Od neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku sú vzťahy medzi Erdoganovou vládou a Západom čoraz chladnejšie – kooperácia s krajinou polmesiaca je pritom pre EÚ životne dôležitá v otázke zvládania migračnej krízy. Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja a čo môžu európski lídri urobiť, aby situáciu zvrátili vo svoj prospech?
Neúspešný armádny pokus o prevrat v Turecku si vyžiadal 246 obetí a viac ako 2100 zranených. Následné čistky v armáde, polícii, súdnictve, štátnej a verejnej administratíve a ďalších pozíciách už stáli miesto viac ako 80-tisíc osôb. Krajina je v stave pohotovosti a dnes stále nie je jasné, ako sa pod tlakom zmien otrasie. Mohutné zmeny v správe Turecka sa zrkadlia aj na vzťahu krajiny s okolitým i vzdialeným svetom. Armáda, ktorá bola vnímaná ako držiteľka sekularizmu a rovnováhy síl v krajine aj mimo nej, podľa vlády sklamala. Jej reputácia na celosvetovom bezpečnostnom poli rovnako utrpela a je otázne, či a ako jej transformácia zmení celkový pohlaď na krajinu ako druhého najsilnejšieho člena Severoatlantickej aliancie.
