Zahraničná politika

9. 10. V Azerbajdžane dokážu predpovedať budúcnosť. Výsledky prezidentských volieb sa dostali do médií o deň skôr, než obyvatelia vôbec vhodili svoje lístky do hlasovacích urien. Ústredná volebná komisia prostredníctvom aplikácie pre mobilné telefóny oznámila, že podľa výsledkov so 73 % vyhral súčasný prezident Ilham Alijev. Ten nakoniec podľa očakávania voľby po tretí krát vyhral a dokonca získal až 84 % hlasov. Proti Alijevovi, ktorý krajine vládne od roku 2003, sa postavil len jeden kandidát, Džamil Hasanli z Národnej rady demokratických síl, a získal 5,2 % hlasov.

11. 10. Chemickí inšpektori získali Nobelovu cenu za mier. Nobelov výber rozhodol, že ocenenie tento rok udelí Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPWC) za „rozsiahle úsilie zbaviť svet chemického arzenálu“. OPWC sa podieľala aj na likvidácii chemických zbraní v Sýrii. Medzi nominovanými bola aj Pakistanka Malala Júsufzai, ktorá bojuje za práva žien na vzdelanie, a stala sa tak terčom útokov Talibanu. Malala deň pred vyhlásením Nobelovej ceny získala Sacharovu cenu, ktorú udeľuje Európsky parlament.

15. 10. Záchranný program pre španielske banky končí. Európski ministri financií odsúhlasili ukončenie programu k januáru 2014. Španielske banky tak už nebudú čerpať peniaze z európskych zdrojov. V roku 2012 španielska vláda využila 41 miliárd zo záchranného balíka. Podobne ako v iných krajinách, aj v Španielsku praskla bublina na realitnom trhu. Vláda má ešte za úlohu predať tri zoštátnené banky, doteraz Madrid prijal prísnejšiu bankovú reguláciu, reformy na podporu konkurencieschopnosti ekonomiky a podnikol kroky na zníženie verejného deficitu.

17. 10. Albánsko môže byť o krok bližšie k EÚ. Európska komisia totiž odporučila udeliť krajine kandidátsky status. Okrem toho a už po piatykrát začať prístupové rokovania s Macedónskom. Dôvodom je nevyriešený spor s Gréckom o názov krajiny. Najbližšie k EÚ má podľa pravidelných hodnotiacich správ o pokroku Čierna Hora.

23. 10. Banková únia preskúma stav hlavných bánk. Kondíciu bánk bude skúmať Európska centrálna banka skôr, ako nad nimi prevezme úlohu dohľadu. Cieľom testov je obnovenie dôvery v banky tým, že sa napríklad harmonizujú definície zlých úverov a hodnotenie kvality a rizika niektorých aktív. Pôjde predovšetkým o najväčšie banky v rámci eurozóny. Prevzatie dohľadu ECB nad približne 130 bankami v novembri 2014 je prvou časťou plánu na vytvorenie európskej bankovej únie.

24. 10. EÚ a Kanada podpísali obchodný pakt. Dohoda má prispieť k nárastu bilaterálneho obchodu s tovarom a službami približne o pätinu ročne, teda 25,7 miliardy eur. Rokovania, ktoré začali ešte v roku 2009, sa naťahovali najmä kvôli nedoriešeným otázkam týkajúcich sa kvót pre hovädzie mäso z Kanady a európskych syrov. Na to, aby dohoda vstúpila do platnosti, ju musia ešte schváliť všetky členské štáty EÚ, kanadské provincie a Európsky parlament.

25. 10. Téma číslo jedna na summite: odpočúvanie. Prvý deň októbrového summitu EÚ zatienila diskusia o odpočúvaní 35 lídrov európskych krajín americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA). Medzi odpočúvanými mala byť aj nemecká kancelárka Angela Merkel, na čo Nemecko zareagovalo predvolaním si veľvyslanca USA. Členské štáty EÚ sa dohodli na vytvorení nových pravidiel pre fungovanie tajných služieb, ktoré má so Spojenými štátmi vyrokovať Merkel a francúzsky prezident Francois Hollande. Nové opatrenia predstavia na summite v decembri.

26. 10. Českí voliči poslali do parlamentu sedem strán. Predčasné parlamentné voľby  vyhrali sociálni demokrati z ČSSD s 20,45 %, druhé skončilo hnutie ANO podnikateľa Andreja Babiša so ziskom 18,65 %. Treťou najsilnejšou stranou v parlamente bude Komunistická strana Čiech a Moravy so 14,91 %. Prezident Zeman poveril zostavením vlády Bohuslava Sobotku, lídra ČSSD. Volieb sa zúčastnilo 59,48 % voličov, čo je druhá najnižšia účasť od roku 1989. Viac o voľbách píše Jan Adamec.

27. 10. Gruzínsky premiér získal spojenca v prezidentskom úrade. Víťazom prezidentských volieb v Gruzínsku sa stal Giorgi Margvelašvili, bývalý univerzitný rektor a minister školstva, ktorý už v prvom kole volieb získal 63,8 % hlasov. Nominant odchádzajúceho nepopulárneho prezidenta Saakašviliho, bývalý predseda parlamentu David Bakradze, získal asi len pätinu hlasov. Nový prezident, ktorý mal silnú podporu premiéra Bidzina Ivanišviliha, však po nových ústavných zmenách bude zastávať relatívne oslabenú funkciu, a naopak Ivanišviliho sa posilní.

31. 10. EÚ a Turecko to opäť spolu skúsia. Rada EÚ rozhodla opäť naštartovať prístupový proces s Tureckom. Rozhodnutie prišlo po tom, ako sa Nemecko a ďalšie členské štáty rozhodli ďalej neblokovať ich pokračovanie, ktoré prišlo ako reakcia na opatrenia tureckej vlády voči protestujúcim v krajine v máji 2013. EÚ otvorí s Tureckom kapitolu o využívaní regionálnej pomoci. Egemen Bagis, hlavný vyjednávač Turecka, naopak vyzval EÚ na otvorenie kapitol týkajúcich sa ľudských práv, slobody prejavu a súdnictva, pretože tie EÚ najviac kritizuje.

5. 11. Tunisko odkladá rokovania o novom premiérovi. Dialóg, ktorý sa podarilo obnoviť len 25. októbra s cieľom vytvoriť nezávislú vládu, navrhnúť ústavu a postupne pripraviť krajinu na voľby, opäť stroskotal na neochote vládnucej umiernenej Islamskej strany Ennahda a opozície dohodnúť sa. Medzi favorizovanými adeptmi boli Mohamed Ennaceur s podporou opozície a Ahmed Mestiri, ktorého navrhuje Ennahda a jej spojenci. Súčasný premiér Ali Larayedh je ochotný odstúpiť, ak sa obe strany dohodnú a budú rešpektovať dohodnuté termíny rokovaní.

6. 11. Voľby v Kosove poznačilo násilie. Voľby do miestnej samosprávy v Kosove, ktoré mnohí označovali za kľúčovú udalosť a skúšku krajiny vo vzťahu k srbským obyvateľom, sa neobišli bez incidentov. Implementácia dohody medzi Srbskom a Kosovom, ktorú dosiahli v apríli 2013, preto bude zložitejšia a trvať dlhšie. Hlasovanie bolo kvôli incidentom dokonca prerušené. Dôležitou súčasťou volieb bola najmä účasť srbských obyvateľov, tá však v srbských častiach Mitrovice dosiahla len 7 %, pričom priemer v Kosove bol nad 40 %.

13. 11. Čína, Rusko, Kuba – čo ich spája? Všetky tri krajiny, vrátane Saudskej Arábie a Vietnamu, boli zvolené do Rady OSN pre ľudské práva. Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch pripomenula po zvolení napríklad fakt, že Čína, Rusko, Saudská Arábia, Vietnam a Alžírsko v minulosti opakovane odmietli inšpektorov Rady vpustiť za hranice v prípadoch, keď mali prešetriť práve porušovanie ľudských práv.