List Nanukovi 3/2012
Milý Nanuk, [nanuk]
je koniec novembra, onedlho začne rok s číslom 2013. Pre moslimov to bude rok 1434, pre Židov 5773, pre thajských budhistov 2555, pre tibetských 2139.
Mesiac: september 2013
Východné partnerstvo a Ukrajina: nefunguje to. Čo ďalej?
Vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou sú zmrazené už viac než jeden rok. V decembri 2011 EÚ oficiálne oznámila, že pozastavuje podpis asociačnej dohody s Ukrajinou, o ktorej boli ukončené rokovania na pracovnej úrovni v októbri 2011. V členských štátoch EÚ vznikli pochybnosti o tom, či je Ukrajina právnym štátom, keďže vládna moc v krajine zneužíva súdnictvo na likvidáciu politickej opozície. Dôvodom pochybností bolo odsúdenie bývalej premiérky Júlie Tymošenkovej, ako i zhruba 20 ďalších vysokopostavených úradníkov bývalej oranžovej vlády, ktorí sú držiteľmi legitimácií dnes opozičných politických strán. Politická situácia na Ukrajine a napredovanie rokovaní s Úniou výrazne ovplyvňujú aj budúcnosť celej východnej politiky EÚ.
Ambície, očakávania a možnosti: zahraničná politika v rozpočte EÚ
Európska únia je so svojím počtom obyvateľov a hospodárským výkonom svetovým hráčom. Lisabonská zmluva zároveň zaviedla ďalekosiahle zmeny vo vonkajšej politike EÚ a prispela k tomu, aby sa z nej stal aj efektívny hráč na svetovej scéne. Finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na implementáciu zahraničnej politiky, sú však veľmi limitované. Kríza eurozóny a jej vplyv na štátne rozpočty krajín Únie sú naviac veľkým podnetom na to, aby sa o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) uvažovalo ako o alternatíve k zahraničným politikám členských štátov. Inštitúcie EÚ a členské štáty v súčasnosti rokujú o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020. Výsledok rokovaní bude mať dôležité implikácie pre vonkajšie vzťahy Únie, a úlohu, ktorú bude môcť hrať na globálnej scéne.
Dva roky zahraničnej politiky EÚ
Ako diplomatka pôsobiaca v rezorte zahraničných vecí, ktorá sa už niekoľko rokov zaujíma o vývoj vonkajšej služby EÚ, sa stále stretávam s pochybnosťami ľudí o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). V mnohých prípadoch ani po vysvetlení jej podstaty nejavia známky väčšieho pochopenia. A to aj po viac ako dvoch rokoch jej existencie. Je to fenomén, s ktorým sa musí popasovať ESVČ, ale aj členské štáty.
Karolina Pomorska: Zahraničná politika EÚ potrebuje esprit de corps
Karolina Pomorska pôsobí ako hosťujúca výskumná pracovníčka na Ústave politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Cambridge. V roku 2011 získala štipendium programu Marie Curie Fellow na výskumnú prácu „Európska služba pre vonkajšiu činnosť EÚ ako multinárodná byrokracia“. Od roku 2006 pracuje ako profesorská asistentka na Univerzite v Maastrichte. Vo svojej výskumnej práci sa sústredí predovšetkým na vonkajšie vzťahy EÚ, učenie a socializáciu medzi diplomatmi EÚ alebo neformálne aspekty politického rozhodovania a negociácií. Aj v rozhovore sme sa venovali európskej zahraničnej politike, jej vnútornému fungovaniu, nedostatkom a výsledkom, ale aj tomu, ako si na ňu zvykli diplomati alebo ostatné inštitúcie EÚ.
Albánsko v NATO: výzvy, problémy a výhody
S rozpadom komunistického režimu v roku 1991 začalo Albánsko svoju cestu demokratizácie. Jej súčasťou bola aj potreba transformácie bezpečnostného sektora a obzvlášť civilno-vojenských vzťahov. Albánsko prejavilo veľký záujem stať sa súčasťou komunity, ktorej hlavné hodnoty boli sloboda, demokracia a bezpečnosť. Ako jedna z prvých krajín spomedzi východoeurópskeho regiónu požiadala o členstvo v euro-atlantických štruktúrach. Vyvrcholením tejto snahy a reforiem bezpečnostného sektora bolo prijatie Albánska do NATO v apríli 2009. Albánsko síce má ako člen NATO nepopierateľne výhody, ale počas implementovania reforiem sa stretlo aj s mnohými výzvami a krajinu to mnoho stálo.
Chorvátsko a NATO – štyri roky úspešného partnerstva
V roku 2013 splní Chorvátsko obe priority svojej zahraničnej politiky, ktoré si stanovilo po získaní nezávislosti. Prvú, členstvo v Aliancii, dosiahlo 1. apríla 2009. Napriek zavŕšeniu integračnéhoprocesu sú v chorvátskom bezpečnostnom sektore stále nevyhnutné aj ďalšie zmeny a rozvoj spôsobilostí.