. Ak sa dalo na Jaceňuka nazerať ako na Porošenkovho oponenta (aspoň sčasti), tak Hrojsman je skôr partnerom. Ukrajinská Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu musela naučiť Hrojsmana umeniu budovania partnerstiev. V roku 2008 mu prezident Juščenko udelil Rad 3. stupňa za zásluhy a v roku 2012 ho vtedajší prezident Janukovyč povýšil na druhý stupeň. To vysvetľuje Hrojsmanov váhavý postup počas Majdanu, keď podporoval demokratické zmeny v krajine až ku koncu protestov.

Keď ho však schválili ako nového premiéra, mal už v tejto otázke jasno: sľúbil transparentnosť v ukrajinskom súdnictve, kontrolu vplyvu oligarchov, zlepšenie ekonomiky, boj s korupciou a dohodu s Donbasom. Hrojsman bol schválený v pozícii predsedu vlády v pomere 257 k 50 hlasov v apríli 2016.

Hrojsman a nová vláda 

Vláda Volodymyra Hrojsmana bola vytvorená dvoma zástupnými stranami – Blokom Petra Porošenka a Ľudovým frontom Arsenija Jaceňuka. Logika práce v rámci „rodiny“ pokračuje ďalej – Hrojsmanova vláda nemá žiadnych technokratických ministrov zo zahraničia. Biografia predsedu vlády naznačuje, že technokratická zahraničná skúsenosť a vzdelanie nie sú potrebné, život je evidentne najlepším učiteľom.

Počas prvých troch mesiacov vytvorila Hrojsmanova vláda 170 návrhov, z ktorých sa jedenásť stalo zákonmi. Jeho predchodcovi Jaceňukovi sa počas jeho prvých sto dní podarilo schváliť 23 zákonov zo sedemdesiatky návrhov. Takže táto veľmi úzka ad hoc koalícia Porošenkovho Bloku s Ľudovým frontom nefunguje. Navyše sú predseda vlády a jej členovia príliš optimistickí v otázke budúcnosti. Mimo bežného plánu, ktorý je každá vláda povinná odovzdať, ponúkla Hrojsmanova vláda návrh na plán priorít 2016. Hlavné kroky sú nasledujúce: speňaženie sociálnych dávok, zníženie deficitu dôchodkových fondov, zlepšenie podnikateľského prostredia, zavedenie poriadku vo fiškálnom systéme, podpora poľnohospodárstva, zavedenie elektronického verejného obstarávania, zlepšenie exportu a vybudovanie sarkofágu pre Černobyľskú atómovú elektráreň. Nasledujúce štyri mesiace budú pre súčasnú vládu veľmi náročné.