Zahraničná politika

Pritom v porovnaní s inými krajinami získalo Dánsko iné „naj“ hodnotenia – o. i. napríklad zvládlo svoje šesťmesačné šéfovanie Rade EÚ s najnižším rozpočtom, čo sa dá pripísať nielen skúsenostiam z minulých predsedníctiev, ale aj pragmatickosti a mentalite Dánov. Hoci žijú v jednej z najbohatších krajín Európy, svoje bohatstvo nezvyknú navonok ostentatívne ukazovať.

Agendu určila kríza

Tohtoročné predsedníctvo prebiehalo v kontexte finančnej krízy európskej menovej únie (EMÚ). Jeho výkon bol čiastočne limitovaný tromi výnimkami, ktoré má Dánsko v rámci svojho členstva v Únii: neúčasť na spoločnej obrane, spoločnej mene a zachovanie suverenity v právnej a policajnej oblasti. V prípravách na predsedníctvo vláda daný fakt aktívne využila na podčiarknutie škodlivých dopadov opt-outs a presviedčala svojich občanov o potrebe zrušenia výnimky z obrannej spolupráce a nahradení výnimky z právnej spolupráce tzv. „opt-in“ riešením.

Vysoké ambície Dánska primárne v oblasti zelených technológií a v energetike narazili na Nemecko a Poľsko a boli objektívne výrazne limitované riešením finančnej krízy. Účinnosťou Lisabonskej zmluvy sa rola predsedníckej krajiny zmenila vo viacerých smeroch, čo dánske ministerstvo zahraničných vecí vítalo ako uľahčenie výkonu predsedníckej krajiny. V najdôležitejších otázkach úzko spolupracovalo s prezidentom Európskej rady Hermanom van Rompuyom a vysokou predstaviteľkou pre zahraničnú politiku Catherine Ashton.

K paradoxom patril fakt, že kým bolo Dánsko dobre vnímané v rámci EÚ, doma predsedníčka vlády Helle Thorning-Schmidt bojovala s pokračujúcim poklesom preferencií svojej strany Sociálna demokracia a rovnako aj svojich osobných. A to aj napriek tomu, že napríklad prestížny panel 78 najvýznamnejších dánskych ekonómov pozitívne hodnotil spôsob vládnutia stredoľavej dánskej vlády. Tá mimochodom prebrala predsedníctvo v Rade EÚ od Poľska len tri mesiace po nástupe do úradu. To pritom môže byť podobné situácii v Slovenskej republike počas predsedníctva v roku 2016.

Konsenzus ako dánska špecialita

Dánsko prevzalo predsednícky post v dobe pre EÚ náročnej, keď existovalo riziko rozkolu medzi členskými krajinami, spôsobeného a silne ovplyvneného krízou. Hoci nie je členom eurozóny, od premiérky Helle Thorning Schmidt, či populárnejšieho ministra pre európske záležitosti Nicolaia Wammena bolo v Kodani viackrát počuť odhodlanie „byť mostom medzi sedemnástimi štátmi a celou dvadsaťsedmičkou“.

Domáce i zahraničné médiá upozorňovali, že dánske úsilie sa môže minúť účinkom – veď Dánsko nepatrí medzi silných hráčov Únie. Počtom obyvateľstva (5,6 milióna ľudí) je porovnateľné so Slovenskom, navyše kameňom úrazu – popri troch opt-outs – mohol byť fakt, že Dánsko (v referende o zavedení eura v septembri 2000) zostalo verné svojim korunám.

Napriek tomu sa Dánsko v rámci predsedníctva sústredilo – či presnejšie povedané – bolo nútené sústrediť sa v prvých týždňoch svojho predsedníctva práve na osud eura. Nosným bodom rokovaní bolo hľadanie spôsobov, ako navrátiť dôveru občanov v európske inštitúcie a dôveru zahraničných investorov v európske trhy otrasené dlhovou krízou. Práve súčasná kríza obmedzila možnosti presadzovania dánskych záujmov a všetkých cieľov v zelenej agende, ktoré boli pred prevzatím predsedníctva kľúčové. Súviselo to však aj s tým, že dánske ambície boli a sú naďalej v tomto smere ďalekosiahlejšie než u iných krajín. Druhá polovica mandátu už Dánom umožnila zameraťsa viac aj na presadzovanie vlastných cieľov, t. j. lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov, zelenú agendu, energetickú úspornosť atď.

Ako zdôrazňovala dánska premiérka už v prvých dňoch, Dánsko sa snažilo presadzovať opatrenia, ktoré by na jednej strane podporovali úsporné požiadavky predkladané najmä Nemeckom (podmienka dodržania finančnej dohody), na druhej strane argumentovalo v prospech rastových iniciatív na obnovu Európy.

Opozícia a vládna koalícia uzatvorili počas predsedníctva „občiansky mier“, rovnako ako počas predsedníctva v roku 2002, keď sa vtedy opozičná SD vyhla akýmkoľvek útokom na vtedajšiu liberálno-pravicovú vládu. Konsenzus je v dánskej zahraničnej, ale i vnútornej politike osobitným fenoménom. Nezáleží na „farebnosti“ vlády ani opozície, kabinet sa vždy usiluje (neraz dlhými politickými rokovaniami, naposledy napr. trvali tri mesiace) dosiahnuť dohodu v takých otázkach, akými bola trebárs dohoda o novom dánskom pláne pre Afganistan, obrannom rozpočte a podobne.

Dánsko v práci

Slogan predsedníctva bol „Európa v práci“ – a to plne platilo o dánskych diplomatoch. Treba dať klobúk dolu pred profesionalitou dánskeho MZV, ale aj iných rezortov,  pretože vecné priority mali kompetentní vo svojich „šuflíkoch“ už niekoľko mesiacov pred septembrovými voľbami, čakajúc „len“ na politické odobrenie víťaza volieb.

Hoci má predsedníctvo po prijatí Lisabonskej zmluvy nižšiu viditeľnosť, Dánsko zohralo vcelku dôležitú úlohu v zákulisí ako sprostredkovateľ a vyjednávač medzi euroskupinou a krajinami mimo nej. Najmä minister pre európske záležitosti Nicolai Wammen (bývalý mimoriadne úspešný a populárny primátor mesta Aarhus) plnil významnú úlohu v zložitých rokovaniach o rozšírení EÚ a o budúcom rozpočte. Intenzívny bol tiež program ministra spravodlivosti Mortena Bodskova, v rezorte ktorého bola nová azylová politika a nové možnosti pohraničnej kontroly.

Priblíženie predsedníctva občanom

Podľa ministra Wammena v predsedníctve „išlo o malé víťazstvá a konkrétne výsledky, ktoré majú pozitívny dopad na bežný život radového občana“. Z hľadiska priblíženia či spopulárnenia svojim občanom (napr. viac práce pre mladých ľudí, väčšiu súťaživosť a menej byrokracie, lacnejšie cezhraničné nákupy na internete, zníženie a stanovenie jednotného stropu cien mobilných hovorov pre celú Európu atď.) to bol veľmi dobrý PR – marketingový ťah.  Ako jeden z markantných príkladov v tomto smere možno uviesť  nové nariadenie o roamingu, vďaka ktorému od júla 2012 klesla cena za minútu hovoru  na 29 centov, pričom do roku 2014 sa bude ďalej znižovať až úroveň 19 centov. V oblasti modernizácie jednotného trhu sa Dánom podarilo realizovať štyri z 12 kľúčových iniciatív, ktoré majú znížiť administratívne bariéry pre podnikanie v EÚ, posilnia sociálnu dimenziu jednotného trhu, zlepšia prístup ku kapitálu najmä pre malé a stredné podniky atď. Úspechom bolo aj udelenie kandidátskeho štatútu Srbsku a dohoda o posilnení ekonomickej spolupráce cez tzv. „two-pack“. Dánsko je dokonca prvou krajinou, ktorej sa podarila dobrá spolupráca so zahraničnou službou EEAS (European External Action Service) Catherine Ashton. Na rozdiel od iných, „väčších hráčov“ EÚ Dánsko od začiatku podporovalo úsilie barónky o posilnenie globálnej úlohy EÚ a toho, aby európska zahraničná služba bola silná, efektívna a hovorila „jedným hlasom“. Víťazstvom dánskeho predsedníctva (v ich vlastnom ponímaní) bolo schválenie smernice o energetickej úspornosti, na ktorej Dánsku mimoriadne záležalo.

Naopak, neočakávaným a neželaným faktorom sa dva týždne pred záverom dánskeho predsedníctva stalo prerokovávanie Schengenského hodnotiaceho mechanizmu a zmeny právneho základu v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Tu sa na samotné predsedníctvo a kabinet Helle Thorning-Schmidt zosypala mimoriadne tvrdá kritika zo strany všetkých politických frakcií EP (vrátane SD, do ktorej politicky dánske predsedníctvo patrilo). A to aj napriek tomu, že viedlo v tomto smere úzky dialóg s Európskou komisiou, Právnou službou Rady a malo plnú jednomyseľnú podporu všetkých členských krajín. Výsledkom bolo prijatie rozhodnutia o pozastavení práce na piatich návrhoch týkajúcich sa Schengenskej spolupráce, ktoré sa odložili pre cyperské predsedníctvo.

Pocta kohútikovej vode

Do osobitnej pozornosti treba dať fakt, že dánske predsedníctvo bolo nízkonákladové a jedno z najlacnejších za posledné roky. Z dôvodu úsporných opatrení bola pevne určená výška jeho rozpočtu – 34 mil. eur (t. j. 260 mil. dánskych korún,  v roku 2002 to bolo 390 mil.  korún). Pre porovnanie – švédske predsedníctvo v roku 2009 stálo vyše 42 mil., poľské 116 mil. a maďarské šéfovanie Rady EÚ 81 mil. eur. Dánske MZV ušetrilo prostriedky aj obmedzením miest konania všetkých neformálnych a expertných zasadnutí či konferencií v rámci DK PRES. V mesiacoch január – marec sa všetky konali v Kodani (Bella Centrum), v druhom štvrťroku 2012 v Horsens (polostrov Jylland), kým napr. pre porovnanie Švédsko malo 20 lokalít, Poľsko nasmerovalo účastníkov rokovaní svojho Predsedníctva  EÚ do siedmich lokalít.

Zaujímavosťou je, že Horsens bolo jediné provinčné mesto, ktoré sa prihlásilo do konkurzu a bolo ochotné splniť prísne požiadavky dánskeho MZV. Jednou z nich bola napr. 3-mesačná záruka exkluzivity, t. j. byť k dispozícii bez toho, aby MZV vedelo vopred poskytnúť presné dátumy. Napr. mesto Aarhus nebolo ochotné riskovať stratu iných príjmov z cestovného ruchu. Ministerstvo poľnohospodárstva, rybárstva a potravinárstva si zase našlo vhodnejšie kapacity v Koldingu, odkiaľ 250 hostí denne cestovalo cca 90 km do Horsens.

V stanovenej sume však neboli zahrnuté bezpečnostné opatrenia. Výdavky späté s  činnosťou policajných zložiek boli pokryté priamo z rozpočtu ministerstva spravodlivosti, výdavky na  zapojenie ostatných bezpečnostných zložiek hradilo ministerstvo obrany.

V prípade organizovania tzv. expertných stretnutí – platilo pravidlo „priorít“ – museli byť výdavky pokryté z existujúcich rozpočtov toho-ktorého rezortu, napr. rokovanie politických riaditeľov ministerstiev zahraničných vecí v rámci predsedníctva muselo byť financované z rozpočtu dánskeho MZV.

Dánsko naplnilo aj svoju ambíciu stať sa prvým predsedníctvom s certifikátom ISO(International Organization for Standardisation), keď získalo ISO20121 – Event sustainability management systems. Norma bola vyvinutá v súvislosti s LOH 2012 v Londýne a dánske predsedníctvo sa stalo jedným z prvých veľkých medzinárodných podujatí, ktoré certifikát získali.

Požiadavky boli integrovanou súčasťou logistického plánovania a realizácie predsedníctva. Išlo o nároky na dodávateľov tovarov a služieb, vylúčenie určitých služieb (merchandise a i.) a uzatváranie sponzorských dohôd s podnikmi (dodávanie „zeleného“ prúdu atď). Certifikované boli priestory konania mítingov, prísne kritériá sa kládli na hotely, catering, kancelársky materiál, recykláciu, používali sa káble neobsahujúce PVC. Keďže jednou z tém predsedníctva bol trvalo udržateľný rozvoj, maximálne sa využila MHD, hostia mali zdarma k dispozícii bicykle, minimalizovalo sa používanie limuzín. MZV zriadilo konzorcium Danish Sustainable Events Initiative s radom partnerov (Visit Denmark, Wonderful Copenhagen, Bella Center, SAS, Visit Aarhus, komúna Kodaň a iné organizácie v oblasti správy, cestovného ruchu a služieb), ktoré tieto iniciatívy rozvíjajú ďalej aj po skončení predsedníctva.

Predsedníctvo šetrilo aj na darčekoch – kým v roku 2002 sa rozdávali dáždniky a tašky v hodnote vyše 402-tisíc eur, tohto roku dostali ministri a vedúci delegácií budík od slávneho dánskeho dizajnéra Arne Jacobsena (v cene cca 90 eur), ostatní už tradičnú kravatu alebo šatku s predsedníckym logom (v hodnote cca 13 eur). Merchandise bolo celkovo maximálne obmedzené ako „nie nevyhnutné výdavky.“

Snáď jediným momentom, v ktorom kvantitou toto predsedníctvo prevýšilo predchádzajúce, bola medializácia a počet kontaktných osôb na úrade vlády, MZV  a ďalších rezortoch. Tí mali na starosti sprostredkovanie posolstiev a výsledkov vlády dánskym a zahraničným médiám. MZV pri ich počte vychádzalo z toho, že dobrá komunikácia je jedným z kritérií úspešnosti predsedníctva. Minister pre európske záležitosti Wammen mal k dispozícii 85 spíkerov, kým v roku 2002 to bolo 60. Daný moment dávam do pozornosti o to viac, že rezort diplomacie posilnil tento rozmer práve v čase, keď štátna správa znižovala stavy zamestnancov.

Tam, kde vláda šetrila finančné a materiálne zdroje, ťažila viac zo skúseností a efektivity. Príkladom je intenzívne sledovanie medzinárodných médií. Dánske zastupiteľské úrady osobitne pozorne sledovali tlač a aktuálne témy, každé ráno sa na úrade vlády stretával osobitný „taskforce“ politických poradcov a odborníkov na komunikáciu a analyzoval aktuálny stav, aby sa zaistilo, že dánske myšlienky nájdu správnu odozvu. Skupina mohla poradiť vláde zmenu kurzu alebo upravenie prehlásenia tak, aby ich úsilie dosiahlo čo najväčší efekt.

Tohtoročné dánske predsedníctvo v Rade EÚ bolo „školským“  príkladom toho, ako sa dá aj za menej peňazí vyťažiť veľa. Severský pragmatizmus a dlhodobé skúsenosti s organizáciou podobných podujatí (napríklad summitu COP 15 konaného v Kodani v roku 2010) dokázala táto malá krajina opätovne vyvážene pretaviť do praxe. V časoch, keď sa hľadajú všetky možnosti znižovania verejných výdavkov, škrtajú sa zdroje vyčlenené na posilnenie „zelenej energie“ či trvalo udržateľného rozvoja, dokázali Dáni kombináciou úsporných opatrení a prezentácie ich životného štýlu propagovať aj ciele svojho predsedníctva. Už len rozhodnutie ponúkať na rokovaniach namiesto fľaškovej vody tú z kohútika im vynieslo výborné PR.