Slovenská republika vstupuje v roku 2013 do tretieho desaťročia samostatnej existencie. Za dve dekády sa vývoj spoločnosti posunul výrazným spôsobom vpred, priniesol novú kvalitu, zároveň však nové výzvy, a potvrdil, že proces transformácie, integrácie a tvorby štátnosti nie je lineárny.
Progres budovania afganských národných bezpečnostných síl, lepší výkon vládnej moci súčasného režimu, podpora mierového procesu, spolupráca so susedskými štátmi a vytvorenie prostredia pre hospodársky rozvoj. To sú podmienky, ktoré boli zadefinované pre úspešný presun zodpovednosti za bezpečnosť v Afganistane. Rok a pol po počiatočnej fáze bezpečnostnej transformácie afganskou vládou sa NATO vo všetkých spomínaných oblastiach potýka s vážnymi problémami. Politika Spojených štátov a stratégia NATO v Afganistane čiastočne uviazla na mŕtvom bode. Západným politickým predstaviteľom ostáva do roku 2014 len niekoľko možností, ako sa z neho dostať. Je dôležité sústrediť sa na dvoch kľúčových hráčov: posilniť vládu v Afganistane a naopak oslabiť vedenie Talibanu.
Hoci od konania summitu NATO v máji minulého roka uplynul viac ako polrok, ambicióznosť jeho záverov a nejasnosť ich naplnenia sú dnes rovnako aktuálne ako tesne po jeho ukončení. Je pozitívne, že summit v Chicagu bol hlavne politickým odkazom ostatnému svetu, že členské štáty NATO napriek celému radu vlastných problémov ani zďaleka nerezignovali na kolektívnu obranu a spoločné hľadanie nových riešení, ako ju adekvátne naplniť. Chicagské stretnutie hláv štátov a vlád bolo hlavne prejavom rovnováhy medzi pripomenutím problémov a ťažkostí na strane jednej a odhodlania pre ich prekonávanie na strane druhej.
Slovensko a Česká republika začiatkom roka oslávili dvadsať rokov samostatnosti. O slovensko-českých vzťahoch sa nehovorí inak než ako o tých najlepších. Pravda je však taká, že občas sa predsa len pozrieme za Moravu a porovnávame, kto sa má lepšie a kto má čoho viac.
Súčasný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitosti, Miroslav Lajčák má za sebou bohatú diplomatickú kariéru a patrí k najúspešnejším slovenským diplomatom. Niekoľko rokov pôsobil ako šéf kabinetu ministrov zahraničných vecí SR, bol veľvyslancom SR v Japonsku. Od roku 1999 pôsobil na Balkáne a zastával viacero dôležitých postov ako predstaviteľ Európskej únie. Pred nástupom na ministerstvo v roku 2012 pracoval ako výkonný riaditeľ pre Európu a Strednú Áziu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. S ministrom Lajčákom sme hovorili najmä o jeho skúsenostiach z pozícií, ktoré zastával a o tom, ako sa počas dvadsiatich rokoch diplomacia a zahraničná politika zmenili.
Keď viedenské firmy s luxusným tovarom hľadajú nových spolupracovníkov, prvá otázka pre kandidáta znie: „Viete po rusky?“ Ruština sa stala v Rakúsku veľmi vyhľadávaným jazykom. Päťhviezdičkové hotely sa už dávnejšie preorientovali na majetných hostí z bývalého Sovietskeho zväzu. Nielen turisti, ale aj ruskí podnikatelia si cenia rakúsku pohostinnosť a stabilitu. Radi tu investujú a mnohí si kupujú luxusné sídla. Pre alpskú republiku sa Rusi stali významným hospodárskym faktorom, aj keď ich verejnosť prijíma s určitými obavami.
Začiatok roka nebol pre maďarského premiéra Viktora Orbána ľahký. Posledné dni v roku 2012 zaplavilo ulice Budapešti až prekvapivo energické študentské hnutie. Hlavným posolstvom ich protestov bol nesúhlas s radikálnymi vládnymi škrtmi pre štátom financované univerzity.
