Zahraničná politika

Prečo strategické partnerstvo

Vo februári 2019 vstúpili do platnosti dve dohody uzavreté medzi EÚ a Japonskom, ktoré predstavujú zásadnú zmenu v rozvoji ich vzájomných vzťahov.

Dohoda o strategickom partnerstve (Strategic Partnership Agreement – SAP) je vôbec prvou rámcovou dohodou medzi EÚ a Japonskom v doterajšej histórii. Podpísali ju v júli 2018 na samite lídri EÚ a Japonska. Jej cieľom je nielen zintenzívniť bilaterálnu spoluprácu medzi obidvomi stranami, ale i koordináciu diplomatických aktivít voči tretím krajinám a na pôde medzinárodných organizácií. Dohoda reflektuje tri hlavné skutočnosti, ktoré EÚ a Japonsko zdieľajú:

1) spoločné hodnoty;
2) rovnaké obavy a rovnako vnímajú hrozby;
3) spoločnú víziu globálneho medzinárodného poriadku.             

Spoločnou odpoveďou EÚ a Japonska na rastúci obchodný protekcionizmus vo svete je uzavretie Dohody o ekonomickom partnerstve vrátane vytvorenia zóny voľného obchodu (Economic Partnership Agreement – EPA). EÚ spolu s Japonskom tvoria takmer jednu tretinu svetovej ekonomiky. Po plnej implementácii dohody EPA vo vzájomnom obchode medzi EÚ a Japonskom zanikne 97 % colných sadzieb. Podľa údajov Európskej komisie vzájomná obchodná výmena EÚ s Japonskom v roku 2017 predstavovala 130 miliárd EUR. Japonsko je šiestym najvýznamnejším obchodným partnerom EÚ vo svete a po Číne druhým najväčším v Ázii.

Ekonomická dohoda otvára nové možnosti na rozvoj bilaterálneho obchodu a spolupráce medzi Slovenskom a Japonskom. Na Slovensku pôsobí 60 japonských spoločností, ktoré zamestnávajú zhruba 13 tisíc pracovníkov. Pozitívny trend potvrdila historicky prvá návšteva japonského premiéra Šinzóa Abeho na Slovensku v apríli 2019. V júli 2019 vstúpi do platnosti bilaterálna zmluva o sociálnom zabezpečení, ktorá uľahčí zamestnávanie občanov Japonska na Slovensku a naopak.

Transportné koridory a konektivita

Spolu s Čínou, Južnou Kóreou a Indiou patrí Japonsko do prvej desiatky najvýznamnejších obchodných partnerov EÚ. Po uzavretí strategickej a ekonomickej dohody sa vzťahy s Japonskom stávajú strategickou osou ázijskej politiky EÚ. Je v záujme Únie, aby dopravné prepojenie Európy a východnej i juhovýchodnej Ázie – po mori, súši i vzduchu – zostali voľné pre medzinárodný obchod a neboli ohrozené dominanciou jednej krajiny alebo skupinou viacerých krajín.

India, Spojené štáty, Japonsko, členské štáty EÚ a ďalšie krajiny so znepokojením sledujú aktívnu investičnú politiku Číny, ktorá posledné roky rokov – od spustenia iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“ (One Belt, One Road) v roku 2013 – masívne investuje do nákupu majetkových podielov v prístavoch na pobreží Pacifiku a Indického oceánu, ale i Stredozemného a Čierneho mora. Ako príklad môžu poslúžiť investície čínskych štátnych spoločností do strategicky významných prístavov Hambantota na Srí Lanke, Gwadar v Pakistane alebo Piraeus v Grécku.

Štáty využívajuce námornú dopravu v Tichom a Indickom oceáne majú oprávnené obavy, že po získaní kontroly nad strategickými prístavmi a infraštruktúrou morských ciest bude Čína zvýhodňovať vlastné námorné obchodné spoločnosti na úkor spoločností z iných krajín.

V auguste 2016 japonský premiér predstavil „Stratégiu pre slobodný a otvorený Indo-Pacifik“ (Free and Open Indo-Pacific Strategy – FOIP), ktorá má za cieľ zabezpečiť obchodné i bezpečnostné záujmy Japonska v regióne. Stratégia má za cieľ, aby moria Tichého a Indického oceánu zostali „medzinárodným verejným statkom“, ktorý majú právo slobodne a rovnoprávne využívať všetky krajiny.

Japonsko preto investuje do opravy a rozvoja infraštruktúry 7 prístavov (nachádzajúcich sa v Kambodži, Indonézii, Madagaskare, Mozambiku, Samoa, Srí Lanke, Vanuatu), letiska v Papua Novej Guinei, v 12 krajinách regiónu investuje do projektov, týkajúcich sa zvýšenia bezpečnosti námornej plavby, vrátane boja proti pirátom (Adenský záliv), rozvoja železničnej dopravy vo Vietname, Indii a ďalších krajinách regiónu.

Japonská stratégia je plne v súlade so stratégiou EÚ pre rozvoj konektivity s Áziou. Nie je a nemôže byť v záujme EÚ, aby sa obchodné trasy v Tichom a Indickom oceáne dostala pod kontrolu jednej krajiny alebo skupiny krajín.

Medzinárodný systém a bezpečnosť

Počas poslednej dekády sme svedkami revízie pravidiel medzinárodnej bezpečnosti, ktoré sa sformovali po 2. svetovej vojne. Napriek tomu, že vývin regionálnej bezpečnosti v Európe a východnej Ázii bol po 2. svetovej vojne rozdielny, v súčasnosti je bezpečnosť členských štátov EÚ i Japonska skúšaná podobným spôsobom.

Hlavnou výzvou pre európsku bezpečnosť je agresívna politika Ruska vo východnej Európe, ktoré použilo vojenskú silu proti Gruzínsku v roku 2008 a Ukrajine v roku 2014, čo bola prvá anexia územia suverénneho štátu od druhej svetovej vojny.

Vo východnej Ázii je možné pozorovať dva hlavné zdroje regionálneho napätia – jadrový program Severnej Kórey a spory ohľadom námorných hraníc v Juhočínskom mori. Iniciátorom revízie existujúcich námorných hraníc v Juhočínskom mori je Čína, ktorá si začala v 70. rokoch 20. storočia nárokovať „historické právo“ na kontrolu väčšiny jeho vôd i na ostrovy Senkaku na juhu Východočínskeho mora.

Čína sa za posledných 10 rokov stala jedným z ekonomických lídrov sveta a zároveň jednou zo svetových superveľmocí, pretože s jej ekonomickou  mocou rastú i jej výdaje na ozbrojené sily (174.5 miliardy dolárov v roku 2018). Spolu s rastúcou vojenskou silou Číny v regióne východnej Ázie rastú obavy z jej revizionistickej politiky.

Jeden z najambicióznejších cieľov spolupráce EÚ a Japonska je podpora reformy OSN, vrátane reformy Bezpečnostnej rady. Berúc do úvahy skutočnosť, že akékoľvek zmeny závisia od súhlasu Ruska a Číny ako stálych členov BR OSN s právom veta, cesta k dosiahnutiu tohto cieľa bude ťažká, dlhá a s neistým koncom.

Existujúci systém medzinárodného práva pri súčasnej podobe OSN nie je schopný generovať pravidlá zabezpečujúce rovnocenné postavenie štátov, ani spravodlivo riešiť medzinárodné krízy pokiaľ sú ich aktérmi štáty s právom veta. Znefunkčnenie OSN zároveň znamená, že medzinárodné vzťahy získavajú podobu vestfálskeho systému mocenskej rovnováhy, v ktorom sú kľúčové spojenectva veľkých štátov. Strategické partnerstvo EÚ s Japonskom má naopak za cieľ vytvoriť medzinárodný systém založený na dodržiavaní pravidiel, nie na moci.

Rozvojová spolupráca: mäkká moc EÚ a Japonska

EÚ a Japonsko patria medzi najväčších poskytovateľov rozvojovej pomoci na svete. V roku 2017 EÚ a jej členské štáty poskytli rozvojovú pomoc tretím krajinám vo výške 75,7 miliardy eur, čo predstavuje  57% z celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci poskytnutej vo svete. V rovnakom roku Japonsko poskytlo rozvojovú pomoc vo výške desať miliárd eur, čo ho radí na štvrté miesto medzi donormi na svete a prvé miesto v Ázii. Rozvojová pomoc patrí medzi významné nástroje mäkkej moci EÚ a Japonska v medzinárodných vzťahoch. Navyše, geografia politických a ekonomických záujmov Japonska a EÚ sa prelína.

„Archa Slobody a Prosperity“ (Arc of Freedom and Prosperity – AFP) je názov strategického konceptu a jedného z pilierov japonskej zahraničnej politiky od roku 2007. Označuje geografické pásmo, ktoré má strategický význam pre zabezpečenie medzinárodného postavenia a záujmov Japonska. Pásmo sa začína na severe Európy a zahŕňa päť nordických a tri pobaltské štáty, pokračuje smerom na juh do strednej a juhovýchodnej Európy, Kaukaz, strednú Áziu, Afganistan, Indiu, krajiny juhovýchodnej  Ázie, Kórejský polostrov a pokračuje na sever do Mongolska. Jeho súčasťou, aj keď sú geograficky vzdialenejšou, sú i Austrália a Nový Zéland.

Vo vyššie uvedených regiónoch a krajinách je EÚ strategickým partnerom Japonska, ktorý významne prispieva k napĺňaniu cieľov AFP. Japonsko je zas významným partnerom EÚ pri realizácii politiky rozširovania a asociovaného partnerstva. Podpora demokratických reforiem, rozvoja trhovej ekonomiky a európskej integrácie krajín západného Balkánu a východnej Európy patrí medzi dlhodobé priority zahraničnej politiky Slovenska.

Slovensko zahájilo vlastný národný program poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2003. Krajiny západného Balkánu a východnej Európy (v súčasnosti predovšetkým Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko) patria medzi jeho hlavných prijímateľov. Dozrel čas, aby sa obe oblasti stali súčasťou bilaterálnej spolupráce medzi Slovenskom a Japonskom.

Významný a zatiaľ nie plne využitý potenciál obsahuje formát regionálnej spolupráce Vyšehradskej skupiny (V4) plus Japonsko. V rámci tohto formátu sa uskutočnili tri samity predsedov vlád, naposledy v roku 2019. Cieľom tejto spolupráce by malo byť vypracovanie stratégie rozvoja spolupráce krajín V4 a Japonska.

Zhrnutie

Vstup dohôd SAP a EPA do platnosti vo februári 2019 vytvára zásadne nový inštitucionálny rámec pre rozvoj politickej i ekonomickej spolupráce medzi EÚ, vrátane jej členských krajín, a Japonskom. V záujme EÚ i Japonska je maximálne využiť príležitosti, ktoré nový zmluvný rámec prináša. Je potrebné, aby Spoločný výbor EÚ – Japonsko vypracoval implementačný plán dohôd s konkrétnymi opatreniami.