Od novembra 2014 vládne americkému Senátu Republikánska strana. A jej najdôležitejšou úlohou je presviedčať svojich voličov o správnosti svojich rozhodnutí a navnadiť ich na voľbu prezidenta v roku 2016. Nájsť relevantného kandidáta na najvyšší post v krajine je však pre republikánov dlhodobým problémom. Pre enormné množstvo uchádzačov pripomína proces výberu kandidáta skôr grotesku ako seriózny politický zápas. A ich nedávne kroky to len potvrdzujú.
V novembrových voľbách do amerického Kongresu si konzervatívna strana republikánov podľa predpokladov udržala väčšinu v dolnej komore a získala väčšinu v Senáte, čím prelomila osemročnú vládu demokratov. Napriek tomu, že voľby boli v prvom rade o domácej politike, sa do debát častokrát dostávali aj zahraničnopolitické témy ako kríza na Ukrajine alebo boj proti Islamskému štátu. Pre Baracka Obamu ako prezidenta to boli posledné voľby; v tých o dva roky si už ľudia budú vyberať jeho nástupcu a ich výsledok nebude mať veľký vplyv na zvyšok jeho mandátu. V americkom politickom systéme je zvykom prikláňať sa v tomto období k zahraničnej politike, kde majú prezidenti väčšiu silu ako Kongres. Tento krok by mohol byť nádejou pre upevnenie vzťahov medzi Európou a Amerikou.
Európska únia či Európa ako taká bola počas americkej prezidentskej kampane 2012 jednou z menej spomínaných tém. Ani jeden z kandidátov – Mitt Romney či Barack Obama nepovažoval vo svojej kampani Európu za prioritu v oblasti zahraničnej politiky. Debata na túto tému sa zvyčajne obmedzovala len na úzku ekonomickú spoluprácu a na bilaterálne vzťahy medzi USA a jednotlivými členskými krajinami EÚ. Aké sú teda vyhliadky do budúcnosti? V čom bude prezident Barack Obama pokračovať a čo sa plánuje zmeniť?
