Zahraničná politika

2. 1. Proti novej ústave protestujú tisíce Maďarov. Po tom, ako nová ústava vstúpila do platnosti, sa strhli v Budapešti vlny protestov. Tisíce ľudí vyšlo spoločne do ulíc protestovať proti ústave, ktorú negatívne vnímajú aj Spojené štáty a EÚ. Veľká časť verejnosti sa obáva, že ústava, ktorá parlamentom prešla vďaka ústavnej väčšine Fideszu, naruší demokratické základy v krajine a posilní Orbánovu moc.

5. 1. Nová obranná stratégia USA je plná škrtania. Strategické hodnotenie obrany hovorí najmä o balansovaní rastúceho vplyvu Číny a pozastavení veľkých pozemných operácií proti povstalcom, ako to bolo v Iraku alebo Afganistane. Prezident Obama zároveň v stratégii načrtáva nový prístup USA v šetrení, keďže v nasledujúcich 10 rokoch chce jeho vláda zoškrtať v obrane 480 miliárd dolárov.

10. 1. Škótsko bude mať referendum o nezávislosti. Hlasovanie o nezávislosti Škótska by sa podľa škótskeho parlamentu malo konať na jeseň 2014. Podľa predsedu škótskej vlády Alexa Salmonda, až nezávislé Škótsko bude môcť naplno využiť svoj ekonomický potenciál. Iniciatívu výrazne podporuje najmä jeho Škótska národná strana, avšak verejné prieskumy hovoria o podpore len jednej tretiny obyvateľov severnej časti Spojeného kráľovstva.

13. 1. Ratingy krajín eurozóny padajú. Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor´s znížila dlhodobé ratingy viacerých krajín eurozóny. Cypru, Taliansku, Portugalsku a Španielsku ubrala dva stupne a Rakúsku, Francúzsku, Malte, Slovinsku a Slovensku jeden. Následne agentúra znížila aj rating Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) z AAA na AA+ .

14. 1. Číne aj naďalej vládne Ma Ying-Jeou. Obyvatelia Číny v prezidentských voľbách rozhodli 51 % o zotrvaní Ma Yiun-Jeou v prezidentskom kresle. Jeho protikandidátkou bola predsedníčka Demokratickej progresívnej strany Tsai Ing-Wen.

6. 2. Rumunská vláda podľahla tlaku ulice. Po takmer mesiac trvajúcich masívnych protestoch v celej krajine odstúpil kabinet premiéra Emila Boca. Sociálne nepokoje v krajine rozprúdili najmä úsporné opatrenia, ktoré jeho vláda prijala ešte v roku 2010. Vláda vtedy zvýšila DPH z 19 na 24 % a znížila platy zamestnancov vo verejnej správe o štvrtinu.

18. 1. Internet bez Wikipedie. Na protest proti pripravovaným zákonom SOPA a PIPA, ktoré majú bojovať proti online pirátstvu, ostala anglická Wikipedia na deň prázdna. K Wikipedii sa pridali aj ďalšie veľké stránky vrátane Reddit, čím sa snažili upozorniť na hrozbu, ktorú pripravované zákony predstavujú najmä pre slobodu prejavu na internete. Prijatie oboch zákonov bolo nakoniec pozastavené.

22. 1. Chorváti povedali Únii áno. V referende o vstupe Chorvátska do EÚ 66 % zúčastnených voličov vyjadrilo svoj súhlas, 33 % Chorvátov bolo proti. Hoci sa o budúcnosti krajiny prišlo k urnám vysloviť  len 44 % oprávnených voličov,  referendum je aj napriek nízkej účasti platné.

23. 1. Popieranie arménskej genocídy bude vo Francúzsku trestné. Francúzsky Senát prijal kontroverzný zákon, ktorý kriminalizuje popieranie spáchania arménskej genocídy osmanskými Turkami počas prvej svetovej vojny. Za popieranie genocídy tak hrozí komukoľvek väzenie a pokuta vo výške 45.000 eur. Zákon ešte musí podpísať prezident. Proti zákonu sa ostro postavilo Turecko a hovorí o úplnom prerušení diplomatických stykov. Podľa tureckých predstaviteľov má byť táto otázka ponechaná na historikov, a nie politikov.

2. 2. Slovensko podpísalo zmluvu o trvalom eurovale. Podpísaním zmluvy o Európskom stabilizačnom mechanizme sa začala ratifikácia v členských štátoch EÚ. Ak sa dohoda ratifikuje, mohol by trvalý euroval s kapacitou 500 miliárd začať pôsobiť už tento rok k 1. júlu. Trvalý euroval nahradí dočasný Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF), z ktorého momentálne čerpajú Íri a Portugalci a mal by sa ešte podieľať na druhom záchrannom balíku pre Grékov.

4. 2. Mrazivé Rusko je opäť na nohách. Viac ako stotisíc Rusov prišlo na námestia v Moskve protestovať proti vláde Vladimira Putina a za spravodlivé prezidentské voľby v marci. Do davu sa pridal aj prezidentský kandidát Mikhail Prokhorov a bývalý minister financií a Putinov priateľ Alexei Kudrin. Výsledkom protestov bola aj výzva, ktorá žiada prepustenie politických väzňov a odvolanie lídra volebnej komisie Vladimira Churova.

6. 2. Peter Tomka predsedom ICJ. Slovenského sudcu Petra Tomka zvolili za nového predsedu Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Tomka bol sudcom v ICJ od roku 2003 a od roku 2009 bol jeho podpredsedom. V minulosti pôsobil ako stály zástupca SR pri OSN.

6. 2. Grécko stavia plot na tureckej hranici. Jedenásť kilometrov dlhý plot má zabrániť vstupu nelegálnych migrantov do Grécka. Pôvodný plán gréckej vlády bol uzavrieť celú takmer 200-kilometrovú hranicu, po medzinárodných protestoch zatarasia 11 kilometrov. Na výstavbu budú Atény potrebovať asi 3 milióny eur a vláda chcela na plot použiť aj peniaze z eurofondov. To však Komisia zamietla ešte v decembri 2011.

11. 2. Sudán a Južný Sudán nebudú na seba útočiť. Predstavitelia oboch krajín podpísali dohodu o neútočení, ktorá je súčasťou medzinárodných snáh zredukovať napätie najmä na ich spoločných hraniciach. Obe krajiny súhlasili aj so zostavením monitorovacieho mechanizmu, ktorý má zabezpečiť mierové riešenie ohlásených konfliktov. Južný Sudán sa stal minulý rok najmladším štátom sveta.

15. 2. Budúcnosť dohody ACTA je neistá. Tak ako v Spojených štátoch prišla o značnú podporu dohoda SOPA, aj v krajinách EÚ sa obdobnej dohode ACTA postupne vlády otáčajú chrbtom. Zmluvu, ktorá má podľa jej tvorcov chrániť práva autorov, už odmietlo podporiť Poľsko, Česká Republika, Slovensko, Bulharsko, Holandsko, Nemecko a ďalšie krajiny sa postupne pridávajú. Odporcovia hovoria hlavne o súkromí a ľudských právach, ktoré podľa nich dohoda narúša.

16. 2. OSN spoločne odsúdila porušovanie ľudských práv v Sýrii. Valné zhromaždenie OSN takmer jednohlasne prijalo rezolúciu, ktorá odsúdila porušovanie ľudských práv sýrskou vládou vedenou prezidentom Basharom al-Assadom. Rezolúciu predstavili krajiny Arabskej ligy po vlnách násilia v sýrskom meste Homs, ktoré obkľúčila armáda. Arabská liga presadzovala aj zostavenie jednotky pre zabezpečenie mieru, avšak návrh bol zamietnutý.

17. 2. Slovensko ako prvé ratifikovalo vstup Chorvátska do EÚ. Po tom, ako za vstup Chorvátska hlasoval parlament, pridal finálny podpis aj prezident Gašparovič. Slovensko bolo jednou z krajín, ktorá intenzívne lobovala v EÚ za začatie prístupových rozhovorov.

18. 2. Grécko prijalo tvrdé úsporné opatrenia. Takmer na poslednú chvíľu prijal grécky parlament finálny balík úsporných opatrení vďaka ktorému získa záchranný balík vo výške 130 miliárd eur. Grécko sa zaviazalo ušetriť 325 miliónov eur prostredníctvom znížení platov vo verejnom sektore a taktiež zoškrtaním rozpočtu. Úsporné opatrenia zároveň vyhnali do aténskych ulíc tisíce občanov a mesto opäť skončilo v plameňoch.

18. 2. Lotyši nechcú ruštinu ako oficiálny jazyk. 75 % oprávnených voličov sa v referende vyjadrilo negatívne k otázke, či sa má ruština stať druhým oficiálnym jazykom v krajine. Etnickí Rusi tvoria asi jednu tretinu lotyšskej populácie. Ovládanie lotyšského jazyka je pritom podmienka pre získanie občianstva v krajine. Mnoho Rusov však odmietalo učiť sa druhý jazyk a viac ako 300.000 je tak v súčasnosti bez občianstva.

21. 2. Eurozóna schválila Grécku druhý záchranný úver. Záchranný balík vo výške 130 miliárd eur má zachrániť Grécko od neriadeného bankrotu. S finančnou pomocou krajín eurozóny má grécky dlh do roku 2020 klesnúť na 120,5 % HDP zo súčasných 160 percent.

28. 2. Bielorusko odvolalo zástupcu EÚ a poľského veľvyslanca. Odvolania sú reakciou na ďalšie sankcie, ktoré uvalila na Lukašenkov režim EÚ. Ministri zahraničia členských krajín EÚ totiž rozšírili zoznam sankcionovaných osôb o ďalších 21 policajtov a súdnych zamestnancov, ktorí sa podieľali na represáliách voči opozícii. Zoznam už zahŕňa asi 210 mien a viacero spoločností.