Zahraničná politika

Začiatkom marca napríklad americká administratíva rozhodla o zmrazení programu vojenských tréningov, o ktorých sa hovorilo ešte na začiatku roka. V rámci nich mali americkí vojenskí inštruktori trénovať ukrajinskú armádu. Zároveň niektoré krajiny v Európe postupne ustupujú od „odsudzovania” Ruska za jeho účasť a aktivity na Ukrajine. Jedným z príkladov je aj taliansky minister zahraničných vecí Paolo Gentiloni, ktorý vyhlásil, že ďalšie rozšírenie, prípadne implementácia nových sankcií voči Rusku „by iba zhoršili situáciu”. Tým sa pridal na stranu viacerých európskych krajín, ktoré volajú po plnej obnove ekonomických vzťahov s Ruskom a odmietajú sa  k nemu správať ako k agresorovi. Sankcie zo strany EÚ síce aj naďalej pretrvávajú, no podobné vyjadrenia podkopávajú jednotný obraz o EÚ na Ukrajine.

S ustupujúcou krízou na Donbase sa do popredia začína dostávať iná kríza, kríza samotnej ukrajinskej elity.

Ukrajinská národná banka a jej zlyhania

Ukrajinská vláda na čele s Arsenijom Jaceňukom je evidentne zaplavená množstvom neodkladných úloh. Jednou z tých najzávažnejších je získanie časti finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu, konkrétne v rámci programu dlhodobejšieho financovania (Extended Fund Facility), pretože pôvodný navrhovaný „pohotovostný program” 2015-2016 by nebol pre potápajúcu sa Ukrajinu dostatočný. V súčasnosti sa suma, o ktorú Ukrajina žiada, vyšplhala až na 17,5 miliardy dolárov s dvojnásobne predĺženou dobou splácania. Správna rada MMF s ukrajinskou požiadavkou nakoniec 11. marca súhlasila.

Prijatím pôžičky sa Ukrajina zaviazala, že naplní všetky požiadavky MMF, vrátane zabezpečenia nízkej úrovne inflácie, konsolidácie bankového systému, zlikvidovania deficitu Naftogazu a zriadenia fiškálnej stability. Nadosiahnutie týchto cieľov by ukrajinská vláda mala implementovať obrovský balík reforiem, ktoré sa dotknú štátnej správy, ako aj administrácie daňového systému a reštrukturalizácie Naftogazu. Premiér Jaceňuk však zrejme žije na „inej” Ukrajine, v ktorej sú tieto reformy implementované, pretože v tej reálnej sa zatiaľ zmenilo len pramálo a sľubované reformy sa ešte nekonajú. Počas zasadnutia vlády 12. marca, keď vláda hodnotila svojich prvých sto dní práce, boli reformy spomenuté len ako „dôležité reformy budúcnosti“.

Najvýraznejším znakom chátrajúcej ukrajinskej ekonomiky je obrovský prepad hrivny – takmer štvornásobný, respektíve stopercentný v porovnaní s rovnakým obdobím za minulý rok. S prihliadnutím na fakt, že väčšina sortimentu na Ukrajine pochádza zo zahraničia, inflácia stúpa a Ukrajinci majú čoraz hlbšie do peňaženky.

Preto je otázne, čo v tejto situácii robí Národná banka Ukrajiny. Jej správa nie je ani zďaleka transparentná, čo potvrdzuje aj nezmyselná fluktuácia hrivny, a v súčasnej situácii sa len ťažko hľadajú objektívne faktory jej znehodnocovania. Len na porovnanie – ruský rubeľ postihnutý sankciami stratil „iba” 50 % svojej hodnoty v porovnaní so stratou 100 % ukrajinskej hrivny za rovnaké obdobie.

Valerija Hontareva – riaditeľka ukrajinskej národnej banky – obviňuje z fluktuácie meny podnikateľov. Podľa nej importéri a exportéri výrazne znižujú devízové výnosy krajiny, pretože si držia cudzie meny pod zámienkou ďalších dovozných kontraktov, ktoré uskutočňujú s cieľom vyviezť zahraničnú menu z Ukrajiny. Kým dnes sú podľa Hontarevy vinní zo zlej ekonomickej situácie ukrajinskí podnikatelia, predtým to boli obyvatelia Ukrajiny, ktorí v panike nakupovali zahraničné meny.

Ďalšie otázniky visia aj nad viacerými rozhodnutiami súkromného bankového sektora. Národná banka sa veľmi zdráhala uznať, že ukrajinská banka Delta je insolventná. A kým sa rozhodnutie odďaľovalo, obežné aktíva sa z banky vytiahli. A výsledok? Menší vkladatelia boli ignorovaní a veľké majetné korporácie – vrátane sietí supermarketov – získali odškodnenie. Transparentnosť v súčasnosti chýba aj v systéme refinancovania jednotlivých bánk. Napríklad národná banka vytlačila pre ukrajinskú Privat banku 2,28 miliardy hrivien ako stabilizačný kredit na obdobie dvoch rokov. Nie je jasné, prečo bolo takéto rozhodnutie prijaté, pretože Privat banka je jedna z najväčších a najúspešnejších bánk na Ukrajine. Podľa Hontarevy išlo o „kontrolovanú emisiu”.

Nejasné politiky ukrajinskej vlády

Premiér Jaceňuk bol vždy hlasným oponentom politík národnej ukrajinskej banky, ako aj jej riaditeľky. Hontarevu niekoľkokrát obvinil, že je zodpovedná za devalváciu hrivny, a dokonca navrhoval aj jej rezignáciu. Zodpovednosť za nestabilné výmenné kurzy a prepad hrivny nenesie iba národná banka, ale aj Jaceňukov kabinet. Ukrajinská vláda totiž implementovala mechanizmus na vydávanie domácich štátnych obligácií, ktorý spôsobil nekontrolovateľný kanál na vydávanie hrivny, čo vo svojom dôsledku vedie k devalvácii národnej meny. V roku 2015 dosiahli domáce štátne obligácie 113 miliárd hrivien, čo je takmer trojnásobná úroveň v porovnaní s priemerom pred ich vydaním v roku 2014. Zároveň by mal v roku 2015 štátny rozpočet narásť o 35 %. Otázne je, odkiaľ na to vláda zoberie financie. Jedným zo zdrojov budú pravdepodobne Ukrajinci. Dane z príjmu súkromných vlastníctiev už boli zvýšené, podobne ako aj daň z pasívneho príjmu, vláda zaviedla aj dedičskú daň, novú daň za určité typy vozidiel a predstavila aj zákon, ktorým sa majú vyberať dane z obytných priestorov väčších než 60 metrov štvorcových. Zároveň vláda postupne zoškrtáva rôzne sociálne dávky vrátane dôchodkov. Od apríla 2015 sa navyše strojnásobia aj tarify za plyn, čím stúpnu výdavky na vykurovanie o 70 %. V kombinácii s devalváciou meny a infláciou na úrovni 60 % dostávajú narastajúce výdavky krajinu a obyvateľov do veľmi komplikovanej a – s prihliadnutím na ekonomickú politiku Jaceňukovej vlády – zatiaľ aj neriešiteľnej situácie.

Medzinárodný dohľad ako svetlo nádeje

K 11. marcu schválil Medzinárodný menový fond Ukrajine pôžičkový program v hodnote 17,5 miliardy dolárov vrátane okamžitej splátky vo výške 5 miliárd dolárov. Zvyšná suma má prichádzať na Ukrajinu postupne v priebehu štyroch rokov. Avšak Ukrajina môže hneď v prvom roku programu získať až 10 miliárd dolárov, ak bude krajina dôsledne implementovať reformy, ktoré požaduje aj MMF. Premiér Jaceňuk hneď po potvrdení pôžičky oznámil, ako jeho vláda plánuje alokovať získané peniaze. Jaceňuk zdôraznil, že peniaze z fondu nebudú využité na spotrebu, ale na pokrytie externého dlhu Ukrajiny a posilnenie ukrajinských rezerv zlata a cudzích mien. S prihliadnutím na skutočnosť, že balík legislatívnych opatrení, ktorý je súčasťou podmienok fondu, bol parlamentom schválený až na piatykrát, sa zdá, že transparentnosť zatiaľ stále nie je silnou stránkou novej vládnucej elity na Ukrajine. Zostáva veriť, že peniaze budú skutočne použité na vládou deklarované účely. Jednou z nádejí je aj prísny monitorovací proces MMF, ktorý dozerá na adekvátnosť alokovania peňazí.