Miroslav Lajčák: Sme zahľadení do seba, otázku prežitia našej civilizácie ignorujeme (1/2)

OSN je jediná organizácia svojho druhu a funguje už viac ako 70 rokov. Nepotrebuje podľa vás dnešná OSN už reformy?

Reformy sú nutné pre adaptáciu OSN na meniaci sa svet, zachovanie relevancie a schopnosť plniť úlohy, pre ktoré bola táto organizácia zriadená. Medzi kontinuálne prebiehajúce reformné procesy patrí napríklad tzv. revitalizácia práce Valného zhromaždenia (VZ OSN) alebo reforma Bezpečnostnej rady (BR OSN). Zlepšovanie práce Valného zhromaždenia je prioritou OSN prakticky od založenia organizácie. Reforma sa zameriava na štyri oblasti – úloha a postavenie VZ OSN, pracovné metódy, proces výberu a menovania generálneho tajomníka OSN a iných výkonných predstaviteľov, a napokon posilňovanie zodpovednosti, transparentnosti a inštitucionálnej pamäte kancelárie predsedu Valného zhromaždenia. Počas 72. rokovania VZ OSN sa napríklad po prvý raz uskutočnili verejné prezentácie kandidatúr na pozíciu jeho predsedu. Mojou úlohou bolo rozhodnúť o forme a spôsobe vedenia prezentácií, a zároveň im predsedať. Takto sme vytvorili precedens, ktorý by mal zostať zachovaný aj počas ďalších rokov. Medzi ďalšími konkrétnymi výsledkami by som rád zmienil oživenie skutočnej diskusie prostredníctvom ranných dialógov so stálymi predstaviteľmi, ktoré sa premietli do rezolúcie o revitalizácii ako odporúčaná prax pre mojich nástupcov.

Spomínali ste aj možnosť reformovať Bezpečnostnú radu?

Reforma Bezpečnostnej rady OSN a diskusia o rozšírení členstva je jednou z najcitlivejších tém, pri ktorých sa konsenzus hľadá veľmi ťažko. Mnohé členské štáty cítia frustráciu z nedostatku progresu. V otázke reformy Bezpečnostnej rady OSN hrajú kľúčovú úlohu jej stáli členovia. Na druhej strane, „napätie v sále“ narastá, rovnako ako aj počet krajín, ktoré si želajú zásadnejší posun v rokovaniach.
Musíme si uvedomiť, že svet vníma OSN predovšetkým prostredníctvom fungovania a efektivity Bezpečnostnej rady. Hoci organizácia prijíma celý rad praktických a pozitívnych rozhodnutí zameraných na zlepšenie kvality života ľudí na našej planéte, ako aj na zlepšenie stavu planéty ako takej, dosiahnuté výsledky sú spravidla v mediálnom tieni zasadnutí BR.
Jej reforma je medzivládny proces na pôde VZ OSN. Počas 72. zasadnutia bolo mojím cieľom udržať dôveryhodný, transparentný a inkluzívny proces so zmysluplným výsledkom. Myslím, že sme v tomto smere urobili aspoň čiastočný pokrok, hoci cieľ je ešte veľmi vzdialený. Toto zasadnutie bolo výnimočné aj tým, že generálny tajomník OSN predložil svoje vízie reformy organizácie v oblasti manažmentu, rozvoja, mieru a bezpečnosti. Nájsť konsenzus k návrhom Antónia Guterresa bolo mimoriadnou výzvou. O to viac som hrdý na skutočnosť, že sme schválili reformy všetkých troch zmienených pilierov. Moja kancelária zohrávala kľúčovú úlohu v procese hľadania konsenzu a získavania podpory členských štátov. Ďalšou etapou bude zavedenie reforiem do praxe a doladenie financovania.

Vy už ste spomenuli kľúčovú úlohu stálych členov Bezpečnostnej rady, ktorí majú právo veta. Vzhľadom na odlišné predstavy, ktoré majú o svetovom poriadku, nie je BR OSN schopná prijať vážnejšie rozhodnutia v otázke Sýrie, KĽDR alebo Ukrajiny. Čo sa s tým dá robiť?

Toto je kľúčová otázka a je potrebné vnímať ju v dvoch rovinách: v rovine geopolitickej situácie a vzťahov, ktoré dnes nie sú ideálne, pričom sú horšie ako v minulej dekáde, a v kontexte celkovej reformy BR OSN.
Všetky tri situácie, ktoré spomínate, sú miestom stretu záujmov globálnych mocností a regionálnych aktérov. Tieto sú mimo dosahu predsedu Valného zhromaždenia.

Reforma Bezpečnostnej rady OSN je medzivládny proces, ktorý vedú v mene predsedu VZ dvaja sprostredkovatelia. Aj v tejto oblasti si najprv musíme uvedomiť, kedy a prečo OSN vznikla a aké boli princípy formovania jej Bezpečnostnej rady. Odvtedy však svet prešiel významným vývojom. Objavili sa noví ambiciózni aktéri, nové výzvy a nové hrozby. Zmena a reforma je potrebná. Ako ju však uchopiť, aby neviedla k horšiemu? Napríklad pri požiadavke na zvýšenie počtu krajín BR OSN kvôli jej väčšej reprezentatívnosti si môžeme klásť otázku, či v takom prípade bude rada aj efektívnejšia. Pri problematike práva veta a požiadavkách na obmedzenie jeho používania narazíme na konflikt predstáv o svetovom poriadku. Pri zakladaní OSN malo toto právo svoj význam kvôli zachovaniu globálnej rovnováhy, a aj prevencii nového globálneho konfliktu. Sedem desaťročí sme takejto kataklizme dokázali zabrániť.

Osobne mám za to, že o nástroji práva veta je potrebné diskutovať. Za dôležitú je určite potrebné považovať napríklad diskusiu o jeho obmedzení v prípade genocíd či masového vyvražďovania. Otázok je veľa, odpovede stále nemáme. Je však pravdou, že svet je dnes iný ako pred 70 rokmi. Je globálny, prepojený politicky, finančne, ekonomicky, informačne. Jadrový konflikt už nie je jediný spôsob, ako zničiť život na našej planéte. Preto aj OSN a jej Bezpečnostná rada potrebujú zmenu k efektívnejšej, modernejšej, otvorenejšej a pre ľudí zrozumiteľnejšej štruktúre.

Žiadna krajina z P5 (5 stálych členov BR OSN – pozn.) doteraz nemala predsedu Valného zhromaždenia. Aký vplyv však majú tieto krajiny na agendu VZ OSN?

Veľmi podstatný. Zvykne sa hovoriť, že Valné zhromaždenie OSN je o číslach. Hoci má každá krajina bez ohľadu na jej veľkosť či počet obyvateľov jeden hlas, sú krajiny, ktoré majú silnejší výtlak. Alebo krajiny, ktoré dokážu generovať silnú podporu v rozličných „like-minded“ (rovnako alebo podobne zmýšľajúci – pozn.) zoskupeniach. Nie vždy je to o veľkosti. Je to aj o diplomatickom kumšte a šikovnosti. Skvelým príkladom efektivity malého štátu je napríklad Singapur alebo Lichtenštajnsko, ktoré našli svoj priestor v osobitných otázkach a sú v nich lídrami. Ale aj Slovensko, ktoré už viac ako desaťročie formuje agendu reformy bezpečnostného sektora.

Veľký vplyv na tvorbu agendy a prijímanie rozhodnutí Valného zhromaždenia OSN majú zoskupenia krajín, ako napr. Európska únia alebo tzv. skupina G-77, ktorá združuje 134 krajín, Hnutie nezúčastnených (NAM) alebo Africká skupina. Tieto sa často dokážu zmobilizovať a stiahnuť na svoju stranu aj iné štáty. Krajiny P5 využívajú svoje do istej miery osobitné postavenie na pôde OSN, ale aj v rámci rôznych zoskupení. V EÚ má mimoriadny dosah na rozhodovanie bloku Spojené kráľovstvo či Francúzsko. Na strane druhej, Čína má silný vplyv v rámci G-77.

Ako vravíte, krajiny P5 nemali predsedu Valného zhromaždenia a hoci je to teoreticky možné, ani sa o túto pozíciu usilovať nebudú, čo súvisí s ich postavením v Bezpečnostnej rade OSN. Predseda Valného zhromaždenia je mediátor, musí zabudnúť na svoju národnú identitu a vystupovať nestranne, často je pod tlakom záujmov viacerých krajín. Nemá právo veta. Nemal by rozdeľovať členské krajiny, ale usilovať sa o hľadanie konsenzu. V reálnej politike by bolo asi politicky naivné očakávať takýto prístup zo strany ktoréhokoľvek člena P5.

To zrejme nie je jednoduchá úloha. Dostali ste pred svojím nástupom napríklad nejaké odporúčanie od svojho predchodcu Thomsona?

Kontinuita je v tejto pozícii mimoriadne dôležitá nielen pre samotného predsedu a jeho pripravenosť na funkciu, ale aj pre členské štáty z hľadiska prebiehajúcich procesov a plnenia úloh, ktoré predsedovi zverujú. Preto som s predsedom Thomsonom intenzívne komunikoval už od momentu schválenia mojej nominácie regionálnou skupinou. Rozhovory sa týkali celej série praktických otázok k systému práce kabinetu, písaných či nepísaných pravidiel vzťahujúcich sa na túto pozíciu, spolupráce so sekretariátom OSN, komunikácie s jednotlivými regionálnymi skupinami či významnými politickými zoskupeniami a ďalšími partnermi.
Hovorili sme, samozrejme, aj o politických aspektoch jednotlivých procesov pokračujúcich z jedného zasadnutia do druhého, vrátane reformy Bezpečnostnej rady OSN, revitalizácie Valného zhromaždenia OSN, procesu prípravy Globálneho kompaktu pre migráciu či udržania náležitej pozornosti implementácii SDGs (Sustainable Development Goals, teda ciele udržateľného rozvoja – pozn.). V tom istom duchu som odovzdával poznatky a skúsenosti svojej nástupkyni Maríi Fernande Espinose Garcés z Ekvádoru, ktorej som akcentoval potrebu sústrediť sa na existujúce mandáty, udržiavanie politiky otvorených dverí vo vzťahu k členským krajinám. Dôležitá je transparentná komunikácia s ich diplomatickými zástupcami o všetkých otázkach, o ktorých predseda rozhoduje.

Ako hodnotíte svoje pôsobenie? Koľko z vašej agendy sa vám podarilo splniť v pozícii predsedu Valného zhromaždenia OSN a čo ste, naopak, nestihli?

Funkcia predsedu „globálneho parlamentu“ nadobúda čoraz väčšiu politickú váhu a dávno prekročila rámec protokolárnej funkcie strážcu dodržiavania procedurálnych pravidiel počas zasadnutí VZ OSN, hoci aj toto patrí k práci. Voľba mojej nástupkyne, po prvý raz v histórii spojená s verejnou prezentáciou kandidatúr, potvrdila, že členské krajiny očakávajú v tejto pozícii skúseného lídra, ktorý ich prevedie výzvami multilaterálnych rokovaní. Množstvo mandátov udelených na rozhodnutie a vykonanie priamo predsedovi Valného zhromaždenia odzrkadľuje dôveru a očakávanie členských štátov od tejto pozície. Preto bolo kľúčovým aspektom prípravy na predsedníctvo zmapovanie úloh – existujúcich mandátov a procesov, ako aj stanovenie priorít, ktoré reflektujú najhorúcejšie otázky v pozornosti členských štátov OSN.

Tri z mojich štyroch priorít – udržateľné rozvojové ciele s dôrazom na mládež a financovanie pre rozvoj, migrácia a reformné procesy OSN, boli zvolené práve s ohľadom na vyššie uvedené. O týchto témach som diskutoval s partnermi, získaval podporu a prísľuby na konštruktívnu spoluprácu, apeloval na konkrétne výsledky na tematických podujatiach. Usporiadal som aj sériu podujatí a brífingov, respektíve hovoril som o nich pri rôznych príležitostiach nielen na pôde OSN, ale aj na univerzitách či akciách s partnermi z občianskej spoločnosti. V tomto kontexte je konkrétnym výsledkom úspešné ukončenie medzivládnych rokovaní ku Globálnemu kompaktu pre bezpečnú a riadenú migráciu, ako aj odovzdanie jeho finalizovaného textu, ktorý má byť prijatý na konferencii v Maroku v decembri tohto roku. Jeho význam spočíva v tom, že ide o vôbec prvú globálnu dohodu k téme migrácie a predstavuje príležitosť zlepšiť jej reguláciu, ako aj hľadať riešenia problémov, s ktorými sa stretávame. Dohoda nie je právne záväzná. Jej cieľom nie je podporiť či zastaviť migráciu, ani určovať krajinám, čo musia urobiť. Poskytuje však platformu pre výmenu skúseností, pričom je na každej krajine, aby si vybrala riešenie, ktoré zodpovedá jej potrebám.

Sedemnásť cieľov trvalo udržateľného rozvoja, prijatých v roku 2015, predstavuje jednu z najvýznamnejších globálnych dohôd na riešenie udržateľnosti života na našej planéte, ekonomického rastu, zamestnanosti, odstraňovania nerovností, ochrany riek, morí a oceánov, možností vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Týkajú sa ako rozvojových, tak i rozvinutých krajín. Mimoriadne dôležité je nepoľaviť v úsilí o ich dosiahnutie, lebo čas na ich naplnenie sa kráti. S týmto cieľom som zorganizoval podujatie pri príležitosti začatia medzinárodnej dekády vody (2018 – 2028), ako aj podujatie venované mládeži s cieľom poskytnúť platformu pre mladých, aby hovorili o svojich problémoch a návrhoch na riešenie.

Keďže bez financií by dosiahnutie výsledkov v podobe implementácie cieľov nebolo možné, jedno z podujatí som venoval hľadaniu zdrojov a identifikovaniu prekážok pre zapojenie súkromného sektora. Konkrétnym výstupom z tohto podujatia bude kompendium osvedčených postupov, ktoré poslúži na inšpiráciu členským štátom, ale aj potenciálnym investorom, na ktorom pracujeme spolu s Konferenciou Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD).

Moja kľúčová priorita bola trochu iná. Prevencia konfliktov a udržateľný mier je téma, ktorá mi je dlhodobo blízka a sprevádza ma celým profesionálnym životom. Hoci aj pre túto prioritu existoval mandát, s mojím tímom sme hľadali spôsob, ako prispieť k jej hlbšiemu zakotveniu v agende OSN. A to sa podarilo nielen vďaka úspešnému podujatiu na vysokej úrovni, ale aj skutočnosti, že proces bude pokračovať i počas ďalšieho VZ OSN, ktoré sa bude zaoberať správou generálneho tajomníka o prijatých opatreniach.

Z viac ako dvadsiatich procesov, ktoré sa konali pod mojím dohľadom, by som ešte rád spomenul tri venované otázkam zdravia. Podarilo sa dohodnúť modality – dátum, formát a spôsob organizácie dvoch podujatí na vysokej úrovni k tuberkulóze a k neprenosným chorobám. Tie sa síce uskutočnia na úvod 73. zasadnutia v septembri, no kompletnú prípravu, vrátane identifikácie rečníkov či obsahovej prípravy sa podarilo zrealizovať počas môjho mandátu. Do významnej miery sme dohodli náležitosti a rozbehli prípravy podujatia venovaného globálnemu zdravotnému poisteniu, ktoré by sa malo konať v roku 2019.

Dosiahnutie dohody medzi 193 členskými štátmi je postupný proces. Každé Valné zhromaždenie posunie globálny konsenzus k diskutovaným témam o kúsok ďalej. Tak ako som ja prebral mnohé úlohy od svojho predchodcu, so svojím príspevkom k ich naplneniu zas odovzdávam štafetový kolík aj svojej nástupkyni.

Myslíte, že ste výkonom svojej funkcie prispeli ku zvýšeniu povedomia o OSN na Slovensku a slovenskej verejnosti?

Je mi ľúto, že to musím povedať naplno, ale z pohľadu ročného pôsobenia vo funkcii predsedu VZ OSN vnímam oveľa zanietenejší záujem o OSN a globálne témy zo štátov Afriky, Strednej a Južnej Ameriky, Austrálie a Oceánie než z Európy, a strednej Európy zvlášť. Sme akoby viac zahľadení do svojich vlastných problémov, utápame sa v politických témach a mocenských bojoch, a neuvedomujeme si – respektíve si to uvedomujeme málo, že oveľa nástojčivejšou otázkou je prežitie našej civilizácie na planéte, ktorá sa zohrieva, kde sa už v čoraz vyššom počte miest nedá poriadne dýchať, vyčerpávajú sa prírodné zdroje a ľudia umierajú od hladu, šíria sa choroby a epidémie, tisíce ľudí umierajú v lokálnych konfliktoch a vojnách a milióny nútene opúšťajú svoje domovy. Toto sú problémy, ktorým musíme venovať oveľa viac pozornosti než len pár riadkov niekde na desiatej strane v novinách.

Predsedníctvo vo Valnom zhromaždení OSN bolo vynikajúcou šancou na to, aby sme nielen zviditeľnili Slovensko v OSN, čo sa stalo, ale aj väčšmi zviditeľnili prácu a agendu OSN na Slovensku. Žiaľ, aj napriek mojej veľkej snahe sa mi nepodarilo pretlačiť tieto témy do verejnej diskusie, čo mi je veľmi ľúto. Preto je prirodzené, že mám v pláne aj naďalej pokračovať v tomto úsilí. Ako som už v tomto roku konštatoval, som rád, že premiér Peter Pellegrini je človek, ktorý vníma relevanciu globálnych tém pre našu krajinu, pochopil dôležitosť agendy 2030, ujal sa jej a vytvorili sme celospoločenský výbor, ktorý sa tomuto venuje. Podobne som mal počas uplynulého roka v New Yorku možnosť privítať vo svojej kancelárii v OSN viacerých členov vlády SR, ktorí boli v OSN pracovne. Takže som presvedčený, že nebudem na Slovensku sám, čo sa týka úsilia zvyšovať povedomie o OSN. Čaká nás veľa práce, ale rozhodne sa nevzdávame.

Dokážu sa Slováci stotožniť s globálnymi témami, ktoré ste práve naznačili, ako sú napríklad klimatické zmeny, ktoré sa riešia na úrovni OSN?

Samozrejme, že áno. Zoberme si veci, ktoré nás Slovákov trápia. Postavenie v spoločnosti, v práci, politická situácia, korupcia, choroby, ale aj stále sa zhusťujúca premávka a zápchy, rastúci účet za elektrinu, neprespaté noci počas letných horúčav, prístup k vzdelaniu pre naše deti, nezdravé potraviny, špinavé more na dovolenke. To sú naše osobné či národné problémy. Denná realita.

Pritom každý jeden z týchto konkrétnych ľudských problémov je z globálneho pohľadu definovaný v Cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, v takzvanej Agende 2030, ktorú členské štáty OSN prijali v roku 2015. Chýba nám však širší pohľad a uvedomenie si súvislostí, že sucho v Afganistane, cunami v Malajzii, zvyšovanie hladiny morí, znižovanie zásob pitnej vody má priame dopady aj na nás. Možno si to ešte neuvedomujeme tak existenčne ako obyvatelia väčšiny ostrovov v Tichom oceáne, ktorí doslova strácajú pôdu pod nohami, ale tento vývoj je tu s nami. Agenda 2030 je v skutočnosti mozaika návrhov a odporúčaní stoviek malých individuálnych riešení, ktoré majú pomôcť ľuďom a planéte, na ktorej žijeme. Vrátane Slovenska. Keď povieme, že potrebujeme prijať opatrenia na spomalenie klimatickej zmeny, znie to abstraktne a nepredstaviteľne. Oči nám otvorí nadmerne teplé leto s tropickými teplotami, bojíme sa o našu úrodu, lebo dva mesiace poriadne nezaprší, je ohrozené naše zdravie, keď desiatky ľudí kolabujú z tepla. Už to nie sú vzdialené monzúnové povodne v Indii, sucho v Austrálii. Už sa to týka priamo aj nás.

Ako potrebné a dôležité vnímam, aby sa otázky globálnych procesov, vývoja, vzťahov, Agendy 2030 odrazili aj v učebných osnovách. Aby sme ich aplikovali na našu situáciu, nastavili na potreby nášho občana, aby sa zvýšilo všeobecné povedomie a ľudia začali vnímať, čo sa okolo nich deje. Ďalej treba zvýšiť aj mieru solidarity. Chápať, že vo svete sa veci dejú v súvislostiach a sú vzájomne prepojené. Koniec koncov, aj jeden z fenoménov, ktorých sa najviac obávame – migračné toky – je čiastočne spôsobený neriešením problémov v krajinách pôvodu. Takže solidarita je potrebná.

Ako hodnotíte význam výkonu funkcie predsedu Valného zhromaždenia OSN pre slovenskú diplomaciu v ďalšom období?

Predsedníctvo v akejkoľvek medzinárodnej organizácii je pre krajinu výzvou, cťou, ale aj vyjadrením dôvery. Absolvovali sme predsedníctvo v EÚ, pravidelne predsedáme V4, pripravujeme sa na predsedníctvo v OBSE a OECD. Počas 72. zasadnutia VZ OSN sme si vyskúšali predsedníctvo v jedinej a jedinečnej univerzálnej organizácii, ktorá má 193 členských štátov. A táto skúsenosť bola pre mňa, členov môjho tímu vrátane štyroch slovenských diplomatov výnimočná a neopakovateľná. Jej význam vidím v niekoľkých rovinách: politickej, diplomatickej, verejnej, mediálnej, personálnej a osobnej.

Politický význam pre Slovensko a slovenskú diplomaciu prináša dennodenný kontakt s najvyššími predstaviteľmi členských krajín či so stálymi predstaviteľmi. Pre dve tretiny krajín je pozícia pri OSN v New Yorku diplomatickým Olympom. Často to bývajú bývalí či budúci ministri zahraničných vecí alebo vysokí predstavitelia medzinárodných organizácií. Dovolím si povedať, že nám toto predsedníctvo poskytlo do budúcnosti aj iné geopolitické perspektívy. Je prirodzené, že my Slováci vnímane veci v prvom rade z nášho pohľadu. Z perspektívy národnej, európskej, severoatlantickej, alebo dokonca západnej. Mozaika svetovej diplomacie má však oveľa širšie rozmery. Pôsobím v diplomacii už nejaké to desaťročie a osobne som tieto reality nikdy nepocítil tak intenzívne ako počas uplynulého roku. Afrika, Ázia, Južná Amerika sú nám možno geograficky vzdialené, ale na medzinárodnej scéne sú našimi rovnocennými partnermi. Musíme sa neustále snažiť vnímať aj ich pohľad. Toto pochopenie a hľadanie kompromisov, priesečníkov je imperatívne pre udržanie svetového poriadku v podobe multilateralizmu, ktorý sme vytvorili a stále dotvárame.

Prominentné postavenie Slovenska ako predsedníckej krajiny VZ, možnosť absolvovať politické diskusie s lídrami krajín, s ktorými sa inak pravidelne slovenský minister nestretáva, je príležitosťou pre nadviazanie kontaktov, ktoré sú užitočné aj do budúcnosti. Uplynulý rok ukázal, že slovenskú diplomaciu rešpektujú a prijímajú aj v globálnom meradle a jej najväčšou devízou je konzistentnosť, kontinuita a efektívnosť. Je to teda investícia do politických vzťahov a som presvedčený, že v blízkej budúcnosti sa viaceré iniciatívy podarí zrealizovať.

Diplomatický prínos je v dennodennej robote, ktorá prináša situácie, kde preukazujete vaše diplomatické a negociačné schopnosti. Partneri sa na vás obracajú s rozličnými otázkami, kde hľadajú radu, usmernenie či priamo rozhodnutie. A tie musí predseda VZ OSN veľmi starostlivo zvažovať. Národný či európsky klobúk musí ísť z hlavy dolu. Dôležité je rešpektovať pravidlá, zachovávať si nestranný pohľad a vystupovať skutočne z pozície čestného sprostredkovateľa. Myslím si, že sa nám to podarilo preukázať vo viacerých prípadoch – spomeniem rokovania o reformách OSN, citlivé otázky Blízkeho východu či napomáhanie myšlienke účasti športovcov KĽDR na Olympijských hrách v Pchjongčchangu. Moje aktivity ako predsedu Valného zhromaždenia zviditeľňovali Slovensko aj v rámci služobných ciest do rôznych kútov sveta. Médiá si spravidla veľmi pozorne všímajú návštevy a aktivity vysokých predstaviteľov OSN.

Napriek tomu, že New York bol naším pôsobiskom, na práci sa podieľali aj viaceré útvary Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Práca v kabinete bola unikátnou možnosťou aj pre štyroch slovenských diplomatov, ktorí priamo naberali skúsenosti v dynamickom a kompetitívnom multilaterálnom prostredí. Ich skúsenosť sa môže priaznivo prejaviť aj po ich návrate do Bratislavy či v ďalšom pôsobení v zahraničí.

Osobne som názoru, že sme ako predsedníctvo a tím zanechali dobrý dojem s konkrétnymi výsledkami. Mnohé z nich sú pretavené vo viacerých rezolúciách, dokumentoch či publikáciách. Mňa ako profesionálneho diplomata táto skúsenosť mimoriadne obohatila a priniesla mi nový pohľad na mnohé aspekty. Intímne nahliadnutie do domácej kuchyne OSN, akého sa nám dostalo, má pre našu diplomaciu naozaj nevyčísliteľnú hodnotu.

Leave a Reply