Zahraničná politika

Spúšťačom bol výrok, s ktorým niekoľko dní pred protestom prišiel poslanec ultrapravicového Jobbiku Márton Gyöngyösi. Ten v parlamente vyhlásil, že nastal čas preskúmať, koľko obyvateľov je židovského pôvodu, a najmä koľko ich je v maďarskom parlamente a vláde, pretože predstavujú určité národno-bezpečnostné riziko pre Maďarsko. Zoznamy v Maďaroch oživujú zlé spomienky: komplexný systém zoznamov prispel k tomu, že ku koncu druhej svetovej vojny bolo v krajine vyvraždených niekoľko stoviek tisícov Židov. Gyöngyösiho výrok verejne odsúdili politici celého politického spektra, aj keď hneď po jeho vystúpení jeden zo štátnych tajomníkov Fideszu okamžite vyhlásil, že maďarská vláda neplánuje zhotoviť podobné zoznamy.

Kritici obviňujú Fidesz z toho, že nacionalistickú kartu vyťahujú preto, aby získali voličov Jobbiku, ktorý z volieb v roku 2010 vyšiel ako tretia najsilnejšia strana. Upozorňujú najmä na fakt, že odsúdenie výrokov Jobbiku prišlo jednak neskoro, bolo nevýrazné a takmer nikdy sa k problému nevyjadril samotný premiér Viktor Orbán (i keď prisľúbil, že bude ochraňovať maďarských Židov, čo však nie je pre túto menšinu celkom uspokojivé, keďže strane ako takej vôbec nedôverujú). Fidesz vyslal Rogána – mladého politika, ktorý je populárny najmä medzi liberálnym krídlom strany – aby vystúpil proti prejavom fašizmu.

Niektorí zas poukazujú na to, že kontroverzia, ktorú rozpútal Gyöngyösiho výrok, dokonale hrala do kariet Fideszu. Fidesz v ten istý deň, ako bol Gyöngyösiho návrh prednesený v parlamente, pretlačil nový zákon o procese volieb. Úloha to nebola vôbec ťažká, keďže Fidesz si v legislatíve užíva dvojtretinovú väčšinu. Kritici tvrdia, že nový zákon prikláňa celé fungovanie volebného systému na stranu Fideszu a sťažuje opozičným stranám zjednotiť sa.

Ako už bolo v tomto stĺpčeku písané, zákon zavádza povinný registračný systém a každý volič, ktorý bude chcieť ísť voliť, sa musí osobne nahlásiť na miestnych úradoch dva týždne pred konaním volieb. Fidesz doteraz nebol schopný poriadne odôvodniť zmysel registračného systému a mnohí sa obávajú, že obmedzí možnosť voliť najmä starším občanom a ľuďom, ktorí žijú v odľahlejších častiach krajiny. Opozičné strany tvrdia, že hlavným cieľom Fideszu je vylúčiť z volieb neustále rastúcu skupinu nerozhodnutých voličov, keďže ich volebné správanie je nepredvídateľné a nespoľahlivé.

A práve títo nerozhodnutí voliči sú hlavnou cieľovou skupinou pre viaceré opozičné skupiny. Nový volebný zákon zároveň dáva väčšiu váhu volebným obvodom v otázke prerozdelenia hlasov. Zdá sa, že vládnuca strana tak chce vytvoriť ostrú súťaž medzi inokedy zjednotenými opozičnými stranami.

Medzitým na „druhej strane“ začína byť jasné, že iba široká volebná koalícia politických strán môže poraziť Fidesz vo voľbách 2014. Nový život do myšlienky olivovej koalície vdýchol v októbri návrat bývalého premiéra Gordona Bajnaia na politickú scénu. Rozhodnutie vytvoriť opozičné hnutie pod názvom Spoločne 2014 oznámil 23. októbra, teda v deň 56. výročia revolúcie v roku 1956. Bajnai, ktorý bol premiérom jeden rok po tom, ako v roku 2009 rezignoval Ferenc Gyurcsány, vo svojom prejave uviedol, že hlavným cieľom hnutia by malo byť zadefinovanie niekoľkých myšlienok, v ktorých panuje medzi stredovými voličmi konsenzus. On sám navrhol štyri idey, ktoré by mohli zjednotiť tých, čo nemajú svoj politický domov: krajina, progres, solidarita a Európa. Bajnai zároveň zdôraznil, že jeho cieľom nie je iba zmena vlády v najbližších voľbách, ale aj začať novú éru v histórii Maďarska. Podľa výsledkov jedného prieskumu, ktorý sa uskutočnil len niekoľko dní po jeho vyhlásení, Spoločne 2014 vyskočilo na druhú priečku hneď za Fidesz. Opýtaní mali uviesť stranu, ktorú by volili, keby sa voľby konali práve v ten deň.

Vytváranie opozičnej koalície sa však ukazuje ako veľmi náročný, a aj napriek snahám pomalý proces. Spoločne 2014 nie je strana a poskytuje skôr akýsi organizačný dáždnik pre strany, ktoré chcú zmenu. Opozičné strany boli doteraz veľmi opatrné v akýkoľvek priamych vyhláseniach o svojej podpore novej koalície.

Jedným z hlavných problémov, ktorý vytŕča, je spolupráca so socialistickou stranou. MSZP vo voľbách v roku 2010 po ôsmich rokoch vo vláde, ktorú poznačila korupcia a neúspešné reformy, úplne prepadla. Aj preto ju mnohí liberáli a voliči Fideszu, ktorí prišli o svoje ilúzie a sú dôležitou cieľovou skupinou pre opozičné strany, zásadne odmietajú. MSZP je napriek tomu stále najväčšou opozičnou stranou a má silnú a schopnú stranícku organizáciu, ktorá je nevyhnutná pre obdobie volebnej kampane (podľa nového zákona bude trvať len päťdesiat dní). Dilema, pred ktorou strany stoja je teda nasledovná: socialisti sú príliš slabí na to, aby vyhrali sami, ale zároveň príliš veľkí na to, aby ich vynechali z opozičnej koalície, ktorá by bola schopná Fidesz poraziť. Nastolená dilema je pre niektoré strany tak zložitá, že napríklad strana Politika môže byť iná, ktorá je novou zelenou stranou v parlamente sa takmer rozpadla. Stalo sa tak po tom, ako dostala pozvánku na rokovanie so Spoločne 2014 o možnostiach spolupráce, pretože jej členovia sa nevedeli dohodnúť na spoločnom postupe.

Nedávne verejné výmeny názorov medzi Spoločne 2014 a socialistami naznačujú, že obe strany seriózne uvažujú o spolupráci. Inú možnosť vlastne ani nemajú. Ale aj tieto úvahy a snahy sa môžu veľmi rýchlo skončiť. Mladý a energetický líder socialistov Attila Mesterházy síce môže hovoriť o politikách a návrhoch, Spoločne 2014 však od jeho strany požaduje, aby sa začali zaoberať svojou minulosťoua priznali si chyby a hriechy (napr. zlyhanie polície pri pouličných protestoch v roku 2006, keď sa na verejnosť dostala nahrávka, na ktorej bývalý premiér Gyurcsány priznal, že klamal, aby bol znovuzvolený). Mesterházy síce môže mať pravdu, že takáto vnútorná očista a priznanie jeho strane zrejme ublíži, ale bez nej si stredopraví voliči možno povedia, že je lepšie v deň volieb ostať doma.