Zahraničná politika

Čo robí riaditeľka NIDC? V čom spočíva vaša práca?

Pracovná náplň je široká – od práce s médiami a poskytovania rozhovorov cez klasické projekty verejnej diplomacie ako vystúpenia na verejných podujatiach či produkcia televíznych a digitálnych programov.

Naším súčasným mandátom je komunikácia o potrebe reforiem bezpečnostného a obranného sektora na Ukrajine, objasnenie integračných procesov do NATO a aj šírenie informácií o tom, ako Aliancia podporuje Ukrajinu po udalostiach z roku 2014. Naším novým zameraním sa stala aj podpora ukrajinských vládnych inštitúcií pri tvorbe funkčného systému strategickej komunikácie.

Informačné a dokumentačné centrum NATO pôsobí na Ukrajine už dvadsaťjeden rokov. Bola to prvá kancelária NATO na území partnerskej krajiny NATO. Naša pôvodná úloha spočívala v rozširovaní informácií o Severoatlantickej aliancii v krajine, kde prevládalo veľa stereotypov o NATO z čias studenej vojny. Zároveň bola naša kancelária nápomocná pri konsolidácii ukrajinskej občianskej spoločnosti, médií a vzdelávacích inštitúcií.

Aký je súčasný postoj Ukrajincov voči NATO?

Verejná podpora NATO na Ukrajine prešla za posledné desaťročie výraznými zmenami,  predovšetkým po udalostiach zo zimy 2014 – vrátane Majdanu, nelegálnej anexie Krymu Ruskou federáciou a konfliktu na východe Ukrajiny. Počas posledných štyroch rokov zaznamenala ukrajinská spoločnosť veľa zmien – či už ako vnímanie samých seba ako ukrajinský národ, vnútorné nastavenie zrkadiel vlastnej spoločnosti, ako aj pohľad na svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Výsledky verejnej mienky potvrdzujú toto tvrdenie nasledovne – kým v roku 2009 podporovalo vstup Ukrajiny do NATO len 17 % občanov, v apríli 2018 to bolo až 42 %.

V minulosti sme zaznamenali aj diametrálne odlišné postoje voči NATO v geografickej závislosti – kým západná Ukrajina bola vždy výrazne  proeurópska a proatlantická, východ a juh sa orientovali skôr na Rusko. Ale aj tu zaznamenávame určité zmeny. Napríklad našu kanceláriu často kontaktujú regionálne úrady a mimovládny sektor s prosbou o informácie a verejné vystúpenia v regiónoch, ktoré predtým o nás nemali záujem, alebo dokonca boli ostro proti akýmkoľvek informačným aktivitám, ako napríklad Mariupol, Severodoneck či Odesa.

Prečo prišla tá náhla zmena postojov?

Táto nová situácia súvisí predovšetkým s novým vnímaním ruskej hrozby ako susedného štátu, ktorého snahou je narušenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Preto je výsledkom zmena postojov voči  NATO a Spojeným štátom americkým ako garantom bezpečnosti.

Ako vnímajú NATO mladí ľudia?

V roku 2017 uverejnila ukrajinská mimovládna organizácia New Europe Center v spolupráci s Fridriech Ebert Stifftung a GfK zaujímavý prieskum o postojoch mladých Ukrajincov voči vnútornej a zahraničnej politike, životnému štýlu a ich potrebám.

Z prieskumu vyplýva, že tri štvrtiny opýtaných sa vôbec nezaujímajú o politiku, a ešte menej ich dôveruje svojim vládnym predstaviteľom. Za najväčšiu starosť označili korupciu a nedostatok ekonomických príležitostí v krajine.

V otázkach podpory európskej a euroatlantickej integrácie sa 60 % vyslovilo za vstup do EÚ, ale len 30 % za vstup do NATO. Dôvera mladých Ukrajincov v obe inštitúcie je však pomerne slabá, lebo sa len tretina vyjadrila o dôvere pozitívne.

Existuje teda generačný rozdiel v podpore NATO?

Generačný rozdiel tu naozaj existuje, a nielen vo vnímaní NATO, ale celkovej orientácii krajiny smerom na západ a západné štruktúry – či už v ekonomike, v zahraničnej politike alebo vôbec kultúrne vnímanie. Staršie generácie sú v mnohom ešte pokolením Sovietskeho zväzu a postsovietskeho obdobia,  ktoré sa vyznačuje značnou nedôverou k západu, ale aj neistotou v ich vlastnú budúcnosť a budúcnosť ich štátu.

Nové pokolenie je oveľa sebavedomejšie a v mnohom podobné mladým ľuďom zo strednej Európy.

Kto sú vaši najčastejší partneri?

Keďže je naša úloha viacrozmerná, pochádzajú naši partneri z takmer všetkých oblastí ukrajinského verejného života. V rámci podpory tvorby systému strategickej komunikácie spolupracujeme s komunikačnými kanceláriami takmer všetkých ukrajinských inštitúcií. Často spolupracujeme s ministerstvom obrany, ministerstvom informačnej politiky či ministerstvom vnútra.

V rámci informačnej kampane o NATO je to napríklad kancelária vicepremiérky pre európske a severoatlantické záležitosti, poslanci, novinári, mimovládne organizácie či akademická pôda. V rámci našej práce navštevujeme aj regióny, kde naše projekty priaznivo víta miestna občianska spoločnosť a miestna samospráva.

Naša práca má aj kreatívne pozadie, kde sme naviazali spoluprácu s miestnou umeleckou komunitou či profesionálmi v digitálnej a multimediálnej produkcii.

Vnímajú vás Ukrajinci pri stretnutiach len ako riaditeľku NIDC, alebo vnímajú aj to, že ste Slovenka?

Myslím si, že v prvom rade ma vnímajú ako predstaviteľku NATO. V  štruktúrach NATO pôsobím už od roku 2006 a spolupracovala som s mnohými krajinami. Človek sa akosi prirodzene naučí, že reprezentuje všetkých členov Aliancie a jeho vlastná národnosť nie je prvoradá.

Avšak či už na Ukrajine alebo pri mojom predošlom pôsobení na Balkáne slovenskú národnosť vždy vnímajú veľmi pozitívne. Vo všetkých okolitých partnerských krajinách je Slovensko považované za pozitívny príklad krajiny, ktorá napriek rôznym ťažkostiam počas svojich prvých rokov samostatnej existencie dokázala tieto prekážky prekonať, mať dobré susedské vzťahy, dosahovať dobré ekonomické výsledky a stať sa členom NATO a EÚ. Čiže keď treba, slovenskú kartu vždy rada vytiahnem!

Prezident Porošenko sa nedávno vyjadril, že ďalším krokom pre Ukrajinu bude Akčný plán členstva (MAP). Je Ukrajina na MAP pripravená?

Ukrajina potvrdila opakovaný záujem o členstvo v NATO v roku 2017 prijatím novej legislatívy o cieľoch ukrajinskej zahraničnej politiky. Prípravným procesom potrebným na vstup do Aliancie je tzv. Akčný plán členstva, na ktorého udelenie treba konsenzus všetkých členských štátov.

Momentálne je pre Alianciu prioritou podpora Ukrajiny politickou a praktickou formou pri reformách bezpečnostného a obranného sektora. Na Varšavskom samite v júli 2016 bol prijatý komplexný balík pomoci Ukrajine, ktorý je základným predmetom našej spolupráce, vrátane trustových fondov a iných pomocných programov. Ukrajina sa aj vo svojom strategickom vojenskom bulletine zaviazala dosiahnuť do roku 2020 vytýčené reformy. Tieto reformy sú  momentálne našou prioritou.

Ako vnímate úlohu Komisia NATO – Ukrajina?

Komisia NATO – Ukrajina bola vytvorená už v roku 1997 na bližšiu spoluprácu s Ukrajinou. Toto fórum zastáva dôležitú úlohu vo vzťahu s Alianciou. V nej sa diskutuje o rôznych témach, ktoré Ukrajina a spojenci považujú za dôležité v rámci spoločných záujmov.

V čom sú si debaty na Ukrajine podobné s tými na Slovensku pred vstupom do NATO?

Viaceré témy týkajúce sa NATO a prípadného členstva v tejto organizácii sú v mnohých krajinách podobné ako napríklad fungovanie členstva alebo čisto vojenský charakter organizácie. Často sa stretávame aj s otázkami rozhodovacieho procesu Aliancie, pretože panuje mylný názor, že USA určujú jej politiku a ostatní členovia nemajú rozhodovacie právomoci.

Zároveň má každá krajina vlastné špecifické otázky, ktoré súvisia s históriou, geografickou polohou či spoločenským názorom. Na Ukrajine sú to hlavne staré mýty a stereotypy o NATO, ktoré boli dlhé roky súčasťou sovietskej propagandy počas studenej vojny a do určitej miery pretrvávali aj posledných dvadsať rokov.

Z týchto dôvodov je potrebné poznať charakteristiky každej krajiny a pracovať s miestnymi pomermi v rámci verejnej diplomacie.

Niekoľko rokov ste pôsobili v divízii verejnej diplomacie. Čím si vysvetľujete ambivalentnosť značnej časti Slovenska voči členstvu v NATO?

Bohužiaľ, ambivalentnosť voči NATO nie je len slovenským fenoménom. Nízky záujem o politické otázky, a predovšetkým otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky zaznamenávame v mnohých členských krajinách. V časoch predvstupových príprav do NATO sa viedla aktívna komunikačná kampaň o výhodách vstupu do NATO a čo to pre Slovensko znamená, ale po vstupe sa tieto témy takmer vytratili. Do istej miery je to normálny vývoj – občania sa zaujímajú o bežnejšie témy každodenného života. Avšak podľa najnovších výsledkov výskumu GLOBSEC Trends 2018 o trendoch v strednej Európe vidíme pozitívny trend v postojoch voči členstvu Slovenska v EÚ a NATO predovšetkým u mládeže – až 68 podporuje členstvo v EÚ a polovica Slovákov členstvo v NATO s vysokým nárastom u mladých ľudí, až o 21 oproti predchádzajúcemu roku.

Považujete kampaň #WeAreNATO za úspešnú?

Posledný rok som strávila na Ukrajine, takže nesledujem podrobne túto konkrétnu komunikačnú aktivitu, ktorej cieľovou skupinou sú členské štáty NATO vrátane Slovenska. Osobne si myslím, že je to dôležitý a potrebný program, lebo sa veľmi rýchlo zabúda na to, prečo sme do Aliancie vstúpili a akú úlohu v nej zohrávame. Program je nastavený tak, aby si občania uvedomili, že keď ste raz členom NATO, ste jeho súčasťou a ako krajina sa podieľate na rozhodovacích procesoch, a s tým prichádza aj zodpovednosť a úlohy.

Ktoré témy súvisiace s NATO by sa mali na Slovensku lepšie komunikovať?

Jedna z tém, ktoré ma na Slovensku prekvapujú, sú domnienky, že je to o nás bez nás. Práve preto je táto kampaň dôležitá a vyplýva to už z jej názvu – my sme NATO, a tým zohrávame svoju úlohu v tejto Aliancii. Taktiež mám pocit, že na Slovensku sa veľmi málo hovorí o vzťahoch NATO a Ruska a akú úlohu na tomto vývoji zohrali udalosti na Ukrajine od roku 2014. Trochu ma mrzí, ako málo vieme o Ukrajine, našom najväčšom susedovi, a ako málo sa o túto krajinu zaujímame.

Kto by mal byť hlavným poslom týchto tém?

Komunikačné kanály by mali byť rôzne – ako u člena medzinárodnej organizácie slovenskí vládni predstavitelia nesú zodpovednosť za oficiálnu komunikáciu aliančných priorít a politiky a prezentáciu národných postojov. Zároveň je dôležité, aby komunikátormi boli aj osobnosti, ktorým ľudia dôverujú a majú k nim sympatie. Napríklad v krajinách, kde je silná dôvera a podpora ozbrojených síl, sú to práve vojaci, ktorí vedia rozpovedať svoj vlastný príbeh a skúsenosti z pôsobenia v NATO rečou, akej občania rozumejú. Novinári a médiá naďalej zohrávajú dôležitú úlohu v informovaní spoločnosti, takže každá komunikačná stratégia si vyžaduje svoj vlastný prístup, ktorý je pre danú krajinu alebo tému najvhodnejší.