Zahraničná politika

Brexit bez dohody, zavedenie ciel a pravidiel podľa štandardov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) doslova zo dňa na deň je teda čoraz reálnejšie. Netreba pred tým zatvárať oči – bude to katastrofa. No je možné pripraviť sa na ňu a dôsledky aspoň zmierniť.

Anglický jazyk pozná pojem contingency plan, ktorý by sa do slovenského jazyka dal preložiť najlepšie ako náhradný plán či plán B, no nebolo by to celkom presné. Dobrý contingency plán totiž nie je jednoducho plánom B, je to presne stanovená procedúra, ktorú inštitúcia nasleduje, ak nastane závažná situácia. Situácia, ktorá by mohla napríklad ohroziť samotnú existenciu danej inštitúcie, ak by v kľúčových momentoch nekonala rázne a logicky, aby čo najviac zmiernila negatívne dôsledky vzniknutej situácie.

Contingency plány si typicky vypracúvajú vlády alebo podniky. V prípade podnikov môže ísť o situáciu, ktorá ich na trhu poškodí natoľko, že by mohli zbankrotovať. Napríklad ak leteckej spoločnosti spadne lietadlo. V takom momente musí rýchlo konať, aby čo najskôr zabezpečila minimalizáciu škôd, záchranu životov (ak ešte nejaké zachraňovať možno), zastavila prevádzku každého ďalšieho lietadla, ktoré by mohlo mať podobnú poruchu (aj keď dôvod havárie ešte nepozná), a predišla tak možnému zhoršeniu situácie (ak by padlo ďalšie lietadlo). Zároveň musí okamžite podniknúť kroky, ktoré minimalizujú dopad situácie na svoju značku a minimalizujú priame aj nepriame finančné dôsledky, ktoré zo situácie pre firmu vznikajú.

Rovnako sa na rôzne situácie na medzinárodnej scéne pripravujú aj štáty. Klasickým príkladom contingency plánu boli plány všetkých krajín počas studenej vojny na oboch stranách železnej opony, čo robiť, ak nastane medzinárodný jadrový konflikt. Rovnako si zodpovedné vlády vypracúvajú contingency plán pre moment vzniku ekonomickej katastrofy (pád na burze, následná veľká hospodárska kríza).

Brexit bez dohody je na medzinárodnej úrovni ako pád lietadla priamo do budovy burzy. Je to moment, pri ktorom hrozí, že sa pre európske podniky stane katastrofou porovnateľnou s tým, že jednej leteckej spoločnosti za deň naraz spadne niekoľko lietadiel. Pre to, aké množstvo podnikateľov (od najväčších po najmenších) môže zo dňa na deň takto negatívne zasiahnuť, je to zároveň pre štáty a vlády potenciálna katastrofa rozmerov pádu na burze.

Brexit, nech je akýkoľvek hrozivý, a hoci možnosť, že sa uskutoční neriadene, bez dohody, každým dňom stúpa, má však jednu podstatnú výhodu. Vieme presne, kedy nastane. Bude to 29. marca 2019. A keďže vieme, že príde, môžeme sa vopred pripraviť aj na scenár, že bude naozaj bez dohody.

Tieto prípravy navyše určite nebudú predstavovať zbytočne minutú energiu ani v prípade, ak katastrofický scenár brexitu bez dohody nakoniec nenastane. Aj v prípade dohody totiž nasleduje dvojročné prechodné obdobie na dohodnutie budúceho vzťahu Európskej únie a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. A ako nám ukázali uplynulé (takmer) dva roky, odkedy sa procedúra na základe článku 50 spustila, dva roky sú krátke obdobie, na konci ktorého môžeme veľmi ľahko opäť čeliť možnosti, že sa nedohodneme nijako.

Prípadová štúdia: Holandsko

Pre Holandsko je Spojené kráľovstvo jedným z najdôležitejších obchodných partnerov. Čo sa týka celkového objemu vzájomného obchodu, je to pre Holandsko tretí najväčší partner. Ročne exportuje do Spojeného kráľovstva tovary a služby v hodnote 57,5 miliárd eur a importuje v objeme 43,1 miliárd eur. Na tento obchod je v krajine naviazaných 218 000 pracovných pozícií. Brexit bude krajinu v každom prípade bolieť. Či už brexit nastane bez dohody, alebo s dohodou, holandský rast HDP na tom do roku 2030 stratí od 1,2 do 2 %. Taktiež zanikne približne 40 000 pracovných pozícií.[1]

Holandsko však neobchoduje so Spojeným kráľovstvom len priamo, ale cez túto krajinu prechádza aj veľká časť tovarov z ostatných krajín EÚ, lebo Rotterdam je jedným z najväčších európskych prístavov a týždenne sa medzi Rotterdamom a prístavmi v Spojenom kráľovstve otočí 52 lodí. Takto sa brexit dotkne holandskej ekonomiky aj nepriamo.

Preto je Holandsko jednou z krajín, ktorá ako prvá začala s prípravami na brexit, vrátane toho, že sa pripravuje aj na scenár brexitu bez dohody, napriek tomu, že sa ešte pred mesiacmi zdal vysoko nepravdepodobný. Cieľom je minimalizovať negatívne dôsledky tak brexitu s dohodou, ako aj brexitu bez dohody, pričom si uvedomuje, že škody sú nevyhnutné a úplne sa im vyhnúť nedá. Holandská vláda pracuje na základe princípu, že je partnerom pre biznis a podnikateľov, avšak investori majú aj svoje vlastné povinnosti a zodpovednosť. Snaží sa ich však motivovať a pomôcť im, aby boli pripravení a mali contingency plán.

Aktívny prístup holandskej vlády sa prejavuje aj v konkrétnych krokoch a aktivitách. Na ministerstve zahraničných vecí vytvorila koordinačného oddelenie Contingency and Preparedness. Na toto i ďalšie ministerstvá a agentúry najíma nové pracovné sily, uskutočňuje modelové cvičenia na základe rôznych scenárov brexitu.

Aby pripravila nielen svoje ministerstvá, ale aj podnikateľov v krajine, zriadila napríklad informačnú stránku www.brexitloket.nl, vrátane 24/7 linky, na ktorú sa podnikatelia môžu obracať. Na stránke je pripravený aj jednoduchý online test s niekoľkými základnými otázkami (tzv. Brexit Impact Scan), na základe ktorých podnikateľ rýchlo zistí, ako je jeho biznis ohrozený brexitom.

Holandská vláda zaviedla aj systém tzv. brexit voucherov[2]. Ide o spôsob štátnej finančnej pomoci, ktorú môžu získať iba holandské malé a stredné podniky s existujúcimi hospodárskymi záujmami v Spojenom kráľovstve. Táto štátna podpora je uplatniteľná iba na konzultačné služby týkajúce sa nastavenia obchodného modelu na alternatívne trhy alebo na analýzu finančných dopadov ďalšieho podnikania na britskom trhu.

Holandská vláda taktiež motivuje podnikateľov v krajine, aby komunikovali navzájom a know-how vrátane contingency plánov si odovzdávali medzi sebou – najmä väčšie podniky s menšími. Ide aj o ekonomický záujem samotných podnikov, ktoré majú hospodársky a finančný záujem na tom, aby naďalej prosperovali aj ostatné podniky v ich sektore. Najmä menšie podniky nie sú pre veľké skupiny konkurenciou, ale častejšie v pozícii subdodávateľa. Príkladom takejto úspešnej spolupráce je DFG (Dutch Flower Group – Holandská kvetová skupina), ktorá sa stala tzv. brexit-buddym pre menšie podniky podnikajúce s kvetmi (napríklad samotní pestovatelia, ktorých kvety skupina ďalej predáva). Pripravila pre svojich partnerov v kvetovom biznise fórum „Ako pripraviť vašu spoločnosť na brexit“ a ďalej poskytuje menším spoločnostiam konzultácie.[3]

Súčasťou stratégie holandskej vlády je aj komunikácia, pretože napriek snahám sa stále väčšina podnikov v krajine na brexit nepripravuje. Podľa vlastných vyjadrení holandských podnikateľov v prieskume holandského ministerstva zahraničia sa iba 4 % podnikov pripravuje na brexit do veľkej miery, 14 % sa pripravuje primerane, 32 % sa podľa vlastných slov nejako pripravuje. Až 46 % podnikov sa aj podľa vlastného hodnotenia nepripravuje vôbec. Preto holandská vláda už implementovala projekt Brexit Roadshow zameraný na zvýšenie povedomia o možných primárnych a sekundárnych hospodárskych dopadoch na holandskú ekonomiku a podnikateľov. Na prvý kvartál 2019 plánuje i rozsiahlu komunikačnú kampaň.

Nakoniec, holandská vláda sa nesústreďuje iba na svojich vlastných podnikateľov, ale snaží sa komunikovať a mať dosah aj na ďalšie krajiny EÚ. Pri prepojení ekonomík v EHS nestačí, aby bola relatívne dobre pripravená jedna krajina. Každá krajina, ktorá prípravy zanedbá, prispeje svojím kúskom k väčším hospodárskym škodám vo všetkých ostatných. Jednoducho povedané, deň po brexite sa aj slovenský vodič kamióna môže ocitnúť v holandskej kolóne. Alebo ju spôsobiť, ak nebude pripravený na to, že musí na mieste vyrovnať clá. Preto holandská vláda ponúka všetky svoje dokumenty, analýzy a plány zadarmo ktorémukoľvek členskému štátu EÚ.

Čo môže urobiť Slovensko?

Oproti Holandsku sú slovenské prípravy zatiaľ zanedbateľné. Iste, naša naviazanosť na Britániu nie je taká zjavná, a preto je aj strach z brexitu menší. Avšak slovenská ekonomika je spomedzi všetkých našich susedov najviac závislá od exportu (až 96,3 percenta nášho HDP v minulom roku tvoril export[4]) a aj spomedzi krajín V4 najviac vyvážame práve do Spojeného kráľovstva.[5] Brexit sa nás môže dotknúť viac, než si myslíme aj preto, lebo veľa exportujeme do krajín (napríklad súčiastky a elektrotechniku do automobilov), ktoré ďalej exportujú do Británie. Slovensko by si teda z Holandska v mnohých veciach mohlo vziať príklad.

Slovenská vláda by mala vytvoriť informačný systém, v ktorom si slovenskí malí a strední podnikatelia jednoducho, prehľadne a rýchlo zistia základné fakty o možných scenároch brexitu a o tom, aké môžu mať na nich primárne, ale aj sekundárne dopady. Za zváženie by určite stálo aj urýchlene vytvoriť dotačný systém, ktorý malými grantmi podporí vytváranie contingency plánov pre malých a stredných podnikateľov, priamo obchodujúcich so Spojeným kráľovstvom alebo dodávajúcich pre koncerny do veľkej miery exportujúce do Spojeného kráľovstva. V súčasnosti existujú veľké konzultačné spoločnosti, ktoré tieto služby ponúkajú. Pre malých a stredných podnikateľov však ide o relatívne vysoký náklad s neistou návratnosťou, pretože brexit bez dohody nie je istý. Výhody pre slovenskú ekonomiku ako celok sú však vyššie než náklady aj v prípade, ak nastane brexit s dohodou. Súčasná debata sa tým totiž iba odsunie o dva roky neskôr.

Nakoniec,Slovenská vláda by sa nemala sústrediť na vytváranie vlastných stratégií aslužieb, ale využiť už existujúce a vytvorené stratégie a postupyiných krajín. Okrem Holandska má takéto analýzy, postupy a stratégie navysokej úrovni vypracované aj Írsko, Francúzsko či Nemecko. Podobne postupovaloBelgicko, ktoré v plnom znení prebralo veľkú väčšinu materiálov Holandskaa iba ich mierne modifikovalo na vlastné podmienky a preložilo do francúzskehojazyka, aby boli prístupné tak flámskym, ako aj valónskym podnikateľom. Nie jenutné znovu vynájsť koleso, ale je potrebné začať čím skôr konať.

---

[1] Prednáška Rogiera van Toorena v Bratislave, 4. 12. 2018

[2] https://business.gov.nl/subsidy/brexit-vouchers/

[3] https://dfg.nl/en/news/dfg-one-of-the-brexit-buddies-in-new-program/

[4] Štatistický úrad SR

[5] EBRD 2018: Regional Economic Prospects in the EBRD Regions, November 2018, s. 14.