Zahraničná politika

Drastické šetrenie by spôsobilo, že na univerzitách by zadarmo mohlo študovať iba 10 480 študentov, čo je o dve tretiny menej ako v minulom roku. Ostatní by si museli vziať pôžičky a podpísať zmluvu, v ktorej sa zaviažu, že po vyštudovaní zostanú pracovať v Maďarsku. Opatrenie  prakticky zavádzalo na univerzitách školné, ktoré je spolu s dôchodkami jednou z najcitlivejších tém v Maďarsku.

Predseda vlády urobil v podstate bezprecedentný krok – študentom ustúpil a vyhol sa tak priamej konfrontácii s davom z ulice. Celá epizóda však mala aj ironický podtón: demonštrujúci študenti pripomenuli premiérovi, že aj on začal svoju politickú kariéru ako protestujúci študent a jeho strana pôvodne ani len neumožňovala členstvo nikomu nad 35 rokov. Demonštranti premietali video z rokov 2007 a 2008, kde sa Orbán a jeho vtedy ešte opozičný Fidesz vyjadrovali proti školnému, ktoré vtedy vládnuci socialisti plánovali zaviesť. Fidesz nakoniec inicioval referendum proti školnému a zavedenie poplatkov úspešne zablokoval.

Tentokrát vláda nakoniec začala vyjednávať s oficiálnymi zástupcami študentov a dospeli k čiastočnej dohode o číslach, ale aj tú iné študentské skupiny naďalej kritizujú. Medzitým sa maďarské  školstvo už poriadne topilo v chaose. Školy po celom Maďarsku, ktoré pôvodne podliehali regionálnym úradom, prešli pod autoritu centrálnej vlády. Správy v médiách opisovali zmätených riaditeľov škôl, ktorí nemohli od ministerstva zohnať ani len kriedy, pretože dodávací proces sa skomplikoval nadmerným papierovaním a byrokraciou nového systému.

Druhý trápny moment pre Viktora Orbána prišiel, keď ústavný súd zamietol kontroverzný nový volebný systém, ktorý parlament schválil minulý rok v novembri. Súd uviedol, že systém povinnej registrácie voličov, ktorý zákon zavádzal, predstavuje nezákonné obmedzenie volebného práva, a je preto protiústavný. Hoci je maďarský premiér známy tým, že sa nebojí konfrontácie, po vydaní rozhodnutia ústavného súdu Fidesz uviedol, že ustúpi od svojho zámeru, aby sa vyhol prípadnej ústavnej kríze.

Hnev v Maďarsku rastie aj po tom, ako známy pravicový novinár a zakladajúci člen Fideszu napísal protirómsky článok. Po barovej bitke počas Silvestra, kde boli útočníkmi údajne Rómovia, Zsolt Bayer napísal, že „výrazná časť rómskej populácie je neschopná spolunažívania s ostatnými. Nie sú schopní žiť medzi ľuďmi. Títo Rómovia sú zvieratá a správajú sa ako zvieratá.“ Kritizoval tiež západné krajiny za to, že presadzujú toleranciu a porozumenie Rómov. Minister spravodlivosti Tibor Navracsics článok odsúdil. Premiér ani Fidesz však necítili potrebu dištancovať sa od novinára a zakladateľa strany, ktorý bol mimochodom nedávno hlavným organizátorom „mierových pochodov“, podujatí na podporu predsedu vlády. Aj Úrad prokurátora zamietol obvinenia, že tento čin predstavuje podnecovanie nenávisti voči konkrétnej komunite ľudí.

Napriek tomu sa Fidesz podľa nedávno publikovaného prieskumu v týždenníku HVG teší najsilnejšej dôvere voličov. A aj keď je 36 percent voličov nerozhodnutých, Fidesz stále vedie s 27 percentami, druhí sú socialisti so 16 percentami, ultrapravicový Jobbik by získal 9 percent hlasov. Novovzniknutá strana Spolu 2014 po úspešnom štarte v októbri minulého roka klesla na 6 percent. Stranu vedie bývalý premiér Gordon Bajnai a jeho snahou bolo zjednotiť opozičné strany. Zelená strana Politika môže byť iná, ktorá je v súčasnosti v parlamente a podľa prieskumu získala podporu 3 percent voličov, Bajnaiovu ponuku odmietla. Aj socialisti sú opatrní a nechcú príliš skoro vstupovať do koalície so stranou Spolu 2014. Snažia sa sformovať svoju vlastnú opozičnú platformu. V opozičných taktikách sa však občas bohužiaľ zabúda na tú hlavnú pointu: iba pätina Maďarov si myslí, že ich krajina napreduje správnym smerom.