Zahraničná politika

Mesiac po straníckych nomináciách republikánov aj demokratov je prezidentská kampaň v Amerike v plnom prúde. Obaja kandidáti, Clintonová aj Trump, na snemoch upokojili všetkých pochybovačov a dostali podporu svojej strany. Republikánska strana sa zdráhavo postavila za svojho kandidáta. U demokratov bolo zmierenie o niečo menej komplikované. Clintonovú podporil rival Bernie Sanders, aj miláčik demokratickej ľavice senátorka z Massachusetts Elizabeth Warrenová. Ak dokáže utiahnuť bremeno v podobe stále reálneho vyšetrovania FBI pre jej nesprávny a nezodpovedný prístup k e-mailom so stupňom utajenia, Clinotnová má pred sebou celkom príjemnú kampaň. Prieskumy nahrávajú v jej prospech; takmer vo všetkých nerozhodných štátoch vedie nad svojím republikánskym súperom. Toho kampaň je zatiaľ verejne známa pre nedostatok infraštruktúry, peňazí a pre Trumpov dar odohnať od seba všetky demografické skupiny okrem bielych pracujúcich mužov. Tromf v podobe jedného z najpopulárnejších demokratov v histórii vytiahla Hillary Clintonová po prvý raz v kľúčovom štáte – Severnej Karolíne, a odvtedy sa ho nechystá vzdať.

Prečo Hillary? 

Nie je samozrejmosťou, že sa stále aktívny prezident zapojí do kampane svojho nástupcu či nástupkyne s takou noblesou a radosťou, ako je to v prípade Obamu a Clintonovej. Bol to práve jej muž, ktorého aktívna participácia mohla vďaka jeho škandálom a následnému pokusu o odvolanie ublížiť kampani jeho viceprezidenta Ala Gora v roku 2000, a preto sa od neho Gorova kampaň dištancovala. Nakoniec Gore priznal, že odklon prehnal a zostávajúcu Clintonovu podporu mohol využiť vo svoj prospech. V roku 2008 John McCain rovnako nevyhľadával vtedajšieho prezidenta Georgea Busha mladšieho. Jeho obľúbenosť bola na bode mrazu a pri pohľade na mladého demokratického kandidáta Obamu, ktorý viedol svoju kampaň proti všetkému, čo Bush zastával, by McCainovej kampani podpora práve neobľúbeného prezidenta uškodila.

Na druhej strane, Obama nemá žiadny problém podporiť Clintonovú. Z jeho strany ide o zachovanie svojho odkazu. Navonok dlho váhal so svojou podporou jedného či druhéhou kandidáta. Srdce mu istotne hovorilo, aby podporil Bernieho Sandersa; Barack Obama z roku 2008 by ani sekundu neotáľal. No rozum a skúsenosti po útrapách so Senátom počas dvoch volebných období mu našepkali inak. Počkal si na výsledok primárok a podporil kandidátku, ktorá dostala viac hlasov. V roku 2008 to bola práve ona, ktorá sa pridala k Obamovej kampani, a to symbolicky v meste Unity v štáte New Hampshire. Obama si veľmi dobre uvedomuje, čo by znamenala pre jeho odkaz Trumpova voľba. Je jedným z prezidentov, ktorého politika môže mať obrovský dosah na ďalší vývoj Spojených štátov. Na to však potrebuje zachovať stabilitu v Bielom dome, vyvážiť, alebo v lepšom prípade zvýšiť počet demokratov v Snemovni reprezentantov a Senáte, a najmä liberálnych sudcov v najvyššom súde. Nebude z toho nič, ak do Bieleho domu príde prezident Trump.

Prečo Barack? 

Je osem rokov po divokej prezidentskej kampani, počas ktorej Hillary Clintonová spochybňovala pripravenosť svojho spolustraníka v primárkach. Z neskúseného senátora je dnes dva razy po sebe zvolený prezident, ktorý má za sebou objektívne úspechy na domácej aj zahraničnej politickej scéne. Navyše sa teší veľkej popularite. Podľa nedávnych prieskumov vníma jeho pôsobenie v úrade väčšina ľudí pozitívne. To je výhodou nielen pre jeho celkový odkaz, ale aj pre kandidátov, ktorí sa chcú zviezť na vlne jeho popularity.

Obama môže pomôcť svojej bývalej ministerke rozšíriť koalíciu, s ktorou on sám vyhral voľby v roku 2008 a 2012. Najmä mladí ľudia by mohli uspokojiť Clintonovej kampaň. Tí sa zatiaľ k bývalej prvej dáme nehrnú v davoch, stále nie sú spokojní so svojou straníckou kandidátkou a zvažujú tretiu možnosť – odovzdať hlas kandidátom menších strán alebo neísť k voľbám vôbec. Obama je medzi mladými populárny. Jeho verejná podpora môže Clintonovej pomôcť. 

Obama nie je všemohúci 

Sú prakticky dve oblasti, v ktorých Obama Clintonovej nepomôže – jednou je skupina bielych mužov strednej triedy. To je silno konzervatívna demografická skupina, ktorú by si Clintonová mohla vylepšiť sama výberom toho správneho kandidáta na viceprezidenta. Bývalý guvernér Virginie Tim Kaine by mal byť tým správnym človekom. Obama nezískal demografickú skupinu bielych mužov ani v jednom z dvoch svojich inak úspešných pokusov o Biely dom.

Druhou, závažnejšou oblasťou, na ktorú je aj Obamova popularita prikrátka, sú nedostatky samotnej kandidátky. Jej dôvera medzi voličmi je stále nízka, nehovoriac o niektorých jej nepopulárnych zahraničnopolitických rozhodnutiach. Strategické neúspechy ako Irak, Líbya či Sýria poskytujú dostatočnú muníciu pre presne mierenú antikampaň, o ktorú sa starajú skupiny podporujúce Donalda Trumpa. Hillary Clintonová má veľké šťastie, že kandiduje práve v roku 2016, keď proti nej stojí kandidát, ktorý ju robí relevantnou kandidátkou. Proti hociktorému inému kandidátovi z Republikánskej strany by bol jej boj oveľa komplikovanejší. To nič nemení na fakte, že súčasný prezident otvorene bojuje za zachovanie svojho odkazu, a Hillary Clintonová by mala byť jeho nositeľkou.