O niekoľko mesiacov sa v Maďarsku konajú parlamentné voľby, no ako nedávno napísal na svoj blog politológ Gábor Török, v krajine tomu takmer nič nenasvedčuje. Politické strany neprichádzajú so žiadnymi novými nápadmi, ani politickými agendami.
Pre maďarských občanov je „maďarské” euro skôr fatamorgánou na púšti než skutočnou mincou. Prísľub zavedenia eura je zároveň aj ságou nekonečných bojov s dlhom a deficitom z predchádzajúceho desaťročia, ktoré rozpútali nezodpovedné politiky viacerých vlád. V roku 2003 vtedajší premiér Péter Medgyessy vyhlásil, že cieľovým rokom, kedy sa začne platiť eurom, je 2008. Už v roku 2004 sa dátum posunul na 2009 a do roku 2006 bolo jasné, že Maďarsko sa ani náhodou nepohybuje v mantineloch určených maastrichtskými kritériami, a analytici zhodne tvrdili, že s eurom môžu v Maďarsku počítať tak okolo rokov 2013 až 2014.
Začiatok roka nebol pre maďarského premiéra Viktora Orbána ľahký. Posledné dni v roku 2012 zaplavilo ulice Budapešti až prekvapivo energické študentské hnutie. Hlavným posolstvom ich protestov bol nesúhlas s radikálnymi vládnymi škrtmi pre štátom financované univerzity.
Minulý víkend sa v Maďarsku stalo niečo neobyčajné. Pred niekoľkotisícový dav demonštrantov spoločne predstúpili líder parlamentnej skupiny konzervatívneho Fideszu Antal Rogán, prezident socialistickej (dnes opozičnej) strany MSZP Attila Mesterházy a bývalý premiér, dnes líder nového stredového hnutia Gordon Bajnai. Všetci traja vo svojich príhovoroch odmietli akékoľvek formy antisemitizmu a nacizmu. Bol to moment normalizácie, moment prímeria v krajine, ktorá je názorovo hlboko rozdelená a v ktorej sa politici Fideszu a MSZP neustále napádajú a osočujú.
Maďarská Fidesz-vláda rada vybavuje veci (verejné) v noci. Pred niekoľkými týždňami parlament diskutoval o iniciatíve zaradiť domáce násilie medzi trestné činy, ktorá sa tešila všeobecnej priazni, o desiatej večer. Fidesz bol proti návrhu a snažil sa celú debatu ukryť. Napriek tomu sa „vďaka” faux pas jedného z členov Fideszu – ktorý navrhol, aby ženy najprv mali 4 až 5 detí, a až potom boli považované za „emancipované”, čo by následne znížilo napätie v rodinách – a následnom ostrom proteste strana rozhodla iniciatívu podporiť.
