Zahraničná politika

Ukrajine pravidelne narastá aj zahraničný verejný dlh. Len počas roku 2015 musí Ukrajina vrátiť 11 miliárd dolárov kapitálového dlhu vrátane úrokov.  Podstatná časť úveru – eurobondy v hodnote tri miliardy dolárov – bola odkúpená Ruskom ešte v roku 2013. Ukrajina musí vyrovnať tieto pohľadávky do konca decembra 2015. S prihliadnutím na pretrvávajúcu vojnu na Ukrajine a obrovské škody na industriálnom východe krajiny je možné, že pád HDP v roku 2015 bude oveľa hlbší než len o predpokladaných deväť percent. Predovšetkým ak vezmeme do úvahy aj vysokú devalváciu ukrajinskej hrivny.

Najvyšší predpokladaný výmenný kurz pre hrivnu voči doláru v návrhu rozpočtu na rok 2015 bol v pomere 22 : 1. Už 6. januára sa však kurz vyšplhal na úroveň 25,8 hrivny za dolár, čo spôsobuje obrovský tlak na už beztak klesajúci obchod na Ukrajine, a predovšetkým pre spoločnosti, ktoré sa živia exportom a importom. Zahraničnými menami platí Ukrajina aj za dodávky plynu, čím sa štátny rozpočet ešte výraznejšie „prehrieva“. Situáciu by mohla zlepšiť národná banka Ukrajiny, no pre kritickú úroveň rezerv v cudzích menách a zlata ani ona nedokáže hrivnu stabilizovať.

Devastujúca ekonomická situácia v kombinácii s vojnou na východe krajiny odstrašili z Ukrajiny aj zahraničných investorov. Nestabilita spôsobila, že sa z krajiny stiahli obrovské spoločnosti ako Chevron a Royal Dutch Shell, ktoré plánovali na Ukrajine projekty na ťažbu bridlicového plynu v západných a východných regiónoch. Malý a stredný biznis, ktorý sa ocitol v recesii už za vlády Janukovyča, sa z trhu vytráca takmer úplne, pretože kúpna sila Ukrajincov sa dramaticky prepadla. V niektorých regiónoch dosiahol prepad 25 %, v ďalších ešte viac.

Zradný partner

Skôr než Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny, bola Moskva najväčším obchodným partnerom Kyjeva. Len medzi januárom a septembrom v roku 2014 dosiahla vzájomná výmena tovaru a služieb hodnotu 22,1 miliardy dolárov. Vyvezený tovar a služby z Ukrajiny do Ruska dosiahli hodnotu 11 miliárd dolárov, čo je približne 23,2 % celkového exportu krajiny. Medzi vývozným tovarom boli poľnohospodárske výrobky, potraviny, minerálne a chemické produkty, drevo, textil, sklo, zariadenia pre ťažký priemysel, stroje a mnoho ďalších. Na jeseň 2014 však ruská federálna služba pre ochranu práv spotrebiteľov a zdravia zakázala import viacerých ukrajinských tovarov. Na zozname sa ocitli mliečne výrobky, víno, cukor, mäso, sladkosti, zemiaky, ropné výrobky a ďalšie kľúčové vývozné komodity. Ak by sme do výpočtov strát na ukrajinskej strane zarátali len ruské embargo na ukrajinský syr, za štyri mesiace v roku 2014 dosiahli straty 40 miliónov dolárov.

Export Ukrajiny do Ruska a ostatných krajín SNŠ klesol do januára 2015 o sedem miliárd dolárov. Iba ruské embargo na ukrajinské výrobky spôsobilo straty vo výške 5 miliárd dolárov. Navyše Rusko kontinuálne pokračuje aj vo vydieraní Kyjeva prostredníctvom cien za zemný plyn. V súčasnosti platí Ukrajina približne 330 dolárov za meter kubický ruského plynu, čo je o niečo menej než v decembri 2014. Mierny pokles však spôsobil globálny prepad cien ropy vo svete a Gazprom vo svojej pozícii voči Ukrajine nepoľaví, čo potvrdil aj uplatnením pohľadávky na štokholmskom arbitrážnom súde pre vymáhanie dlhu vo výške 2,44 miliardy dolárov od ukrajinského Naftogazu. Cena plynu na Ukrajine tak bude zrejme v roku 2015 stúpať aj napriek opačným svetovým trendom.

Na ruské embargo zareagovala tento rok aj Ukrajina a zaviedla sankcie voči 160 ruským spoločnostiam a uvalila embargo na množstvo ruských výrobkov. Takýto negatívny prístup však Ukrajine finančne nepomôže. Podľa ministra ekonomického rozvoja a obchodu Ukrajiny Aivarasa Abromavičiusa však môže pomôcť obrátiť export výrazne na európsky trh.

Ekonomický obrat na západ

Súčasný balík finančnej podpory z Medzinárodného menového fondu (MMF) pre Ukrajinu dosahuje približne 27 miliárd dolárov, z ktorých bola krajine minulý rok alokovaná už jedna tretina. Podľa pravidiel MMF musí mať vláda k dispozícii financie na spravovanie krajiny aspoň na obdobie dvanástich mesiacov, ak chce čerpať fondy z MMF v rámci pomocného programu. Ak aj Ukrajina dokáže splniť tieto podmienky v roku 2015, ukrajinskí aj medzinárodní experti tvrdia, že alokovaná suma nebude dostatočná na to, aby krajina mohla bojovať s finančnými ťažkosťami, ktorým čelí. Aj preto po stretnutí s výkonnou riaditeľkou MMF Christine Lagarde v Davose ukrajinská ministerka financií Natalie Jaresko a guvernérka národnej banky Ukrajiny Valerija Hontareva vyhlásili, že Ukrajina požiadala MMF o program dlhodobejšieho financovania (EFF – Extended Fund Facility). Na to, aby Fond s pridelením programu súhlasil, bude musieť Ukrajina implementovať viacero kľúčových ozdravovacích reforiem, vrátane boja proti korupcii, modernizovania energetického sektoru, zoštíhlenia štátneho aparátu či zníženia štátnych výdavkov. Až potom bude možné hovoriť o obnove udržateľného rastu a zahraniční investori sa budú cítiť na ukrajinskom trhu opäť bezpečnejšie.

Okrem očakávanej finančnej pomoci Ukrajina už začala svoj export postupne orientovať na západné trhy. Európska únia je v súčasnosti najväčším obchodným partnerom, na ktorého smeruje približne jedna tretina ukrajinského obchodu. V roku 2014 narástol export ukrajinských výrobkov do krajín EÚ o sedem percent. Toto číslo by však mohlo byť ešte zaujímavejšie, ak by bola v platnosti aj dohoda o voľnom obchode (DCFTA). Tá je pre modernizáciu a rozvoj ukrajinskej ekonomiky extrémne dôležitá a predpokladá sa, že ukrajinský export do EÚ sa po jej implementácii zvýši o jednu miliardu eur ročne. Ukrajina však môže v súčasnosti jedine čakať. Asociačná dohoda medzi EÚ a Ukrajinou bola ukrajinskou stranou síce plne ratifikovaná, ale po vzájomnej dohode medzi Európskou komisiou, vládou Ukrajiny a Ruskom bola  implementácia DCFTA oddilaená až do 31. decembra 2015.

„Menším“, ale o to rozhodnejším donorom Ukrajiny sú v súčasnosti Spojené štáty. Vo februári 2014 ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk vyhlásil, že vláda USA sa rozhodla poskytnúť Ukrajine úverové záruky vo výške dvoch miliárd dolárov. S prihliadnutím na geografickú proximitu je však z hľadiska cirkulácie tovarov a služieb Európska únia pre Ukrajinu stále výhodnejším partnerom. V situácii, keď sú východné dvere pre Ukrajinu zatvorené, je západ jediným výhodným trhom pre jej obchodovanie. S odloženou dohodou o voľnom obchode s EÚ a pokračujúcou vojnou na východe Ukrajiny je však v súčasnosti pre Kyjev kľúčová najmä finančná pomoc a presmerovanie trhu zostáva v úzadí. Aspoň nateraz.