Zahraničná politika

18. 11. Belgicko nechce ničiť sýrske zbrane. Napriek tomu, že krajina má skúsenosti s ničením jedovatých plynov ešte z čias prvej svetovej vojny, likvidáciu nervových plynov nechce riešiť. Ničenie už predtým odmietlo viacero krajín vrátane Albánska, s ktorým sa prvotne počítalo. Pomoc s likvidáciou prisľúbilo Slovensko, avšak nie na svojom území. Po tom, ako ich likvidáciu na svojich územiach európske krajiny odmietli, budú zbrane nakoniec zrejme zničené na mori. Svoje lode už ponúklo Dánsko a Nórsko.

18. 11.  Komisia hodnotila rozpočtové plány. Na základe balíka legislatívnych aktov, známeho ako „two pack“,  členské štáty eurozóny po prvýkrát predložili svoje rozpočtové plány Európskej komisii. Tá ich hodnotila ešte skôr, než ich schvaľovali národné parlamenty. Slovenský rozpočtový plán je v súlade s požiadavkami EÚ, pričom deficit sa má udržať pod 3 %. Podľa Komisie však môže dôjsť k odchýlkam od trendu prispôsobovania sa strednodobému cieľu štrukturálneho deficitu verejných financií vo výške 0,5 % HDP.

20. 11. Európska únia dosiahla dohodu o rozpočte. Ten konečne dostal zelenú aj od Európskeho parlamentu. Rokovania o novom sedemročnom rámci sa naťahovali najmä medzi Radou a Európskou komisiou. Výdavky Únie počas rokov 2014 – 2020 dosiahnu 960 miliárd eur a 908 miliárd eur v platbách. V porovnaní s predchádzajúcim rámcom sa výdavky znížia o 3,7 %.

21. 11. Slovensko má spustiť reverzný tok plynu na Ukrajinu. Slovenský prepravca eustream a ukrajinský Naftogaz podpíšu memorandum o porozumení, ktorým by sa spustil reverzný tok plynu zo Slovenska. Z európskych trhov by mohla Ukrajina ročne získať až 15 miliárd metrov kubických plynu. Technická kapacita reverzného toku eustreamu na Ukrajinu dosahuje viac ako 80 miliónov metrov kubických plynu denne. Kyjev by tým mohol znížiť dovoz z Ruska až o polovicu. Do hry však vstúpilo Rusko, ktoré súhlasilo so znížením ceny pre Ukrajinu približne o tretinu, teda na úroveň 268,5 USD za tisíc kubických metrov.

28. 11. Vietnam má (staro)novú ústavu. Tá okrem iného potvrdzuje vedúcu úlohu komunistickej strany v oblasti politiky a ekonomiky, ako aj verejného života. Reformní politici verili, že im potlačí presadiť zmeny v ústave, avšak neuspeli. Za ústavu zahlasovalo 98 % hanojského parlamentu. Verejná revízia dokumentu je z viacerých strán vnímaná ako bezprecedentná, pretože vláda vyzvala aj občanov, aby prostredníctvom internetu zasielali svoje návrhy.

28. 11. Nepresvedčivý Vilnius. Tretí summit Východného partnerstva sa skončil úspechom pre Moldavsko a Gruzínsko. Obe krajiny podľa očakávaní parafovali svoje asociačné dohody s EÚ. Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč si podpis dohody na poslednú chvíľu rozmyslel, čím rozpútal v krajine masové opozičné protesty, ktoré pokračujú už niekoľko týždňov. Janukovyč argumentoval svoje odmietnutie zlou ekonomickou situáciou v krajine a potrebou pripraviť ekonomiku na následky podpísania dohody o voľnom obchode.

16. 12. Írsko mimo záchranného programu. Posledná tranža bola realizovaná Medzinárodným menovým fondom 13. decembra. Írsko pred tromi rokmi požiadalo o pomoc a od fondu dostalo záchranný balík vo výške 85 miliárd eur. Írska ekonomika by v roku 2014 už mala rásť na úrovni 2 %. V roku 2010, keď Írsko o pomoc požiadalo, bol deficit na úrovni 32 % HDP. Ďalšou krajinou, ktorá by chcela nasledovať Írsko, je Portugalsko.

16. 12 Holandsko povedalo nie Albánsku. Holandský parlament neschválil návrh vlády, ktorým by udelili Albánsku status kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Komisia pritom vo svojej správe uviedla, že Albánsko podmienky splnilo. Proti boli liberáli, kým sociálni demokrati, s ktorými tvoria vládnu koalíciu, boli za. Podobný odmietavý postoj mal holandský parlament aj voči udeleniu kandidátskeho statusu Srbsku. Nesúhlasia ani s rozšírením schengenského priestoru o Bulharsko a Rumunsko.

18. 12. Turecko a EÚ podpísali dohodu. Na základe dohody sa môže do troch rokov zrušiť vízová povinnosť pre tureckých občanov pri vstupe do EÚ. Turecká strana v rámci dohody, naopak, prisľúbila, že prevezme zodpovednosť za ilegálnych migrantov, ktorí sa do EÚ dostanú cez turecké územie. Zároveň Turecko po intenzívnych odmietaniach súhlasilo aj s podpisom dohovoru o readmisii týchto ilegálnych migrantov. Ankara bola dlhodobo proti tomuto dohovoru.

18. 12. ANO dalo áno koaličnej zmluve. Koaličnú zmluvu podpísala Babišova strana s ČSSD a s ľudovcami. Nové predsedníctvo bude mať 11 členov a výbor 25. Stále však nie je jasné, ako si jednotlivé strany rozdelia kreslá vo vláde. ČSSD sa nechce vzdať postu ministra poľnohospodárstva, na ktoré sa chystá aj KDU-ČSL.

19. 12. Putin udelí Chodorkovskému milosť. Bývalý ruský magnát Michail Chodorkovskij sedel vo väzení od roku 2003 za daňové úniky ropnej spoločnosti Jukos. Chodorkovskij svoje trestné stíhanie vníma ako pomstu za to, že sa postavil proti Moskve. Putin svoje rozhodnutie vysvetľuje jednak žiadosťou o milosť zo strany Chodorkovského a zlým zdravotným stavom jeho matky. Chodorkovského advokát Vadim Kljugvant uviedol, že žiadnu žiadosť o milosť nepodávali, mohol tak však urobiť niekto iný.