Zahraničná politika

Katarína Hollóšiová a Kristina Malková

K dnešnému dňu bola vo Švajčiarsku schválená rada kontroverzných iniciatív. K (i medzinárodnému) rozruchu viedla napríklad Ľudová iniciatíva pre deportáciu trestaných cudzincov (Ausschaffungsinitiative), ktorá bola prijatá 28. novembra 2010 a od 1. októbra 2016 vstúpi do platnosti. To znamená, že cudzinci, ktorí boli odsúdení za závažný trestný čin, budú zo Švajčiarska deportovaní. Avšak ďalšie kontroverzné iniciatívy sa pripravujú. Treba spomenúť ľudovú iniciatívu Švajčiarske právo namiesto cudzích sudcov (Selbstbestimmungsinitiative), ktorá stanovuje, že federálna ústava je najvyšším prameňom práva Švajčiarskej konfederácie. Tá stojí nad medzinárodným právom a predchádza mu s výhradou ius cogens (kogentné právo). Konfederácia a kantóny nesmú uzatvárať žiadne medzinárodné záväzky, ktoré sú v rozpore s federálnou ústavou. V súčasnej dobe sa zbierajú podpisy pre ľudovú iniciatívu Áno pre zákaz zahalenia vlastnej tváre. Žiadna osoba nesmie mať zahalenú tvár na miestach, ktoré sú verejne dostupné, a ani ju nikto nesmie k tomu nútiť. Táto iniciatíva je zameraná nielen na zahaľovanie moslimských žien burkou alebo nikábom, ale aj pri rôznych demonštráciách. Dňa 9. februára 2014 prijali švajčiarski občania Iniciatívu proti masovej imigrácii (Masseneinwanderungsinitiative, ďalej len MEI), a tým nový článok 121a, ktorý zaznamenáva, že Švajčiarsko riadi imigráciu cudzincov samosprávne. S týmto cieľom sa zavedú limity a kvóty na povolenia na pobyt. Tieto obmedzenia majú byť zladené s celkovými ekonomickými záujmami Švajčiarska a s ohľadom na prednosť domácich pracovníkov.

Kontingenty povolení na pobyt

Podľa nového ustanovenia v ústave môže Švajčiarsko každoročne určiť, aké množstvo povolení na pobyt sa bude udeľovať. V súčasnej dobe je to tak, že napríklad zárobkovo činní občania Slovenskej republiky majú nárok na udelenie povolenia na pobyt vo Švajčiarsku s dobou platnosti päť rokov ak majú neobmedzenú alebo minimálne jednoročnú pracovnú zmluvu od švajčiarskeho zamestnávateľa (Aufenthaltsbewilligung B). Slovenský zamestnanec, ktorý bol v pracovnom pomere u švajčiarskeho zamestnávateľa dlhšie ako tri mesiace a menej ako jeden rok, dostáva povolenie na pobyt na dobu zodpovedajúcu pracovnej zmluve (Aufenthaltsbewilligung L). Rovnaký zamestnanec s pracovnou zmluvou do troch mesiacov alebo do 90 pracovných dní povolenie na pobyt nepotrebuje, ale musí sa prihlásiť na príslušných úradoch.

Ťažké rokovania s EÚ – „schwexit“?

Podľa článku 5 ods. 4 ústavy Švajčiarskej konfederácie má vláda a kantóny rešpektovať medzinárodné právo. Ale nadradenosť medzinárodného práva nie je bezpodmienečná a v podstate nie je ustanovené pravidlo, podľa ktorého by sa mali riešiť konflikty medzi medzinárodným právom a národnými právnymi normami. Ľudové iniciatívy, ktoré odporujú kogentnému právu (zákaz násilia, zákaz mučenia, genocídy, otroctva atď.), musia byť deklarované ako úplne alebo čiastočne neplatné. Čo však v prípade, ak iniciatíva, ako napríklad MEI, odporuje dispozičnému právu? Nový článok 121a BV odporuje bilaterálnej dohode s Európskou úniou, tzv. Abkommen zwischen der Europäischen Gemeinschaft und ihren Mitgliedstaaten einerseits und der Schweizerischen Eidgenossenschaft andererseits über die Freizügigkeit (ďalej len FZA), ktorá umožňuje občanom Európskej únie, takže aj Čechom a Slovákom, právo na pobyt a zamestnanie vo Švajčiarsku v súlade s princípom nediskriminácie. Teda v prípade, že článok ústavy Švajčiarska odporuje medzinárodnej zmluve, musia orgány Švajčiarska buď nebrať do úvahy článok ústavy prijatý švajčiarskymi občanmi, alebo vydať nariadenie, ktorým porušujú medzinárodné záväzky Švajčiarska. Takéto národné nariadenie či zákony môžu viesť k rôznym následkom, ako je ukončenie medzinárodných zmlúv, alebo k represáliám, napríklad vyhosteniu z medzinárodných výskumných programov.

Rokovania s EÚ o úprave Dohody o voľnom pohybe (FZA) zostali zatiaľ bez výsledku. Ak sa do 9. februára 2017 žiadna dohoda s EÚ neuzavrie, imigrácia by sa mohla riadiť jednostrannou ochrannou doložkou (einseitige Schutzklausel). Pri prekročení určitej prahovej hodnoty sa určia maximálne ročné počty a kvóty povolenia na pobyt. Dohoda o voľnom pohybe a zákon o vysielaní zamestnancov (das Arbeitnehmer-Entsendegesetz) sú momentálne ohrozené. Cieľom zákonov o vysielaní je zabrániť sociálnemu a mzdovému dampingu. Ďalej regulujú minimálne pracovné podmienky a mzdy pre pracovníkov, ktorí boli vyslaní zamestnávateľom do Švajčiarska. Budúcnosť dohody FZA je aktuálne neistá pre ťažkú ​​realizáciu ľudovej iniciatívy MEI. V prípade výpovede Dohody o voľnom pohybe by sa v súlade s čl. 15 ods. 2 Arbeitnehmer-Entsendegesetz automaticky zrušila jeho platnosť. Vzhľadom na tzv. „gilotínovú klauzulu“ v čl. 25 ods. 4 FZA by výpoveď viedla k automatickému zrušeniu všetkých bilaterálnych dohôd v balíčku I ( Bilaterale I). V súčasnej dobe nie je politická klíma v EÚ práve najpriaznivejšia. Nedávne rozhodnutie švajčiarskeho parlamentu o stiahnutí žiadosti o prijatie Švajčiarska do EÚ, ktorá je od roku 1992 stále deponovaná v Bruseli, zlepšeniu klímy nepomáha. Spolková rada má za úlohu presne 1. augusta 2016, na štátny sviatok Švajčiarska, stiahnuť späť žiadosť o prijatie do EÚ.

Zo sociologického hľadiska je potrebné poznamenať, že podľa najnovších štatistík o cudzincoch zo Štátneho sekretariátu pre migráciu (SEM) v prvom štvrťroku 2016 imigrácia do Švajčiarska v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesla. Medzi januárom a marcom 2016 sa prisťahovalo v pomere o 9,7 % menej ľudí. V rovnakej dobe sa emigrácia zvýšila o 11,5 %. Dohromady z toho plynie pokles migračného salda o 34,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Zníženie sa vysvetľuje predovšetkým ekonomickými faktormi. Preto sa často kladie otázka, či migráciu už nereguluje hospodársky rozvoj vo Švajčiarsku. Vo veľmi dobrej ekonomickej situácii chce prísť do Švajčiarska veľa zahraničných pracovníkov, ktorí sú v podstate potrební. V prípade stagnácie, alebo dokonca zlej ekonomickej situácie, nechce do Švajčiarska za prácou toľko cudzincov, navyše pracovníci zo Švajčiarska emigrujú do viacerých rozvíjajúcich sa krajín. Vo Švajčiarsku je potrebná kvalifikovaná pracovná sila.

Ako sa dostať von zo slepej uličky

V súlade so švajčiarskou tradíciou priamej demokracie bola proti MEI koncom októbra 2015 podaná ľudová iniciatíva Von zo slepej uličky, v ktorej ide o zbavenie znovuzavedenia imigračných kvót (krátko RASA). Odkaz tejto iniciatívy je jednoduchý: článok 121a a nový odsek 11 k článku 197 BV sa znova zruší. Najkratšia švajčiarska ľudová iniciatíva všetkých čias. Mohlo by sa o tom hlasovať najskôr 12. februára 2017, ale čo sa najmä kvôli brexitu zdá byť pravdepodobnejšie, až 21. mája 2017. Dovtedy bude ešte veľa živých diskusií.

Katarína Hollóšiová pracuje ako poradkyňa v advokátskej kancelárii Zuzak Rechtsanwälte AG v Zürichu a Kristina Malková pôsobí vo Výskumnom ústave na Univerzite St. Gallen.